Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
04. september 2021

Duch a matéria

„Nehmotnosť“ vedie do slepej uličky idealizmu

Už sv. Irenej varoval veriacich, aby neboli príliš „anjelskými“. Hovoril, že netelesní duchovia nebudú nikdy duchovnými ľuďmi.

„Nehmotnosť“ vedie do slepej uličky idealizmu

Foto – Postoj/Andrej Lojan

Cestoval som vlakom. Prisadol si pán a posťažoval sa, že už do kostola nevstúpi, lebo tam zaznieva príliš veľa politiky. Keď som sa ho opýtal, čo by tam chcel počuť, povedal, že vznešené slová o duchovnom živote.

Položil som mu otázku, či by mal zbožné myšlienky v kostole aj vtedy, keby mu pred chvíľou ukradli peňaženku so všetkým, čo tam mal. Dospeli sme k tomu, že asi nie.

Chápanie duchovna ako nehmotnej skutočnosti vedie k vylúčeniu celého materiálneho, telesného sveta z duchovného rozmeru. Koľko slov a výziev zaznelo, aby sme sa nezaoberali „pozemskými záležitosťami“ a nelipli na materiálnych veciach. Táto „nehmotnosť“ vedie do slepej uličky idealizmu, kde možno nadobudnúť dojem, že čím zbožnejšie myšlienky máme, tým sme viac duchovní.

Irenej ako jeden z prvých kresťanských mysliteľov upozornil veriacich, aby neboli príliš „anjelskými“, keď hovorí, že netelesní duchovia nebudú nikdy duchovnými ľuďmi. Preto sa nám ľahko rozdeľujú nevyhrané tisíce eur z očkovacej lotérie. S desaťeurovou bankovkou vo vrecku býva problém.

Láska potrebuje matériu. Láska je vždy konkrétna. Stačí pozrieť na Ježišov realizmus po vzkriesení dievčaťa, keď ľudí poprosí, aby jej dali najesť.

Pápež František sa rád zastavuje pri skutkoch milosrdenstva, duchovného i telesného. Hovorí o tom nedávna „pápežova zmrzlina“ pri návšteve arcibiskupa Bezáka vo Vatikáne. Vidíme, že pod milosrdenstvom sa nemyslí iba sentimentálny cit. To by bolo také bezzubé. Zdieľať

Ruský mysliteľ Solovjov pri prosbe o každodenný chlieb z modlitby Otče náš pripomína, že sa ňou posväcuje náš hmotný život. Lebo ak by sme hovorili, že Pána Boha nezaujímajú naše materiálne potreby, potvrdili by sme pravdivosť praktického ateizmu.

Inzercia

Láska nie je iba pocit, sentiment. Hovoria o tom matky, ktoré sa už tretíkrát budia v noci k malému dieťaťu, ktoré plače. Vtedy nie je veľmi užitočné hovoriť deťom pekné veci. Matky i otcovia nočným vstávaním robia dielo lásky.

Pápež František sa rád zastavuje pri skutkoch milosrdenstva, duchovného i telesného. Hovorí o tom nedávna „pápežova zmrzlina“ pri návšteve arcibiskupa Bezáka vo Vatikáne. Vidíme, že pod milosrdenstvom sa nemyslí iba sentimentálny cit. To by bolo také bezzubé. Skôr je to súcit, lat. compassio. Z neho pochádza krásne slovenské slovo „pasia“ – čo znamená utrpenie a zároveň záľubu.

Súcit sa prebúdza, ak vidíme okolo seba nespravodlivosť – vo vzťahoch, v rodinách, v spoločnosti či v cirkevných štruktúrach. Spomeňme si na Izaiášove slová v Písme.

Keď Mojžiš stretol živého Boha v horiacom kríku, zmenilo ho to tak, že sa stal vodcom svojho ľudu pri odchode z Egypta. Božia blízkosť v ňom vyvolala bázeň i odvahu konať. Preto človeka milosrdenstva zaujímajú ľudské problémy sociálneho a ekonomického charakteru.

Pápež František v knihe Meno Boha je Milosrdenstvo dodáva: „Cirkev nie je vo svete, aby odsudzovala, ale aby sprostredkovala stretnutie s tou hlbokou láskou, ktorou je milosrdenstvo Boha. Aby sa toto stalo, je potrebné vychádzať. Vychádzať von z kostolov a farností. Vychádzať a ísť hľadať osoby tam, kde žijú, kde trpia, kde dúfajú.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva