Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Reportáž z príprav

Pápež nie je druhý boh, vysvetľujú saleziáni na Luníku (+ foto a video)

Boli sme sa pozrieť v Šaštíne, Košiciach a Prešove, ako vrcholia prípravy na návštevu hlavy Katolíckej cirkvi.

Pápež nie je druhý boh, vysvetľujú saleziáni na Luníku (+ foto a video)
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Boli sme sa pozrieť v Šaštíne, Košiciach a Prešove, ako vrcholia prípravy na návštevu hlavy Katolíckej cirkvi.

Bagre, nákladiaky, kamióny, dlažba, kvádre... Ešte nikdy nebol pred národnou Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie taký ruch. Autor týchto riadkov, absolvent miestneho – dnes už bývalého – Gymnázia Jána Bosca, si na niečo podobné nespomína. Ešte tak intenzívne zametanie a upratovanie po skončení národných púti, to áno. Ale takéto manévre tu veru dávno neboli.

Mesto na Záhorí dostane od štátu 427-tisíc eur na rekonštrukciu miestnych komunikácií a chodníkov a ďalších 25-tisíc na lavičky, odpadové koše, tabule, organizačné a technické zabezpečenie návštevy a odškodnenie poľnohospodárov v súvislosti s poľom, na ktorom bude svätá omša s pápežom.

Kompletná výmena chodníkov a priestranstva pred bazilikou a kláštorom však nevyrušuje trojicu chlapcov, ktorí si tu kopú loptu. Pôjdete sa pozrieť na pápeža? „Ja nevím,“ dostávame odpoveď od zhruba osemročných chalanov.

V parčíku pred bazilikou, kde sa zvykne na septembrovej púti zmestiť aj do 30-tisíc ľudí, sa napriek stavebným prácam mihnú aj miestni obyvatelia. Pristavíme sa pri babičke s dvoma vnúčatami. „Nie, to by som ja nezvládla. Všetko ma bolí. Pozriem si to na Luxe,“ reaguje starenka na otázku, či sa chystá na Svätého Otca.

Následne sa rozrozpráva o tom, ako prišiel v roku 1995 do Šaštína Ján Pavol II. „Bolo to krásne, veľa ľudí,“ hovorí. Deti, ktorým sa vo štvrtkové popoludnie venuje, sa na pápeža tiež nechystajú. „Ony nejdú, ale ich tatino tam bude ako dobrovoľný záchranár, akurát teraz majú poradu,“ prezradí nám babička kuloáre.

To už z baziliky vychádza páter Ondrej Kentoš z komunity pavlínov. Rehoľa, ktorej korene siahajú do 13. storočia, sa do Šaštína vrátila po 231 rokoch. Po odchode saleziánov sem prišla štvorčlenná komunita, ktorá sa stará o miestnu farnosť aj pútnické miesto.

Na to, že do príchodu hlavy Katolíckej cirkvi zostáva v čase našej reportáže trinásť dní, je páter Ondrej relatívne pokojný. Ako si spomína na moment, keď sa dozvedel, že pápež príde na miesta, ktoré sú v jeho duchovnej správe? „Prvá myšlienka bola, čo všetko to bude zahŕňať. Máme skúsenosti s veľkými púťami, veď každá národná púť trvá tri dni a pripravuje sa pre 40- až 50-tisíc ľudí, lenže toto bude ešte väčšie a hlavne pod drobnohľadom sveta,“ vracia sa k pôvodným emóciám.

Okrem radosti teda prežíval aj isté obavy, respektíve hneď sa mu pred očami premietal film, čo všetko to bude znamenať. „Potom prišiel aj pocit spokojnosti, že Svätý Otec navštívi aj Šaštín, veď toto miesto si to zaslúži, najmä keď príde na Sviatok Sedembolestnej,“ hovorí.

Iné pole

S pátrom Ondrejom ideme na miesto, kde to všetko 15. septembra vypukne. Na pole, ktoré sa nachádza na okraji Šaštína smerom na Kúty, prichádzame po gumenej ceste, ktorú cestári rozložili po skosení poľa. Prípravy na roli trochu zbrzdilo daždivé počasie, my už však vidíme prvé stany a týčiace sa konštrukcie na veľkoplošné obrazovky.

Nestojíme však na tom istom poli, na ktorom sa konala svätá omša s pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1995. To sa nachádza smerom na Senicu a ako nám vysvetľuje páter Ondrej, dnes by už takejto akcii nevyhovovalo. Sú tam nové ulice a najmä – aktuálne priestranstvo umožňuje lepší prístup a v jeho prípade nie je ani nutný vstup ľudí do samotného mesta.

Vynára sa tak dôležitá otázka: Dostanú sa ľudia do baziliky? Chrám uzavrú v utorok 14. septembra od 18.00. Avšak po stredajšej omši s pápežom, keď sa otvoria sektory, čiže okolo 13.00, bude opäť otvorená aj bazilika. Páter Kentoš radí, že lepšie je spraviť si návštevu baziliky mimo programu s pápežom. Tí, čo prídu z väčšej diaľky a pôjdu v stredu popoludní do baziliky, musia podľa neho počítať s čakaním v rade, prípadne usmerneniami zo strany dobrovoľníkov.

Celková organizácia návštevy v Šaštíne je nastavená tak, že do začiatku omše s pápežom sa ľudia do samotného mesta ani nedostanú. Už od utorkového popoludnia do Šaštína polícia pustí len rezidentov, ich návštevy a ďalšie osoby s povolením.

Kráčame ďalej po poli, keď rehoľník Ondrej Kentoš priznáva, že miesto sa pozdávalo aj vatikánskej delegácii. Má prirodzené hranice, z jednej strany je cesta a z druhej rieka Myjava. Podstatný je tiež dobrý výhľad na baziliku.

Práve pohľad na národnú svätyňu bol dôvod, prečo architekti rozhodli o tom, že pomyselná os, na ktorej budú stáť ľudia, bude vychýlená diagonálne. Pódium by tak nemalo ľuďom zacláňať vo výhľade na baziliku.

Na poli, kde zožali pšenicu a sóju, vytýčili plochu 21 hektárov, ktorá pojme 300- až 350-tisíc ľudí. „Keby bolo potrebné, vieme to roztiahnuť,“ vraví páter a debatujeme o počte prihlásených. Aj keby prišlo výrazne menej ľudí, než sa očakávalo, podľa jeho slov nebudú z toho panikáriť. „Skôr by sme začali panikáriť, keby prišlo 600-tisíc,“ hovorí s úsmevom.

Registráciu si pochvaľuje, lebo hoci na ňu niektorí ľudia frflú, z organizačného hľadiska je veľmi užitočná. „Vieme si odsledovať počty a zariadiť sa podľa toho,“ dodáva. Aj keď príde menej ľudí, sektory sa naplnia, len budú redšie.

Podľa pavlína je záujem o návštevu pápeža reálnym odzrkadlením toho, čo sa deje v spoločnosti. „Trúfam si povedať, že aj keby nebol covid, tak 300-tisíc by sme na pápeža asi ani nedosiahli. Pri návšteve Jána Pavla II. v roku 1995 odhadovali účasť na 380-tisíc ľudí a to bola doba entuziazmu, po revolúcii a podobne. Dnes je Slovensko iné,“ zamýšľa sa.

To, že sa doba zmenila, vidno aj na reakciách ľudí. Ako hovorí páter Ondrej, mnohí miestni si pamätajú návštevu Jána Pavla II. a to, ako ju pripravovali. „Máme tu takmer 90-ročného pána, ktorý nám aj dva razy do týždňa volá, či netreba s niečím pomôcť, vyrobiť smerovky alebo niečo. Najmä starší ľudia sú naučení, že vtedy sa robilo všetko na mieru, a ponúkajú nám, že vo svojej dielni niečo vyrobia. Dnes však máme firmy a podobne,“ dodáva.

Návštevu poľského pápeža si dobre pamätá aj kostolník v národnej bazilike. Ako prezrádza páter Ondrej, Ján Pavol II. prišiel v tom istom roku, keď sa kostolník zamestnal, a na budúci rok oslávi sedemdesiatku, pričom sa chystá do dôchodku. Službu v bazilike mu tak ohraničia dvaja pápeži.

Prípravy pred šaštínskou bazilikou.

Páter Ondrej Kentoš na poli, kde sa bude konať omša s pápežom.

Štyria muži v bielom a pápež

Páter Ondrej si samotnú svätú omšu neužije v zmysle, že by ju koncelebroval. Bude mať iné úlohy v zázemí pódia. Stretne sa vôbec s pápežom? Komunita štyroch rehoľníkov by mala Svätého Otca privítať v bránach baziliky na začiatku modlitbového stretnutia s biskupmi.

„Ako komunita máme pre neho obraz Sedembolestnej Panny Márie,“ približuje rehoľník.

A má pápež František niečo spoločné so spiritualitou pavlínov? „Určite je to úcta k Panne Márii a potom otvorenosť na znaky časov. My pavlíni, hoci sme vznikli ako mníšska kontemplatívna komunita, sme sa postupne v priebehu dejín otvárali na konkrétnu službu ľuďom,“ zamýšľa sa správca šaštínskej baziliky.

Mimochodom, s pápežom majú ešte farbu spoločnú. Ale že by si niekto o týždeň pomýlil biely habit pavlínov s pápežovou reverendou, páter Ondrej neočakáva.

Ako hovorí, nikdy si nepredstavoval, že zažije pápeža ako zodpovedný za duchovné miesto, kam príde. Počas formácie v Poľsku navštívil ich kláštor Benedikt XVI. „Trochu som sa vtedy podieľal pri prípravách, ale nebol som v prvej línii ako teraz,“ dodáva.

Teší sa na Františka? „Áno, ale najradšej by som bol, nech to už príde.“

Košický Luník IX bude stredobodom

To, že sa na košickom sídlisku Luník IX niečo deje, zistíme ešte predtým, ako tam prídeme. Autobus hromadnej dopravy, ktorý tam bežne zachádza, zostáva na hlavnej ceste. Na prístupovom moste sú totiž pracovníci v reflexných vestách.

Okrem toho, že upevňujú zábradlia na novom vyasfaltovanom moste, čistia aj okolie a koryto rieky pod mostom. Autobus by tam teraz neprešiel.

Pri jednej z prvých bytoviek stojí vozidlo s hydraulickým ramenom, ktoré dvíha ďalších pracovníkov. Tí tentoraz na fasádu upevňujú obrovský plagát. Miestne deti môžu byť rady, sú na ňom totiž ich kresby. Rôzne kvietky, ktoré ony kreslili, premaľovali na poster, ktorý privíta aj pápeža.

Pri bráne do saleziánskeho areálu už na nás čaká don Peter Veselský, ktorý je direktorom saleziánskej komunity na Luníku IX. Volá nás najskôr dovnútra, kde nám vysvetľuje, že saleziáni tu pôsobia od roku 2008.

Prejdeme cez kostol a ďalšie miestnosti na dvor a zastavíme na trávnatej ploche pri menšom parkovisku. Bude sa tu nachádzať vyvýšené pódium, pápež sa tu prihovorí veriacim. Pódium bude mať veľmi jednoduchú podobu, čo zodpovedá prostrediu stretnutia i štýlu pápeža. Zdobiť ho budú detské kresby a kvetinová výzdoba.

Sektory budú na voľnom priestranstve pred areálom, z niektorých bytov na sídlisku bude exkluzívny výhľad priamo na pódium.

„Na pravej strane bude sektor pre účinkujúcich, v tomto sektore bude v prípravnom programe prebiehať svätá omša,“ opisuje priestor pred jednou z bytoviek Veselský s tým, že k sektoru umiestnia aj LED obrazovku, aby videli aj tí úplne vzadu.

Vedľa bude sektor so zástupcami rómskych komunít na Slovensku. „Bude tam niekoľko stoviek ľudí a za nimi bude priestor pre ostatných, ktorí sa prihlásia,“ ukazuje rukou a naznačuje nám sektor. Aj ľudia z Luníka sa musia registrovať, aby boli v sektoroch.

Rómom stačí malý krôčik

Niektorí miestni to vnímajú tak, že z okien bytov budú mať ideálny výhľad, saleziáni sa im však snažia vysvetliť, že to si môžu pápeža pozrieť aj v televízii. „Vysvetľujeme im, že Svätý Otec prichádza sem, aby sa s nimi stretol aj fyzicky. Nielen oni budú vidieť jeho, ale aj on bude vidieť ich. Bolo by dobré, aby sa prihlásili a zišli zo svojich bytov a urobili ten maličký krôčik a prišli tu pred Svätého Otca,“ vraví don Veselský.

Na opačnej strane bude miesto pre novinárov. Press centrum bude nižšie v priestoroch miestnej školy.

Celá návšteva pápeža je podľa dona Veselského opradená rúškom tajomstva. „Doteraz Svätý Otec v rámci Európy veľmi necestoval, a keď áno, tak len na neočakávané miesta,“ hovorí salezián. „František vyhľadáva ľudí na perifériách. Luník IX určite perifériou je a celkovo rómsky národ je na periférii záujmu našej majoritnej spoločnosti,“ vysvetľuje možnú motiváciu pápeža navštíviť košické sídlisko.

Inzercia

Popri nás akurát prechádzajú traja chlapci, idú vraj zo školy. Pýtame sa ich, či sa tešia na pápeža. „Ja som veľmi rád a viete prečo? Rómovia ho naživo ešte nevideli a teraz budú radi,“ odvetil nám, pričom mu do reči skočili ďalší dvaja chlapci s otázkou, či je pápež druhý boh.

„Nie je Boh, ale Boh mu dal úlohu, aby ho na zemi zastupoval,“ s trpezlivosťou im vysvetľuje don Peter, ktorého táto otázka vôbec nezaskočila, počúva ju pravidelne.

Pozvem pápeža na pivo

„Mnohí ďalší hovoria, že pozvem pápeža na večeru, pozvem ho na pivo. A pôjde k nám, keď ho zavoláme? My hovoríme, že Svätý Otec by veľmi rád takéto osobné pozvanie prijal a prišiel by k vám do domu, no fyzicky to nie je možné, pretože na svete je sedem miliárd ľudí a on všetkých nosí v srdci, no nemá šancu byť fyzicky s každým jedným človekom,“ pripomína direktor saleziánskej komunity na sídlisku.

Na pochopenie Rómov a ich komunít treba veľa času, hovoria saleziáni. Pýtame sa teda, či nám ich život neukážu aj bližšie. Začneme kráčať po ulici, na ktorej z jednej strany bude ústiť jeden zo sektorov vytvorených počas pápežovej návštevy.

Bytovka z jednej strany, z druhej čerstvo natretý biely múr. „Bol takmer celý čierny,“ vysvetľujú nám. Obyvatelia bytovky si totiž pri ňom zapaľujú ohne a počas chladných večerov sa pri nich zohrievajú. Lepšie sa rozhliadneme a na novom nátere uvidíme čiernu stopu po ohni. Je možno zo včera, vidíme, ako sa salezián zamyslí, či budú múr opäť nanovo natierať...

Prekvapilo ho, že František príde aj na Luník IX? „Pápež najskôr hovoril, že Bratislava je blízko Budapešti. Tak som rozmýšľal, že zoberieme nejakých ľudí z Luníka a pôjdeme s nimi na púť, na výlet. Zoberieme ich do Bratislavy a stretneme sa so Svätým Otcom v Bratislave, až potom prišlo úplné prekvapenie, že on chce vlastne prísť priamo na Luník.“

Don Veselský tiež hovorí, že pápežova návšteva Luníka je zrejme aj istou prezieravosťou, lebo Svätý Otec vie, že ak ohlási návštevu, ľudia sa na danom mieste budú pripravovať a investujú do úprav omnoho viac financií ako za iných okolností.

Nie všetci žijú v hrozných podmienkach, niektoré byty sú krásne zariadené a rozdiel medzi vnútrom a vonkajškom je enormný. Je tu však veľa ľudí, ktorí prežívajú extrémnu chudobu. Niektoré byty boli dokonca tak vybývané, že sa poškodili nosné steny bytoviek, ktoré museli pre bezpečnosť zbúrať.

Keď ideme okolo bytovky s najväčším potenciálom na podobný scenár, tak don Peter pripomína, že ľuďom tečie voda len dve hodiny ráno a hodinu a pol podvečer, inak ju majú odstavenú. Väčšina obyvateľov boli neplatiči, teraz je však nájomné veľmi nízke oproti klasickým bytom v meste. Ľudia platia pár desiatok eur. Pitnú vodu zabezpečuje samospráva, z cisterny si ju miestni chodia každý deň vyzdvihnúť.

Salezián Peter Veselský.

Salezián a delegát pre pastoráciu Rómov don Peter Bešenyei.

Lačho džives

Pristavíme sa pri dospelej fajčiacej trojici, ktorá sedí na kvádri pred bytovkou. Panel, na ktorom sedia, je pravdepodobne zo zbúranej bytovky. Za posledných 15 rokov zbúrali na Luníku už asi desať panelových domov.

„Zaregistrovali ste sa na pápeža?“ pýtame sa. Dvaja v tej chvíli odišli, na kvádri zostala iba veľmi štíhla pani. „Štvrtého som bola na očkovaní,“ odvetila. Kňaz sa pýta, či mala vtedy už druhú dávku, pani hovorí, že len prvú. „To znamená, že nemáte ešte plnú zaočkovanosť, na vašu registráciu mi povedali, že nespĺňate podmienku, tak vás budeme musieť zaregistrovať ešte raz,“ hovorí jej Veselský. Pani teda pôjde do sektora pre OTP ľudí. „Budete musieť ísť na covid test pred pápežom,“ dodal.

Lúčime sa s ňou a pokračujeme ďalej, ako sa otočíme, vyletí na nás lopta. Páter rýchlo zareaguje a odkopne ju naspäť. Mnoho detí tu krížom cez ulicu hrá futbal. Bežia za nami aj malé asi trojročné deti a so slovami „avoj, avoj“ nás chcú pozdraviť. Páter im hovorí: „Lačho džives,“ čo v ich jazyku znamená „dobrý deň“.

Ako prechádzame Luníkom a sme na konci pomyselného koliečka okolo sídliska, zastavujeme sa pred bránou k saleziánom, cestou sa k nám pripojila asi desiatka detí. „Poďme sa na záver pomodliť,“ vyzval páter deti a začal spievať: „Dade amaro, so sal pro upripen...“

Po rómsky by sa mal počas príhovoru modliť aj pápež František. Deti sa spevom pridávajú k saleziánovi a modlia sa.

Modlitba Otčenáš po rómsky

Dade amaro, so sal pro upripen,
te avel ašardo Tiro nav,
Tiro thagaris te avel.
Avka sar andro upripen avka the pre phuv.
Sako d’ivesutno maro de amen adad’ives.
The odmuk amenge amare bini,
Sar amen odmukas olenge, so amen košen.
The nadomuk, hoj pale te peras andre bini
The le amendar savoro nalačhipen.
Amen.

Delegát pre pastoráciu Rómov Peter Bešenyei, ktorý zakladal na Luníku komunitu saleziánov, nám hovorí, že začiatky boli veľmi ťažké. Pripomenul si, že keď ešte býval v jednom z bytov, pri vstupe do vchodu musel kopnúť do brány. „Bolo to kvôli tomu, aby vám potkany nebehali pomedzi nohy...“

„Veľakrát počúvame, že tých Rómov ani pápež nezmení. Ide však o to, či pápež chce zmeniť Rómov alebo chce zmeniť nás,“ dáva nám Bešenyei chrobáka do hlavy, rovnako tak nám podá aj deviatnik, ktorý sa miestni modlia pred príchodom pápeža.

Posunúť sa už musíme na iné miesto, lebo namiesto nás práve prichádzajú reportéri z agentúry Reuters. Luník IX je v týchto dňoch veľmi častá destinácia mnohých novinárov.

V Prešove pred halou ako v roku 1995

V Prešove pred mestskou halou je už rušno. Síce tu ešte parkujú nákladné vozidlá autoškôl, no hneď vedľa už rozkladajú zábradlia, ktorými si vyznačujú rohy sektorov pre verejnosť na utorňajšiu božskú liturgiu s pápežom.

Prvotne odhadovali účasť asi 50-tisíc ľudí, no po úprave trasy pre Františkov papamobil museli sektory trochu skresať. „Na trasu je potrebné mať širšie uličky a musela sa posúvať aj hranica predných sektorov,“ vysvetľuje hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič s tým, že v súčasnosti majú kapacitu stanovenú na 42-tisíc.

Pristavíme sa pri jednom aute, ktoré pomaly kľučkuje pomedzi postavené dopravné kužele. Z auta vystúpi inštruktor a začne kužele zbierať. „Asi si dáte na pár dní voľno,“ pýtame sa inštruktora autoškoly, ktorá si pred halou v Prešove prenajíma plochu, na ktorej má postavené cvičisko.

„Budeme musieť mať voľno,“ hovorí nám inštruktor, pričom nakladá oranžové kužele do kufra auta. „Beriete aj kamene?“ pýta sa ho autoškolák, ktorý ešte pred chvíľou trénoval manévre s autom. Kamene boli pod kužeľmi, aby sa neprevrátili. „Áno, veď všetko odtiaľto poberú,“ vysloví inštruktor.

Vzadu oproti rieke Torysa už stojí prístrešok, pod ktorým bude pódium a liturgický priestor. Akurát naň pripevňujú veľké biele plachty. Konštrukcia bude z každej strany zakrytá tak, aby si nikto nevšimol kovové spojnice.

„Na rozdiel od roku 1995, keď bolo pódium postavené na schodoch pred halou, máme teraz pódium a celý liturgický priestor postavený na opačnej strane,“ hodnotí Pavlišinovič s porovnaním s návštevou Jána Pavla II. na Slovensku.

Pontónový most

V Prešove mysleli aj na nával ľudí, ktorý môže prísť v jednej chvíli k priestoru pred halou, a preto armáda postavila blízko hlavného mosta aj most pontónový. „Z bezpečnostného hľadiska sa rozhodlo, že sa postaví pontónový most,“ vysvetľuje hovorca archieparchie.

Pavlišinovič hovorí, že aj keď spočiatku pápežovej návšteve nechceli veriť, postupne zisťovali, že sa to stáva realitou. „Pre nás gréckokatolíkov je to úžasné, že prichádza do Prešova, do centra našej metropolie,“ hovorí.

Aktuálna návšteva bude o to zaujímavejšia, že pápež nebude účastný len na modlitbe, ale bude na celej svätej liturgii. Miesto vyberala komisia, ktorá riešila, odkiaľ bude svietiť slnko a kde presne bude, aby nepríjemne nesvietilo do tváre. Zamýšľali sa aj nad tým, kde by bol liturgický priestor umiestnený najlepšie pre televízne kamery, ktoré budú z liturgie zabezpečovať prenos.

Prípravy pred halou a pontónový most.

Do Prešova prídu okrem Slovákov aj Maďari či Poliaci, prezrádza mediálny šéf archieparchie. Chce, aby títo pútnici našli metropolu Šariša pripravenú vo svojej plnej kráse. „Aby bolo to miesto hodné toho, že sem príde 266. nástupca svätého Petra,“ hovorí Pavlišinovič.

Program sa začne už od 4. hodiny rannej. „Chceme ľuďom spríjemniť ten skorý čas, keďže brány sa otvoria už o polnoci. Program sa začne duchovnými rozhovormi nahranými vopred. Potom bude prvá dôležitá liturgická modlitba utiereň. Bude ju sláviť rektor seminára,“ približuje.

Vystúpi aj Anna Poráčová či Monika Kandráčová, ktoré budú spievať duchovné piesne. Pridajú sa aj Prešovčanka Katarína Knechtová, Štefan Švec a Ondrej Kandráč so svojou skupinou. „Priestor bude vyplnený až do 10. hodiny, do príchodu Svätého Otca,“ hovorí Pavlišinovič s tým, že zaznejú aj rôzne katechézy.

Prešovskí gréckokatolíci čakajú najmä na to, čo povie počas návštevy Svätý Otec. „Čakáme slová upokojenia. Pandémia narušila mnohé vzťahy, potrebujeme balzam do svojho vnútra, na svoju dušu a potrebujeme silné slovo,“ uzavrel ich hovorca.

Foto a video – Andrej Lojan

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva