Požiadavky, ktoré ľudia kladú na verejne známe osoby, zvlášť politikov, pripomínajú kanonizačný proces. Lenže ani v ňom nejde o svätorečenie niekoho, kto „nemá chybu“.
Ježiš povedal zástupom: „Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ (Mt 11, 16 – 19)
Sitom „bezchybnosti“ neprešli ani Ježiš a jeho bratranec Ján. Prílišná askéza sa dá zaobaliť do „posadnutia“. To predsa nie je normálne! Slobodný životný štýl a vysedávanie na párty je zase šrám na obraze pravého proroka.
Vždy bude niečo, čo nám na druhých môže prekážať a v prípade potreby sa môže stať dobrou výhovorkou, prečo sa nevydať žiadnou z ponúkaných ciest.
Preto Ježiš pridáva slová o múdrosti. Vydať sa nejakou cestou, aj s rizikom, že sa na nej budeme musieť vrátiť do bodu nula, je omnoho sympatickejšie ako postávanie v bezpečnej vzdialenosti a hranie sa na porotu, ktorá presne vie, čo je dobré a čo zlé. Chod dejín posunuli viac kacíri ako súdne tribunály, ktoré ich odsúdili. (Jozef Husovský)