Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
29. september 2021

Noví bohoslovci

Všetky slovenské diecézy majú v prvom ročníku seminára aspoň jedného bohoslovca

V tomto roku nastúpilo do kňazských seminárov 23 nových bohoslovcov za rímskokatolícku cirkev a 5 bohoslovcov majú gréckokatolíci.

Všetky slovenské diecézy majú v prvom ročníku seminára aspoň jedného bohoslovca

Foto: Postoj/Adam Rábara

Najviac, po štyroch prvákoch, majú v seminári diecézy Banská Bystrica, Košice, Žilina, Spiš a Prešovská archieparchia. Dvoch bohoslovcov má arcidiecéza Bratislava a Trnava a aj Nitrianska diecéza. Jeden bohoslovec nastúpil za Rožňavskú diecézu a nového seminaristu má aj Košická eparchia.

Na porovnanie, v posledných ročníkoch kňazských seminárov je dnes 14 diakonov. Štyroch má Košická arcidiecéza, troch má Nitra, dvaja študujú za Trnavu, takisto dvaja sú na Spiši a po jednom má Bratislava, Banská Bystrica a Žilina. Gréckokatolíci majú v poslednom ročníku seminára ôsmich bohoslovcov za Prešovskú archieparchiu a dvoch za Bratislavskú eparchiu. Faktom je, že nie všetci, ktorí nastúpia do seminára, ho aj dokončia.

Situácia z 90. rokov, keď bol záujem o duchovné povolania najväčší, sa už asi nezopakuje, myslí si Peter Majda, rektor Kňazského seminára Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule. V spišskom seminári bolo vtedy okolo 370 seminaristov. „Na druhej strane je potrebné povedať, že počty seminaristov a novokňazov sú na úrovni, ako to bolo za biskupa Jána Vojtaššáka pred zatvorením seminárov,“ približuje rektor Majda.

V 90. rokoch však v seminári na Spiši študovali aj bohoslovci z Košickej arcidiecézy a Rožňavskej diecézy. Keď však spočítame seminaristov za tieto tri diecézy, ich počet je 65.

Momentálne sa v spišskom seminári na kňazstvo pripravuje 33 bohoslovcov „Z tohto počtu sú 16 zo Spiša, 11 z Oravy, dvaja z Liptova, dvaja pochádzajú z okolia Bratislavy a dvaja sú z farností okolo Sabinova,“ upresnil rektor.

Čítajte tiež

Podľa rektora Kňazského seminára sv. Karla Boromejského v Košiciach Štefana Novotného je záujem o kňazské povolania primeraný demografickej situácii aj duchovnej a kultúrnej situácii na Slovensku. Do košického seminára nastúpili tento rok štyria bohoslovci za Košickú arcidiecézu a jeden seminarista za Rožňavskú diecézu.

Najväčší počet prvákov, až desať, má tento akademický rok Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, kde študujú nielen bohoslovci pre Nitriansku diecézu, ale aj pre Žilinskú a Banskobystrickú diecézu. Za samotnú Nitru nastúpili dvaja noví bohoslovci a po štyroch prvákoch má Banská Bystrica a Žilina.

Rektor nitrianskeho seminára Marián Dragúň hovorí, že každý rok čakajú s miernou obavou, koľko mužov sa prihlási. Na otázku, či sme sa už na Slovensku odrazili od dna nových kňazských povolaní, odpovedať nevedel.

„Každý rok sa modlíme za nové povolania. Želáme si, aby pápežova návšteva bola impulzom pre mladých zasvätiť sa a prijať povolanie. Myslím, že Boh neustále volá, len je otázka, či mladí ľudia sú schopní to prečítať, porozumieť a odpovedať tomuto hlasu,“ zamyslel sa rektor Dragúň.

Podľa nitrianskeho rektora máme v cirkvi na Slovensku dostatok spoločenstiev, kde je priestor aj na to, aby tí, ktorých volá Boh, mali odvahu odpovedať.

Dvoch nových bohoslovcov majú tento rok aj arcidiecézy Trnava a Bratislava. Budúci kňazi študujú v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. V tomto akademickom roku sa na kňazstvo v Bratislave pripravuje 20 seminaristov, z toho jedenásť za Bratislavskú arcidiecézu, ôsmi za Trnavskú arcidiecézu a jeden za Rumunsko.

Podľa oslovených rektorov sú medzi záujemcami o vstup do seminára mladí muži po maturite, ale aj takí, ktorí už majú vyštudovanú jednu vysokú školu či pracovné skúsenosti. Pomer čerstvých absolventov stredných škôl a tých starších je zhruba pol na pol.

Pandémia ovplyvnila aj formáciu

Formáciu budúcich kňazov ovplyvnila aj pandémia. Bohoslovci z Košíc podľa rektora Štefana Novotného využívali vo veľkej miere online výučbu aj formáciu. Bohoslovci strávili v seminári zimný semester a asi len tretinu z letného semestra. Rektor verí, že tento rok bohoslovci nebudú musieť ísť predčasne domov. Pomôcť by tomu mohla aj zaočkovanosť väčšiny seminaristov.

Mimo seminára strávili časť minulého akademického roka aj nitrianski bohoslovci. Podľa rektora Mariána Dragúňa bohoslovci odišli v decembri na vianočné prázdniny a vrátili sa až v máji. „Ak to bolo možné, usilovali sme sa o formáciu online. Boli sme v pravidelnom kontakte. Špirituáli im zasielali materiály na meditáciu, mali ponuky na online duchovné obnovy,“ približuje rektor pandemický rok.

„Na druhej strane, ako to povedal aj ktorýsi biskup, keď sa pozrieme na formáciu Jána Pavla II. v kritickom období vojny, aj tieto okolnosti mu pomohli. Aj pandémia je formácia,“ dodáva rektor Dragúň.

Inzercia

Podľa rektora v Nitre bol čas mimo seminára pre niektorých bohoslovcov náročný, keďže nie všetci mali doma ideálne podmienky na vzdelávanie a formáciu. „Riešili aj vzťahy s farárom-principálom, niektorí boli voči seminaristom ústretoví, niektorí farári menej. Našli sa aj bohoslovci, ktorí boli aktívni v nemocniciach či pri testovaní. Všetko je však o kňazovi-principálovi,“ uzatvára Dragúň.

Naopak, počas pandémie fungoval spišský seminár. Jeho rektor Peter Majda hovorí, že zažili aj krízové chvíle, keď v októbri museli bohoslovcov rozdeliť pre ochorenie covid-19 na dve skupiny.

„Mali sme aj dištančné vyučovanie, vtedy profesori učili na diaľku prostredníctvom rôznych aplikácií, ale potom sa situácia upokojila a mohli sme vyučovať aj prezenčne. Bohoslovci však boli stále v seminári ako jedna rodina, a teda duchovný život a formačný proces nebol narušený. V tomto formačnom roku zrejme budeme musieť obmedziť mobilitu bohoslovcov v závislosti od covid automatu,“ dodáva Majda.

Podľa rektora Mariána Dragúňa majú v Nitre v súvislosti s pandémiou pripravený aj plán B. Keďže seminár je z hľadiska univerzity ako internátne zariadenie, v prípade, ak by Univerzita Komenského rozhodla o zatvorení internátov, domov by museli ísť opäť aj bohoslovci.

Keďže väčšina seminaristov je očkovaná, podľa rektora by sa snažili, aby bohoslovci mohli ostať spolu a pokračovať vo formácii. „Vedeli by sme využiť priestory, ktoré máme a ktoré nie sú súčasťou internátneho ubytovania. Hovorilo sa aj o možnosti využiť badínsky seminár. Stupeň zaočkovanosti je medzi bohoslovcami vysoký. Z 53 seminaristov nie sú očkovaní len šiesti,“ uzatvára Dragúň.

Peniaze nemôžu byť prekážkou na ceste ku kňazstvu

Študenti teológie, ktorí sa pripravujú na kňazstvo, nemajú na rozdiel od iných vysokoškolákov možnosť privyrobiť si na brigádach. Program v seminári má svoj denný režim a svoje striktné pravidlá. Na mieste je preto otázka, koľko bohoslovci platia za ubytovanie a stravu v seminári a aké existujú riešenia pre prípad, ak niekto pochádza zo sociálne slabšieho prostredia.

Finančný problém nemôže byť tým problémom, pre ktorý by sa niekto nestal kňazom. Zdieľať

Väčšinou platia bohoslovci za stravu a ubytovanie jednu tretinu nákladov. Na Spiši je to asi 30 eur za ubytovanie a 120 eur mesačne prispievajú na stravu. Podobne je to napríklad aj v Nitre, kde si za ubytovanie bohoslovci tiež platia mesačne 30 eur a na stravu prispievajú okolo sto eur.

Podľa oslovených rektorov zvyšok nákladov platí bohoslovcom diecéza, či už zo zbierok na seminár, alebo z iných darov. Nezanedbateľnou zložkou sú aj dary veriacich.

Podľa Štefana Novotného nechcú bohoslovcom dávať na plecia veľkú finančnú záťaž. „Máme fondy, z ktorých podporujeme bohoslovcov v špecifických situáciách, niektorí bohoslovci totiž majú ťažšiu sociálnu situáciu,“ hovorí Novotný, podľa ktorého ak študent nezvláda pokrývať náklady, vždy sa mu snažia pomôcť.

Študenti teológie, podobne ako iní študenti, môžu rovnako využívať aj sociálne štipendium. „Bohoslovci zo sociálne slabšieho prostredia sa môžu obrátiť so žiadosťou na nadáciu kňazského seminára, ktorá im v takýchto prípadoch pomáha,“ hovorí rektor spišského seminára Peter Majda.

Podľa Mariána Dragúňa biskupstvá prispievajú na formáciu a život seminaristov značnou čiastkou a znášajú väčšinu nákladov. „Vieme vypomôcť. Finančný problém nemôže byť tým problémom, pre ktorý by sa niekto nestal kňazom,“ zdôrazňuje Dragúň.

Oslovení rektori sa zhodujú, že mužom pripravujúcim sa na kňazstvo finančne pomáhajú často aj ich farári či farnosti.

Rektor Dragúň vyzdvihol, že stále funguje solidarita veriacich so seminaristami, na druhej strane však vníma rozdiely medzi regiónmi Slovenska. Iná je podľa neho podpora seminaristov z Kysúc ako napríklad z okolia Banskej Bystrice.

Podľa rektorov kňazské semináre privítajú aj nefinančnú pomoc. „Pomôže nám, ak niekto daruje napríklad zemiaky či inú úrodu. Mnohí kňazi robia pre bohoslovcov zbierky. Z toho, čo sa ľuďom urodilo, zhromaždia niečo na fare a potom nám to darujú. Aj toto je dosť značná pomoc,“ uzatvára nitriansky rektor.

Rektor spišského seminára Peter Majda dodáva, že sú vďační aj dobrodincom, ktorí sa za nich modlia, obetujú, aj tým, ktorí zasielajú na účet kňazského seminára alebo nadácie nejaké milodary, dve percentá z dane alebo priamo pomáhajú vo farnosti svojmu bohoslovcovi. „Okrem toho nám veriaci pomáhajú aj pri rekonštrukciách budov, zvlášť chcem vyzdvihnúť ústretovosť, štedrosť a veľkorysosť aj niektorých podnikateľov,“ uzatvára Peter Majda.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.