Biblisti o Biblii Prečo je Sväté písmo knihou kníh a ako ju čítať

V nedeľu sa po tretíkrát z iniciatívy pápeža Františka v Katolíckej cirkvi slávi Nedeľa Božieho slova. Piatim slovenským biblistom sme položili dve otázky:

Prečo je Sväté písmo označované za knihu kníh, čo ho robí takým výnimočným?

Ako by ho mali ľudia čítať, aby im to prinášalo čo najväčší duchovný úžitok?

František Trstenský, kežmarský dekan a farár

1. Sväté písmo nie je iba knihou historickej zvedavosti. Je svedectvom o dialógu, ktorý Boh chce viesť s človekom, a o spoločenstve, do ktorého nás pozýva. Výnimočným a nadčasovým Sväté písmo robí  skutočnosť, že je to zapísaný Boží hlas, ktorý zaznieva do reality ľudského života. Boh nie je exponát minulosti, ale večne živý a prítomný a také je aj jeho zapísané slovo. Ako Ježišovi učeníci potrebujeme postaviť Božie slovo do centra nášho života. Božie slovo dokáže pretvárať naše životy.

2. Ponúkam tri duchovné zásady, bez ktorých Sväté písmo zostane zamknuté. Svätý Bonaventúra hovorí, že bez viery nejestvuje kľúč na prístup k Svätému písmu. Prvým predpokladom jeho správneho pochopenia je naša viera ako odpoveď na prečítané Božie slovo. Samozrejme, aj ľudia iného vyznania alebo bez vyznania čítajú Sväté písmo. Bez viery je však pre nich len knihou minulosti, nanajvýš prameňom ľudskej múdrosti. Nezískajú však plnosť biblického posolstva.

Druhým predpokladom je poslušnosť Božiemu slovu. Človek má slobodu odmietnuť Boha a budovať život bez neho. Je to pokušenie, v ktorom sa človek rozhodne stať meradlom a určovateľom hodnôt, čo vidíme aj v súčasnosti. Preto sme svedkami, že všetko je „tekuté“ – hodnoty, morálka, život, čo prináša neistotu a nešťastie. Poslušnosť Božiemu slovu znamená plniť Božiu vôľu a to nás Sväté písmo učí. 

Napokon tretím predpokladom je čítať Sväté písmo v spoločenstve s cirkvou. To nie je nejaký príkaz, ktorý dala cirkev, aby mohla ovládať ľudí. Túto požiadavku obsahuje samotné Sväté písmo, lebo biblické knihy boli napísané Božím ľudom a pre Boží ľud z vnuknutia Ducha Svätého. Vlastné interpretácie vedú k individualizmu, ktorý prináša rozdelenia a spory.  

Jozef Jančovič, RKCMBF Univerzity Komenského v Bratislave

1. Božie slovo je nenahraditeľný Boží dar. Zaujíma kľúčovú pozíciu po osobe Krista a stojí hneď vedľa sviatostí, ktoré nám dávajú účasť na Božom živote a sú akýmsi viditeľným slovom (verbum visibile). Božie slovo má spásnu účinnosť. Bezpečne a bez omylu nám zjavuje pravdu potrebnú pre našu spásu, čím sa informácie vedeckého, filozofického a neraz aj historického rázu stávajú druhoradými.

Písmo nás nielen informuje, keď zdieľa objektívne pravdy vo veci spásy, ale má aj tzv. performatívny účinok, teda to, čo hovorí, taktiež spôsobuje. Kto ho skutočne počúva, zakusuje to, čo hovorí, a kto ho odmieta, zakusuje prázdno z toho, čo prisľubuje. Metaforické výroky Písma tieto jeho účinky a funkcie lapidárne vyjadrujú: slovo je pokrmom (človek žije z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst Dt 6,6), je svetlom a pravdou (Ž 119,105; Jn 17,17).

Vo výzbroji kresťana je jedinou útočnou zbraňou, je mečom Ducha (Ef 6,17), má diagnostickú funkciu v duchovnom živote (preniká po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca Hebr 4,12) a okrem spochybnenia nášho konania má liečivú a výchovnú moc (tvoje slovo, Pane, lieči všetko Múd 16,12; Písmo je užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti (2 Tim 3,16).

2. Pri užitočnom čítaní a osvojovaní Písma je pár faktorov, ktoré niekedy sťažujú pochopenie Biblie. Po prvé, je tu časový a kultúrny rozdiel. Kultúra, v ktorej bola Biblia napísaná, bola veľmi odlišná od väčšiny kultúr, ktoré existujú dnes. Po druhé, je tu skutočnosť, že Biblia obsahuje rôzne druhy a literárne žánre. Uznanie tejto skutočnosti je kľúčové, aby sme sa vyhli zmätkom a nedorozumeniam. Po tretie, všetci sme hriešnici a robíme chyby a, žiaľ, v určitom bode si niekedy nesprávne vyložíme Písmo kvôli predpokladanému chápaniu toho, čo konkrétne Písmo môže alebo nemusí znamenať.

Pokorne preto prosme Pána, aby odstránil zaujatosť z našej mysle a pomohol nám osvojiť si a žiť jeho Slovo bez ohľadu na naše predporozumenie. Čítajme a počúvajme však slovo v súlade s cirkvou, ktorá nás bezpečne vedie a ponúka na lepšie pochopenie inovatívne nástroje aj v tandeme s výskumom Božieho slova. Často siahajme po Slove, jeho poznanie a život podľa neho rastie s čítajúcim. Ponúka vo svojej objektivite najprv pokrm pre všetkých, až v druhom kroku hovorí niečo osobitné aj mne v mojej situácii, a preto modlitba slovami Písma a život podľa Slova je tou najlepšou reakciou na Slovo.

Dagmar Kráľová, saleziánka

1. Sväté písmo je knihou kníh, lebo nemá obdobu a jeho podstata sa ľudsky ani nedá definovať. Napohľad kniha obyčajná, akoby mŕtva, a predsa jediná od Boha i ľudí zároveň – v tom najplnšom zmysle.

Okrem teológie zahŕňa kus starovekých dejín s ich kultúrou i večne aktuálnymi vzorcami správania. Sama sa pripodobňuje chlebu či vode, tak potrebným pre život. Alebo k ohňu či skalpelu, ktorým Božia ruka otvára a čistí naše rany. Je ako album našich predkov vo viere či pokladnica s pradávnymi, no stále modernejšími šperkami. Pre niekoho je kompas, pre iného svetlo, ktoré svieti pod nohy. Ako pri nočnej jazde vždy iba kúsok dopredu. Pripomína zrkadlo, v ktorom možno uzrieť záhyby vlastného vnútra.

Písmo sa dá pripodobniť aj rúšku, vďaka ktorému nasávame dobro Božieho ducha. Podľa potreby ponúka transfúziu alebo dialýzu duše. Hoci pre niekoho vonia starinou, slúži každej epoche vo všetkom, čo potrebujeme. V ktoromkoľvek veku, povolaní či rozpoložení. Každému sa prihovára originálne, lebo je šité na mieru. Nájdeme v ňom zdravú antropológiu s hlbokou ľudskosťou, ekológiu nielen prírody, ale aj duše, ľúbostnú poéziu či zašifrovanú matematiku. Nadovšetko v ňom možno nahmatať Božiu tvár až po najvyššie vrcholky mystiky.

Biblia sa pripodobňuje chlebu či vode, tak potrebným pre život. Alebo k ohňu či skalpelu, ktorým Božia ruka otvára a čistí naše rany. Je ako album našich predkov vo viere či pokladnica s pradávnymi, no stále modernejšími šperkami.Zdieľať

2. Ľudia by ho mali čítať zvedavo. A s pokorou, bez ktorej sa pri ňom znechutí aj ten najväčší milovník čítania. Je to totiž kniha, ktorá sa nevypovie na prvýkrát. Nik si nemôže namýšľať, že ju prekukne. Je ako vesmír či mikrosvet. Čím viac o nej vieš, tým viac otázok prebúdza. Naj svetlom pri jej čítaní je viera, ktorá ju oživuje. Bez nej býva odsúdená na smetisko dejín. Na rozdiel od horských štítov, nikdy sa neodhalí úplne, lebo tajomstvo patrí k jej identite. Pretože do jej slov sa odieva Boh, aby nimi menil srdcia i svet.

Treba s ňou mať trpezlivosť. A, samozrejme, i so sebou. Čítať ju v obľúbenom kútiku, možno pri ikone so sviečkou. V dobre nastavených dávkach, bez náhlenia. A nebáť sa s ňou zápasiť. Počítať aj s nejakou tou prípravou alebo ju čítať v spoločenstve, s priateľom. Najlepšie takým, čo Písmo miluje a vie, že vstúpiť do dobrodružstva s ním sa oplatí.

Blažej Štrba, Pápežská biblická komisia 

1. V knihe kníh je napríklad Pieseň piesní – o vznešenosti lásky či Kniha nárekov – o neutíšiteľnom nariekaní, či evanjeliá – o dobrej zvesti a podobne. Biblia je teda knihou excelentnosti. Rukolapný výraz „kniha kníh“ možno považovať za opodstatnený ponajprv preto, že ovplyvňuje literárnu kultúru a každý jazyk, do ktorého je preložená. Inými slovami, hlboké vyjadrenia a nadčasové pravdy z Biblie, ktoré idú až do špiku kosti čítajúceho, a preto si ľahko nájdu ustálené miesto aj v reči ľudu. Pre ten-ktorý ľud sa slová z Biblie stanú symbolom pravdy o živote.

Inými slovami, posolstvo Biblie je predovšetkým o živote, teda o živote v spoločenstve, o trvalom živote – ono je trváce. Trvá iba to posolstvo, ktoré žije a pretvára svojich adresátov pre trvácu nádej, z ktorej vzniklo. Pre túto nádej biblické posolstvo života nikdy nevyhasne. Inými slovami, posolstvo Biblie je Božím slovom, ako sme ho my ľudia nazvali – hovorí, koniec-koncov, nie iba o nás, ale o našom dobrom Bohu, ktorý žije. Inými slovami, Biblia je o večnom Slove, ktoré prebýva medzi nami. Preto je to kniha kníh.

2. Obrazne by som povedal, Bibliu treba čítať spolu s učeníkom Kleofášom. Jemu totiž Ježiš v rozhovore o Písmach otvoril oči (Lk 24, 27 – 34). Navrhol by som pár kleofášovských postojov, ako čítať Bibliu: 1. Spolu s iným človekom. 2. Otvorene voči mysleniu a slovám človeka na tej istej ceste. 3. S otvorenou mysľou k čítanému a k minulým udalostiam. 4. So záujmom vzhľadom na aktuálny dialóg a personálne dianie (nie politické). 5. S nevyhnutnou úvahou nad tým, kam posolstvo smeruje. 6. S túžbou po stretnutí s Ježišom. 7. S cieľom nechať sa celkom preniknúť Slovom, aby pretváralo tak myslenie, ako aj konanie.

Lukáš Durkaj, Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta

1. Sväté písmo je kresťanmi považované za písomnú formu Božieho zjavenia. Ide o zbierku kníh, v ktorých sa nám jednak Boh odhaľuje, aký je, a jednak sa nám ponúka, ako sa Boh pozerá na nás. Ako príklad by som použil jednu z biblických paradigiem. Človek ako jednotlivec a spoločnosť opakovane upadá do vlastných zlyhaní, na čo Boh verne odpovedá vyvolením, odpustením a pomocou prostredníctvom sprevádzania.

Ďalšou fascinujúcou črtou Biblie je, že sa v nej Boh prihovára ľudským jazykom. Všetky jej texty sú po materiálnej stránke produktom stáročia trvajúceho úsilia veľkého počtu ľudských úst a rúk, na ktoré počas dejín čakali miliardy uší a očí. Na prijatie tohto posolstva preto nepotrebujeme nadprirodzené schopnosti. Vystačíme si s tými, ktoré už máme. Samozrejme, tento ľudský faktor vzniku Písma zároveň spôsobil, že nie všetko sa dá spracovať okamžite po prečítaní.

Aj zo strany súčasného čitateľa si to vyžaduje trpezlivosť a zapojenie jeho duchovných a rozumových schopností. Trúfam si však povedať, že aj cez to nás Boh vedie k tomu, aby sme sa touto knihou neustále zaoberali a „strácali“ pre ňu čas. Pretože, ako hovoria cirkevní otcovia, máme k dispozícii nevyčerpateľný prameň pre našu posilu.

2. Existuje množstvo rád a spôsobov pre veriacich, ako majú čítať Bibliu. Zvýraznil by som tri. Predovšetkým k biblickému textu treba pristupovať s vierou. Hoci má Biblia vysokú literárnu, historickú a umeleckú hodnotu aj sama osebe, nemá sa pre čitateľa s vierou stať iba akousi knihou. Spolu s príslušnou úctou k jej vonkajšej forme by si pri každom jej otvorení mal vzbudiť vedomie toho, že na druhej strene je niekto živý, kto chce s čitateľom komunikovať.

Ďalšou významnou pomôckou sú dnes už dostupné odborné zdroje. Počnúc poznámkami v samotnej Biblii cez tematickú literatúru až po organizované prednášky a semináre či duchovné cvičenia. Obohatenie často prichádza zo strany pomoci od iného človeka.

S tým súvisí aj môj tretí podnet. Sväté písmo by sa malo čítať a rozoberať v spoločenstve. S pokladom, ktorý v knihe kníh nájdeme, sa takmer vždy oplatí podeliť. Podobne ako je to pri liturgii, aj pri takomto spoločnom „lámaní a konzumovaní“ posvätného textu sa ešte viac ukazuje, ako sa z mŕtvej litery stáva živé Slovo.