Dievča bez ruky: Narodila som sa, aby som robila ľudí šťastnými

Jej otec je Slovák, mama Ukrajinka. Adoptovali si ju z Ruska. Miluje šport, tancuje, hrá na trúbke, baví ju divadlo, v škole vyniká. Na to všetko jej stačí jedna ruka. Valeria Tkacik.


"Napriek tomu, že mám iba jednu ruku, Boh mi dal veľmi veľa iných krásnych darov," hovorí Valeria Tkacik. Foto – facebook.com

Videá austrálskeho evanjelizátora bez končatín Nicka Vujicica obleteli celý svet. Zdá sa, že hendikepovaní ľudia dokážu ukázať zdravým to, čo často nevidia – radosť zo života.

Podobné svedectvo vydáva 19-ročná Valeria Tkacik, ktorú si rodičia adoptovali, keď mala rok a pol. Jej biologická matka mala počas tehotenstva vážne zdravotné problémy s obličkami. V dôsledku užívania liekov sa dieťaťu nevyvinula ľavá končatina. „Musíte hrať s kartami, ktoré ste dostali,“ opísala pred niekoľkými rokmi svoju situáciu Valeria.

Adoptívni rodičia vidia v dievčine požehnanie. „Som Slovák, moja žena je Ukrajinka a Rusko bolo jedinou krajinou východnej Európy otvorenou pre adopcie, v čase, keď sme hľadali," povedal John Tkacik, ktorý je právnikom v Clevelande. „Boli sme požehnaní. Adoptovali sme si ju, keď mala 18 mesiacov, a rodičovstvo nám iba uľahčuje.“ 

Valeriina mama Anne priznala, že to bola láska na prvý pohľad. „Len čo som uvidela jej tvár, vedela som, že ona je to dieťa, ktoré som chcela vo svojom živote. To, že má jednu ruku, nás neovplyvnilo, nepovažujem to za postihnutie,“ vysvetlila.

Všestranne talentovaná Valeria vyrástla v sebavedomú mladú ženu aj vďaka prístupu svojich rodičov. „Vždy verili, že by mi nemali dávať limity. Vždy ma povzbudzovali robiť čo najlepšie to, čo viem. Moji rodičia mi dali všetko,“ povedala v rozhovore pre Catholic News Agency.

Prečítajte si tiež
Bývalý člen skupiny Kansas nahral pieseň pre svoju ženu. Za to, že nešla na potrat Zdieľať

Študentka Univerzity Ave Maria na Floride má za sebou okrem vedeckých súťaží aj päť rokov v školskom divadle, hodiny hip-hopu, hru v kapele na trúbke a chýbajúca končatina ju neodradila ani od športovania. Momentálne hrá v univerzitnom lakrosovom tíme, kde podľa Catholic News Agency patrí k lídrom na ihrisku aj mimo neho. Nominovali ju aj do regionálneho lakrosového ženského tímu.

„Ľudia sa ma vždy pýtali, ako si dokážem zaviazať topánky, zopnúť si vlasy do vrkoča alebo ako môžem hrať lakros. Poviem im len, že to jednoducho robím. Napriek tomu, že mám iba jednu ruku, Boh mi dal veľmi veľa iných krásnych darov. Je to skutočne česť a požehnanie tešiť Boha všetkými aktivitami, ktoré robím, a myslím si, že je šťastný z toho, ako som sa vyrovnala so svojou situáciou počas dospievania,“ vyznáva Valeria.

Zo svojho hendikepu dokázala vyťažiť to najlepšie – súcit s trpiacimi. Mnohým pacientom, ktorí prišli o končatinu, prednáša a pomáha im vyrovnať sa s ťažkou situáciou. Slúžila tiež v charite – zúčastnila sa na misii v Harleme v New Yorku, kde sa starala o chudobných a bezdomovcov. Onkologickým pacientom zasa darovala svoje vlasy.

„Otočila som sa, aby som na ňu pozrela. Usmievala sa, nikdy nezabudnem na ten deň. Povedala: ,Mami, narodila som sa preto, aby som robila ľudí šťastnými.´ Odpovedala som jej: ,Ja viem, že áno,´“ hovorí Valeriina mama a dodáva: „Pevne verím, že túto myšlienku dostala od anjelov a zo všetkých jej úspechov viem, že je to pravda.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo