Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
10. 12. 2015, 13:51

Sú kresťania vo Svätej zemi odsúdení na zánik?

Tisícky kresťanov žijú na izraelských a palestínskych územiach zovretí medzi dvoma mlynskými kameňmi. Mnohí dali prednosť asimilácii alebo emigrácii.

Sú kresťania vo Svätej zemi odsúdení na zánik?


Latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal počas vianočnej procesie v Betleheme. Foto – TASR/AP

S blížiacimi sa Vianocami si niektorí z nás určite nájdu čas, aby sa zamysleli nad udalosťami, ktoré pred dvoma tisíckami rokov viedli na území dnešného Izraela k vzniku kresťanstva. Pri tejto príležitosti stojí za to, aby sme sa pozreli na život a postavenie súčasných kresťanov v prostredí, ktoré je kolískou nášho náboženstva.

Zovretí medzi judaizmom a islamom

Kresťania vo Svätej zemi tvoria pestrú mozaiku komunít rôznej veľkosti a rituálnej diverzity. Svoju úlohu v tom nezohrávajú len náboženské, ale aj kultúrne, etnické a jazykové rozdiely. Konfesionálne tam majú v rôznych variáciách svoje zastúpenie prakticky všetky väčšie kresťanské cirkvi – ortodoxné, katolícke, evanjelické, anglikánske i evanjelikálne. Ich zápas o udržanie vlastnej identity je sťažený charakterom prostredia, v ktorom sú ako výrazná menšina zovretí medzi judaizmom a islamom.

Kým ešte v roku 1948 tvorili kresťania na území dnešného Izraela okolo 10 percent obyvateľstva, tak v jeho súčasnej populácii sú to už len tri percentá. Z toho v samotnom Izraeli sa ku kresťanom hlási asi 130-tisíc arabsko-palestínskych obyvateľov hovoriacich arabsky. Okrem toho je tam ďalších zhruba 30-tisíc obyvateľov židovsko-izraelskej populácie, ktorí rozprávajú hebrejsky.

V značnej miere pochádzajú z imigračnej vlny medzi rokmi 1990 – 2005, keď predovšetkým z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a východnej Európy dorazil do Izraela asi milión ľudí. Ďalších približne 150-tisíc kresťanov tvoria prevažne tzv. pracovní imigranti z posledných rokov (105-tisíc z Filipín, Indie, Srí Lanky, Nigérie, Ghany, prípadne Latinskej Ameriky) a čakatelia na udelenie azylu (45-tisíc emigrantov z Etiópie a Eritrey).

Na palestínskych územiach vrátane východnej časti Jeruzalema žije ďalších asi 50-tisíc kresťanov (v Zajordánsku 38-tisíc, 10-tisíc v Jeruzaleme a zhruba dvetisíc v pásme Gazy), ktorí hovoria prevažne arabsky, čo tvorí menej ako dve percentá palestínskej populácie.

Rozptýlení v diaspórach

Celkovo zhruba 360-tisíc kresťanov vo Svätej zemi žije v rozptýlených diaspórach obkolesených nábožensky väčšinovým obyvateľstvom. Vzťahy so svetom islamu a judaizmu majú bytostný vplyv na spôsob a kvalitu života ich spoločenstiev. Obe majority sa ku kresťanskej menšine správajú ako spoločenské dominanty, čo so sebou prináša vážne ťažkosti. Stačí spomenúť septembrový podpaľačský útok na maronitský kláštor Mar-Charbel v Betleheme.

Aj prebiehajúci konflikt v Sýrii a Iraku má neblahý vplyv na radikalizáciu miestnych moslimov, ktorí napríklad palestínskych kresťanov považujú za zradcov, a preto sú terčmi ich útokov kresťanské ciele. Konverzie vystavujú konvertitov a ich rodiny v tom lepšom prípade „len“ neznesiteľnému tlaku. V tom horšom sa pridáva násilie, prípadne smrť.

Pritom v národnooslobodzovacom zápase Palestínčanov zohrávali kresťania, ako napríklad George Habash (ľavicovo orientovaný intelektuál a niekdajší generálny sekretár Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny), pomerne dôležitú úlohu. Potom ako sa z neho vytratil sekulárny charakter a opraty prevzali islamisti, stratili svoj vplyv aj kresťania. Určité politické postavenie si udržali aspoň na lokálnej úrovni. Podľa dohody z roku 1997 kresťanom prislúcha právo na starostu Betlehema a siedmich ďalších miest v Zajordánsku.  

K téme
Kresťanov vo Svätej zemi vystrašil radikálny rabín. Vyzval k podpaľovaniu kostolov Zdieľať

Prejavy extrémizmu sa občas nevyhýbajú ani židovskej populácii. V lete dokonca podali miestni katolícki biskupi trestné oznámenie na nacionalistické hnutie Lehava (Plameň) a jeho rabína Bentziona Gopsteina, ktorý neskrývaným spôsobom podnecoval k podpaľovaniu kostolov. Treba však poznamenať, že Lehava a jej aktivity sa nestretávajú s podporou väčšiny židovského obyvateľstva. Samotný štát Izrael dokonca vyšiel v ústrety časti kresťanom, pre ktorých v minulom roku prijal zákon o uznaní samostatnej etnicity v podobe aramejskej národnosti.

Najskôr približne dvetisíc libanonských vojakov tejto etnickej príslušnosti v roku 2000 dezertovalo z libanonských ozbrojených síl a v čase, keď sa izraelská armáda sťahovala z južného Libanonu, požiadali v Izraeli o azyl. Postupne sa k nim pridali ďalší, ktorí sa chceli zriecť v Libanone nanútenej arabskej národnosti. Dnes túto skupinu tvorí už asi 10-tisíc ľudí obradu maronitských kresťanov pochádzajúcich prevažne z okolia mesta Jish v Galiley.

Asimilácia, rezignácia a emigrácia

V palestínsko-izraelských, prípadne arabsko-izraelských konfliktoch sa kresťania ocitajú medzi dvoma mlynskými kameňmi. V napätí medzi bojujúcimi stranami sa ocitajú v hľadáčiku útočníkov, ktorí zostávajú často nepotrestaní a ich zločiny zo strany úradov nepovšimnuté. Ľahko zraniteľné spoločenské postavenie kresťanov oslabuje ich už aj tak krehké komunity. Prostredie, ktoré sa často ocitá vo víre násilia, je spolu s diskrimináciou z toho vyplývajúcou hlavnou príčinou rozhodnutí, ku ktorým sa kresťania uchyľujú pre zabezpečenie prežitia a bezpečnosti. Jedným z nich je rezignácia. Hoci nemá za následok nejaké početné konverzie k islamu a judaizmu, dlhodobé napätie a život v neistote vedie postihnutých jednotlivcov a skupiny k asimilácii v zmysle životného štýlu.


Pápež František sa v Betleheme modlí pri bezpečnostnom múre odďeľujúcom izraelské a palestínske územie. Foto – TASR/AP

Optimistickejším postojom je na čas a entuziazmus náročné úsilie o udržiavanie živých medzináboženských kontaktov. V ňom predstavitelia hierarchie spolu s aktívnymi laikmi iniciujú dialóg s obidvoma majoritami, ktorý je zameraný na občiansku rovnosť a rovnaké právne spoločenské postavenie. Najmä v prípade mladších a vitálnejších kresťanských komunít má zároveň za cieľ povzbudiť svoju členskú základňu k „povolaniu nádeje“. K vydávaniu viditeľného kresťanského svedectva, ktorého zmyslom je ich angažovaná spoločenská prítomnosť. Kolektívnym zámerom má byť jednota, ktorá pri presadzovaní spoločných požiadaviek prekoná aj hranice konfesionálnych a sociálnych rozdielov jednotlivých spoločenstiev.

K téme
Izrael: Tisíce kresťanov protestovali proti znižovaniu dotácií pre svoje školy Zdieľať

Viac-menej defenzívnym postojom niektorých kresťanských komunít v reakcii na vyššie uvedené neduhy je voľba dobrovoľnej spoločenskej izolácie. V tomto prípade sa jednotlivé skupiny koncentrujú v samostatných obytných rezortoch, preferujú vlastné kresťanské školy, odmietajú posielať deti do verejných vzdelávacích inštitúcií a dištancujú sa od svojich susedov. Za následok to má ich getizáciu a odsun na sociálnu perifériu.

Posledným a, žiaľ, čoraz častejším riešením zložitého postavenia kresťanskej menšiny je jej emigrácia. Predovšetkým vzdelaní a vzhľadom na vek perspektívni kresťania odchádzajú z krajiny a svoju budúcnosť spájajú s pôsobením v zahraničí. Jezuita David Mark Neuhaus, patriarchálny vikár pre hebrejsky hovoriacich katolíkov Latinského patriarchátu v Jeruzaleme, upozorňuje, že súčasný exodus šikovných kresťanov nahráva pesimistom, podľa ktorých je kresťanská prítomnosť vo Svätej zemi odsúdená na zánik.

Zatiaľ ešte nie je isté, ktorý scenár týkajúci sa kresťanských spoločenstiev v Izraeli sa naplní. Isté však je, že pokiaľ nechceme pripustiť realitu toho najtragickejšieho (ako v prípade Iraku a Sýrie), mali by sme kresťanskú menšinu žijúcu na miestach posvätených dejinami spásy v rámci našich možností všemožne podporiť. Možno práve nadchádzajúca vianočná atmosféra nám pre to poskytne vhodné príležitosti.

Odporúčame

Svet Hviezdnych vojen

Svet Hviezdnych vojen

Hoci sa rok 2015 môže popýšiť niekoľkými zaujímavými filmovými premiérami vo viacerých žánrových segmentoch, medzi najočakávanejšie tituly bezpochyby patrí návrat Hviezdnych vojen na plátna svetových kín.

Začína sa Svätý rok milosrdenstva. O čom bude?

Začína sa Svätý rok milosrdenstva. O čom bude?

Veľké podujatia v Ríme, masové aj individuálne púte, možnosti získania špeciálnych odpustkov, ale aj pôsobenie „misionárov milosrdenstva“ či pomoc ženám po potrate, ktoré sa jednoduchšie dostanú z exkomunikácie. Svätý rok milosrdenstva, ktorý začína sláviť Katolícka cirkev, by mal zhmotniť slová pápeža Františka o cirkvi ako poľnej nemocnici.