Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
25. august 2021

Taký dialektický vzťah

Protestanti, katolíci a pápež František

Teologické rozdiely a rozdelenia, gestá zmierenia i politická spolupráca.

Protestanti, katolíci a pápež František

Pápež František na stretnutí s predstaviteľmi protestantských cirkví 25. januára 2016, na ktorom poprosil o odpustenie za historické prenasledovanie zo strany katolíkov. FOTO TASR/AP

Článok vychádza v rámci seriálu Porozumieť Františkovi, v ktorom približujeme rôzne aspekty pontifikátu súčasného pápeža.

Ako evanjelikálny kresťan často dostávam od katolíckych priateľov otázku, ako vnímam pápeža. Väčšina ľudí vie, že protestanti neuznávajú rímskeho biskupa ako hlavu cirkvi, ktorou je podľa nich jedine Ježiš Kristus. No to neznamená, že ho úplne ignorujú.

Zvyknem preto odpovedať prirovnaním k americkému prezidentovi: pre nás Slovákov nie je prezident USA hlavou štátu, akou je pre Američanov, ale z titulu jeho medzinárodného vplyvu venujeme istú pozornosť tomu, čo hovorí a robí, keďže niektoré dôsledky toho ovplyvňujú sprostredkovane aj nás. Čo sa nám páči, to oceňujeme, kým nesúhlasíme s tým, čo sa nám nepáči. Zároveň sa rôzni Slováci môžu líšiť vo svojom postoji ku konkrétnym krokom amerického prezidenta. Jeden môže nadšene schvaľovať to isté, čo druhý zatracuje.

Pápež síce nemá jadrový kufrík ako prezident Spojených štátov, no je oficiálnou hlavou 1,3-miliardovej Katolíckej cirkvi, ktorá je aj na Slovensku väčšinová. Často hovorí veci, ktoré sa páčia aj kresťanom iných denominácií, občas rozpráva veci, ktoré sa im páčia menej, no témy, ktoré otvára Vatikán z titulu svojej váhy, neraz nútia aj nekatolíckych kresťanov, aby k nim zaujali nejaký postoj. Príkladom môže byť otázka ochrany nenarodeného života, kde so stanoviskom Katolíckej cirkvi súhlasia aj mnohí protestanti a ku katolíkom sa pridávajú v rámci širokého pro-life hnutia.

Dnes žijeme v dobe ekumenického dialógu a keď sa katolícky pápež stretne s predstaviteľmi protestantských cirkví, zvyknú si vymieňať tie najsrdečnejšie komplimenty. Nič iné sa neočakáva ani počas nastávajúcej návštevy Františka na Slovensku. No nebolo to tak vždy.

Reformátor Martin Luther videl v inštitúcii pápežstva sídlo antikrista. Práve túto jar ubehlo 500 rokov od publikovania pamfletu „Passional Christi und Antichristi“. Polemické dielo z roku 1521, masovo šírené vďaka kníhtlači, malo Lutherove myšlienky spopularizovať aj medzi jednoduchými ľuďmi, ktorí nečítali náročné teologické pojednania.

„Passional Christi und Antichristi“ pozostával z 26 ilustrácií Lucasa Cranacha staršieho a krátkych popiskov, ktoré stavali do protikladu pokoru a jednoduchosť Kristovho života voči okázalej pompe renesančného pápežstva. Napríklad na jednom obrázku Ježiš vyháňa peňazomencov z jeruzalemského chrámu, kým na druhom sa pred zrakom pápeža obchoduje s odpustkami; na ďalšom Ježiš umýva nohy svojim učeníkom, kým na obrázku oproti si pápež necháva bozkávať nohy svetskými panovníkmi…

Čitateľ pamfletu je stavaný pred otázku: S Kristom do Neba alebo s pápežom (antikristom) do Pekla? - Čo je mimochodom aj témou jednej z obrázkových dvojíc.

O päť storočí a niekoľko náboženských vojen neskôr sme už niekde inde. Františkovi s jeho dôrazom na jednoduchosť a službu chudobným sotva možno vyčítať excesy renesančného pápežstva.

Nejednému evanjelikálnemu kresťanovi, naopak, môže v pozitívnom zmysle vyraziť dych, keď počuje, akými slovami František nabáda katolíckych veriacich, aby pravidelne čítali Bibliu: „Nie je na odloženie do poličky, ale skôr, aby bola poruke“, prihovoril sa raz pútnikom na Námestí sv. Petra. „Je na to, aby bola čítaná často, každý deň, buď osamote, alebo v skupinách, manžel a manželka, rodičia a deti, možno večer a zvlášť v nedeľu. Týmto spôsobom môže rodina napredovať vo svetle a moci Božieho slova.“

Pri inej príležitosti František hovorí, že Bibliu netreba čítať ako román. Naopak, ak ju človek číta s Duchom Svätým, stretnutie s ňou nikdy človeka nezanechá nezmeneného: „Božie slovo inšpiruje dobré úmysly a podopiera konanie, dáva nám silu a jasnosť a aj keď nás dostáva do krízy, dáva nám pokoj.“

Keď František vyzýva k čítaniu Biblie, používa slová, ktoré znejú veľmi povedome mnohým protestantom. Reflektujú totiž aj ich skúsenosť s čítaním Písma. Znie vtedy ako náš brat. A nielen vtedy.

Inzercia

„Mám naozaj rád dobrých luteránov - luteránov, ktorí nasledujú pravdivú vieru Ježiša Krista“, povedal raz František na hromadnej audiencii pre nemeckých evanjelikov, keď dostal otázku, čo sa mu páči alebo nepáči na Evanjelickej cirkvi. „Na druhej strane, nemám rád vlažných katolíkov a vlažných luteránov“, dodal. Pred tromi rokmi na návšteve v Lotyšsku František zase vyzval protestantov, aby naše rozdiely neprerastali do rozdelenia.

Nejde o jednostranné gestá. Keď bol Jorge Bergoglio zvolený za pápeža, veľmi pozitívne ho vtedy vyzdvihol kresťanský evanjelizátor Luis Palau, spolupracovník a nástupca Billyho Grahama. Palau pochádzal z Argentíny a s Bergogliom sa poznal už predtým. Oceňoval nielen lásku k Biblii, ale tiež kristocentrizmus súčasného pápeža.

Vzťahy 1,3 miliardy katolíkov a necelej miliardy protestantov si však netreba maľovať naružovo. Obe strany by si mali zachovať realizmus. Ak sa vôbec dá o dvoch stranách hovoriť, lebo ani protestantizmus, ani katolicizmus nie sú jednoliate celky.

Mnohé predsudky z minulosti o tom druhom prežívajú na oboch stranách. A popri tom existujú aj zreteľné vieroučné rozdiely nielen v názoroch na organizáciu pozemskej cirkvi, ale tiež na vzťah milosti a skutkov. Tieto témy majú zásadný dosah na otázku, kto a za akých podmienok je spasený, či kde strávi večnosť.

Popri láskavých gestách zmierenia a spolupráce na najvyššej úrovni budú na strane katolíkov i protestantov vždy existovať aj teológovia či angažovaní veriaci, kladúci dôraz na zásadné témy, ktoré nás stále rozdeľujú. Hrany treba obrusovať, no netreba zabúdať, že tieto teologické rozdiely dávajú rôznym výhonkom kresťanstva zároveň ich jedinečnú identitu. A jednotlivé denominácie si tieto hranice budú strážiť.

Neprekvapí preto, že aj pápež František bol pred pár rokmi kritizovaný inými katolíkmi, či protestantom nevychádza v ústrety azda až príliš, keď sa Vatikán prihováral za pomenovanie jedného námestia v Ríme po Martinovi Lutherovi a plánovali sa aj ďalšie, teologicky citlivejšie zblíženia najmä s evanjelikmi. Podobné hlasy na držanie si odstupu voči Rímu sa však ozývajú aj na protestantskej strane.

No svet sa netočí len okolo sporov vnútri kresťanstva. Katolíci i protestanti sú zároveň konfrontovaní s tým, že počas uplynulých desaťročí doba nastolila rad spoločenských a politických otázok, ktoré ani tak neprehlbujú zákopy medzi denomináciami, ale naopak, delia ich uprostred. Ide najmä o kultúrno-etické otázky, v ktorých konzervatívni katolíci a konzervatívni protestanti často zisťujú, že majú k sebe bližšie, než majú k progresívnym členom svojich cirkví - a platí to aj naopak o progresívnych katolíkoch a progresívnych protestantoch.

Príkladom takéhoto konzervatívneho politického ekumenizmu je prípad bývalej fínskej ministerky vnútra Päivi Räsänenovej. Konzervatívna luteránka kritizovala s použitím biblických veršov vedenie svojej cirkvi vo Fínsku, lebo podporilo tamojší dúhový pochod. Keď ju následne fínske orgány obžalovali, solidaritu jej vyjadrili nielen slovenskí evanjelickí biskupi, ale tiež mnohí konzervatívni katolíci.

Vyššie opísanú dialektiku vzťahov medzi katolíkmi a protestantmi, ktoré charakterizujú teologické tézy i antitézy a politické syntézy, na Slovensku zvládame so zrelosťou, ktorá je až prekvapujúca, vzhľadom na ťaživú históriu. Keď sa po vlaňajších voľbách objavili charizmatické videá s Marekom Krajčím, šokovaní, že minister zdravotníctva je baptista, neboli ani tak katolíci ako skôr sekulárne prostredie. A zase naopak, premiéra Eduarda Hegera, ktorý je charizmatický katolík, vnímajú ako „svojho“ aj mnohí evanjelikálni kresťania, voliči OĽaNO.

Tri týždne pred návštevou pápeža Františka tak možno skonštatovať, že na viacerých úrovniach ekumenický dialóg (či „ekumenická dialektika“) na Slovensku existuje. A hoci členovia rôznych kresťanských cirkví si v rámci pestovania vlastnej identity udržujú povedomie o vzájomných rozdieloch, tieto rozdiely nie sú prekážkou spolupráce tam, kde existuje spoločný záujem.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva