Biskup Milan Lach Neviem, aké znamenie ešte potrebujeme vidieť, keď nestačí bolesť a smrť

Posledné dva týždne strávil v domácej karanténe s covidom. Po tom, čo videl situáciu v košickej nemocnici, vyzýva na očkovanie a hovorí o zodpovednosti nás všetkých. Zdravotníci sú podľa neho pod tlakom a v morálnom ponížení.

Tvrdí, že veriaci sa v prípade morálnych pochybností o vakcínach môžu pre pokoj vo svedomí oprieť o postoj biskupov, ako aj vatikánskej kongregácie.

Eparcha Byzantsko-katolíckej eparchie Parma v americkom štáte Ohio vladyka Milan Lach, SJ, (47) pôsobí v USA od júna 2017, najprv ako apoštolský administrátor a od júna 2018 ako eparchiálny biskup. Predtým bol štyri roky pomocným biskupom Prešovskej archieparchie. Pôsobil aj ako predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre pastoráciu v zdravotníctve.

Na Slovensku ste dva týždne, no strávili ste ich v karanténe. Ako ste sa tu vlastne ocitli?

Mal som pracovné povinnosti v Ríme a pri tej príležitosti som sa chcel zastaviť doma – pozdraviť mamu, bratov. Aspoň nakrátko, na nejaké dva-tri dni, a mal som ísť ďalej.

Brat mi povedal, nech sa radšej otestujem, keďže idem k mame. Hneď po príchode do Košíc mi antigén ukázal pozitívny výsledok. Na druhý deň mi PCR test potvrdil pozitivitu, navyše sa ukázala aj vysoká nálož vírusu.

Tak som sa ocitol v karanténe. Chcem sa poďakovať vladykovi Cyrilovi Vasiľovi, že ma prichýlil na eparchiálnom úrade, kde som strávil dva týždne v karanténe.

Ste zaočkovaný?

Áno, dvakrát Pfizerom, naposledy v marci v Spojených štátoch. Bez vakcíny by som bol na tom oveľa horšie. Už po prílete do Viedne som sa cítil všelijako, unavený, no myslel som si, že je to pre časový posun a cestovanie.

Aký mal covid u vás priebeh?

Priebeh sa mi zdal v poriadku, zrejme vďaka očkovaniu. No keď som bol neskôr v kontakte s pánom primárom Infekčného oddelenia Nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Martinom Novotným – ktorému takisto ďakujem –, tak skonštatoval, že som prekonal zápal pľúc. Sám som bol z toho prekvapený, pretože som sa necítil obzvlášť zle, mal som teploty do 38 stupňov.

Čiže navonok sa to zdalo ako ľahký priebeh, no nasadili mi hneď antibiotiká, čo iste pomohlo.

V košickej nemocnici ste teda boli len na kontrole...

Áno. Keď som tam čakal na vyšetrenie, videl som, v akej intenzite prichádzajú záchranky, a takisto unavených zdravotníkov. Som smutný z toho, keď počúvam, že aj mnohí kňazi verejne hovoria, že očkovanie je nesprávne. Iste, treba rešpektovať slobodu – aj ja ju rešpektujem –, ale na druhej strane ako katolíkom by nám malo záležať aj na našich bratoch v prvej línii, čiže zdravotníkoch. Potrebujeme ich. Videl som na vlastné oči, že idú po hrane.

Spomínaný pán primár nastúpil do služby v nedeľu na pol ôsmu a ťahal do ôsmej večer. Keď som sa ho pýtal, či si dá v pondelok voľno, tak sa len pousmial – ideme ďalej. Keď to vidíte zblízka, pochopíte, že to nerobia pre peniaze ani slávu. Podobne sestry a celý personál. Aj kňazi, ktorí chodia zaopatrovať. Poznám viacerých v Prešove i Starej Ľubovni, kde je veľmi zlá situácia, a ľudia v tom regióne vo veľkom zomierajú práve preto, že nie sú zaočkovaní.

Očkovanie je citlivá téma aj medzi veriacimi a mnohí sa nechcú dať očkovať.

Viem, že mi možno budú všeličo hovoriť, ale podľa mňa ide o prejav nezodpovednosti nás katolíkov. Navyše keď počúvam verbálne útoky na biskupov a kňazov pre túto tému, pýtam sa: My si hovoríme veriaci?

Idú Vianoce, každý chce mať pekný čas. Ale berie niekto ohľad na zdravotníkov? Či oni nebudú počas sviatkov ležať pripojení na kyslíku? Všetkým, od sanitárov, kuchárov až po vedúcich lekárov, sa chcem poďakovať za všetko, čo robia. Sú pod tlakom a v morálnom ponížení. Je to nefér.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nie som lekár, hovorím len svoju skúsenosť. Myslel som si, že prídem domov a odletím späť. Po tom, čo som videl, však chcem apelovať na ľudí dobrej vôle: ak môžu, nech sa dajú zaočkovať.

Hovorí sa, že sme v tretej vlne, ale niektorí už spomínajú štvrtú, piatu... Koľko ľudí musí na Slovensku ešte zbytočne zomrieť? Koľko nevinných životov vyhasne pre šírenie nepodložených informácií?

Mnohí veriaci riešia výhrady voči pôvodu vakcín. Aký je váš postoj?

Samozrejme, počúvame o tom, že ide o vakcíny, ktoré sú vyrobené na základe potratených detí a podobne. Každý súdny človek by si však mal prečítať vyjadrenie Konferencie biskupov Slovenska, prípadne Kongregácie pre náuku viery, kde jasne vyjadrili svoj postoj. A v neposlednom rade pápeža Františka, ktorý nás nedávno poctil svojou návštevou.

Môžeme sa však pýtať, aký je pre nás odkaz jeho návštevy. Nie je to tak, že si vyberáme len to, čo sa nám páči? A ešte k tomu niektorí šíria veci zavádzajúce jednoduchých ľudí, ktorí sú potom popletení a zneistení.

Je to v USA inak? Máte pocit, že ľudia vo vašej eparchii sa správajú inak?

S ľuďmi je to podobné, zásadný rozdiel spočíva v tom, že situácia v americkom zdravotníctve je diametrálne odlišná. Poviem vám príklad. Mesto Cleveland v štáte Ohio malo počas druhej vlny pripravených osemtisíc nemocničných lôžok pre prípad, že by sa situácia zhoršila. Mesto zhruba dvakrát väčšie ako Bratislava vedelo prichystať osemtisíc lôžok, ktoré boli reálne pripravené.

Iste, aj v Spojených štátoch ľudia zomierajú, šíria sa rôzne názory, ale musíme hovoriť o našej situácii na Slovensku a najmä o tom, že naše zdravotníctvo je v katastrofálnom stave. Keď som sedel v košickej nemocnici a pozeral na tie ošarpané budovy, so smútkom som sa pýtal: Kam idú peniaze tohto štátu? Veď sú z daní ľudí. Len s hrôzou som sa pozeral na nemocničné zariadenie v druhom najväčšom meste republiky.

Niektorí môžu namietať, prečo biskup kritizuje stav zdravotníctva.

Ja nekritizujem, len konštatujem. Musíme o tom hovoriť. Napríklad o tom, ako sa staráme o zdravotníkov. Budeme ich potrebovať čoraz viac. A keď ďalší odídu, kto sa o nás postará, o našich rodičov, o bezbranných? Veď to je téma a učenie pápeža Františka.

Zlyhali sme ako spoločnosť?

Nechcem hovoriť o kolektívnej vine, každý z nás nesie zodpovednosť. Existuje aj hriech zanedbania dobrého, z čoho sa málokto spovedá. Napríklad si poviem, že sa starám len o seba. No a čo, že je tam nejaký lekár, sestrička. Ešte im nadávame, koľko zarábajú. Ale to, že ťahajú služby po večeroch, sviatkoch, mnohokrát nevidíme.

„Keď som bol v košickej nemocnici a pozeral na tie ošarpané budovy, so smútkom som sa pýtal: Kam idú peniaze tohto štátu?“Zdieľať

Čiže všetci máme zodpovednosť. Chcem prosiť, aby sme mali kúsok Vianoc už teraz. Lebo nie dary nás urobia lepšími, ale to, že pozeráme na dobro iného, nielen na seba.

Lenže pre nezodpovednosť niektorých budú mnohí na Vianoce sami. Pritom ich blízki mohli pokojne ešte nejaký čas žiť. Ale neviem, čo na Slovensku ešte očakávame. Aký dôkaz alebo znamenie, aby sme sa presvedčili, že situácia je zlá? Nestačí bolesť a zomieranie?!

Lebo aj toto je ochrana života. Pro-life nie je len o nenarodených deťoch. Katolícke učenie hovorí o ochrane života od počatia až po prirodzenú, dôstojnú smrť. A medzi tým je čo? Napríklad aj také situácie, aké práve zažívame.

Má sa cirkev do toho viac vložiť?

Skôr treba ísť príkladom. Nechcem hovoriť, kto mal urobiť viac, či cirkev, vláda... Každý nech hovorí sám za seba. Som v USA, kde mám tiež svoje výzvy. No hovorím ako biskup. Lebo stále nie je neskoro. Stále máme čas zvrátiť následky, o ktorých presne nevieme, aké rozsiahle budú.

Viem, že nás biskupov nebudú chváliť, keď budeme ľudí povzbudzovať, aby boli rozumní a aby sa dali zaočkovať. Napriek tomu povzbudzujem všetkých ľudí, aby si to premysleli, že očkovanie je možné, a nebáli sa to prijať.

Čítajte tiež

Biskupi vyzývajú na očkovanie Kresťanským povolaním nie je len starať sa o seba, ale aj o druhých

Postoj TK KBS

Biskupi naliehajú na kňazov, aby šírili správnu osvetu, nabádali v prospech očkovania a zároveň dodržiavali hygienické pravidlá.

Čo poviete tým, ktorí majú morálne výhrady k vakcínam?

Ak by mali vo svedomí pochybnosť, pokojne sa môžu odvolať na mňa, biskupa Katolíckej cirkvi. Lebo počúvam, že mnohí chodia s týmto problémom na spoveď a trápia sa. Lenže ak sme Katolícka cirkev, tak treba rešpektovať to, čo Katolícka cirkev učí. A už sme spomínali postoj našich biskupov aj vatikánskej kongregácie či samotného Svätého Otca.

Mimochodom, nežijeme prvú morovú ranu alebo pandémiu v dejinách cirkvi. Náš jezuita, šľachtic Alojz Gonzaga zomrel, keď ošetroval postihnutých morom. Takisto si mohol povedať, že má pred sebou jezuitskú kariéru, ale on riskoval a obetoval svoj život. V histórii cirkvi je veľa podobných svätých.

Dovolím si preto povedať, že aj naši zdravotníci sú takýmito svätcami. Riskujú životy, pritom majú doma manželov, manželky, deti. Uvedomujeme si to?

Potrebujeme, aby nás to otriaslo. Teším sa z histórie, že sme katolícke Slovensko, aj z toho, ako obstála naša cirkev počas totality. Avšak teraz nám Pán dáva iné znamenia čias a novú skúšku, keď máme ukázať svoju vieru a konkrétny postoj. A raz sa budeme zodpovedať za to, ako sme reagovali.

Tento týždeň zasadá biskupská konferencia USA. Aj vy ste jej členom?

Áno, a keby som nezostal s covidom zaseknutý na Slovensku, sedím na zasadnutí v Baltimore. Všetci východní biskupi v USA sme plnohodnotní členovia biskupskej konferencie Spojených štátov.

Mediálne to pôsobí tak, že biskupi riešia len otázku udeľovania Eucharistie politikom, ktorí presadzujú potraty.

Pravdou je, že táto téma rozdeľuje spoločnosť v Spojených štátoch. Cirkev tým žije, lebo aj medzi demokratmi aj republikánmi sú katolíci. Mnohí ľudia hovoria, že si nepamätajú v spoločnosti také rozdelenie, ako je teraz.

Váš názor?

Ja osobne hovorím, že učenie Katolíckej cirkvi je v tejto otázke jasné. A každý má svoje svedomie, ako sa k ľudskému životu stavia. Táto debata bola teraz aj na Slovensku. Nebudú nás za to chváliť. Ide o učenie cirkvi, musíme ho vedieť brániť. Ak sa na to pozeráme, že ochrana života je len vecou konsenzu, tak sme na veľmi šikmej ploche.

Každý, kto dáva priestor tomu, aby sa zabíjali deti, má za svoje konanie morálnu zodpovednosť. Tu a raz aj vo večnosti.

Na druhej strane ak nejaké pro-life hnutie začne otvorene kritizovať pápeža, tak s takýmto hnutím nechcem mať nič. Je to ako podpíliť si pod sebou konár. Hovorím to na základe toho, čo sme prežili ako gréckokatolíci v Československu. Naši biskupi zomreli vo väzení pre jednotu s Rímom. Budem o tom hovoriť, kým budem žiť. Pre mňa je autorita Svätého Otca kľúčová.