Keď bol Giacomo della Chiesa 3. septembra 1914 zvolený za pápeža, znovu sa raz ukázalo, že kardináli Rímskej cirkvi, ktorá je taká stála v tradícii, sú celkom schopní zmeny kurzu.
Po veľmi konzervatívnych pápežoch, akými boli Pius IX. a Pius X., nastúpil politicky i spoločensky otvorenejší pontifex. A po Piovi X., ktorý pochádzal z prostredia nižšej strednej vrstvy, išlo o potomka európskej vysokej šľachty.
Mladý Giacomo, narodený v roku 1854 v Janove, musel najskôr študovať právo, kým mu jeho otec dovolil kňazské povolanie. Po kňazskej vysviacke v roku 1878 della Chiesa pôsobil dlhší čas na vatikánskom Štátnom sekretariáte a v roku 1907 bol vymenovaný za arcibiskupa v Bologni. Až v máji 1914 sa mu dostalo kardinálskej dôstojnosti.
Keď sa kardinál della Chiesa o dobré tri mesiace neskôr na benediktínskej lodžii Baziliky svätého Petra predstavil ako nový pápež, nazval sa Benediktom XV. Urobil tak na počesť Benedikta XIV. (1740 – 1758), ktorý bol jedným z jeho arcibiskupských predchodcov v Bologni.
Zatiaľ čo sa Benedikt XV. oboznamoval so svojou novou pozíciou, vo Francúzsku sa zastavila invázia nemeckých vojsk. Začali sa krvavé jatky v zákopoch a stali sa najväčšou výzvou pre nového pápeža.
Len päť dní po svojom zvolení Benedikt XV. napísal varovný list katolíkom a najmä tým, ktorí boli pri moci. Prosebným tónom požadoval ukončenie krviprelievania.
Ešte sa nedalo predvídať, že o dobré štyri roky neskôr bude treba oplakávať okolo 17 miliónov obetí „veľkej vojny“, ako sa jej v tej dobe hovorilo.
V júli 1915 Benedikt XV. v ďalšom varovnom liste priznal, že si „predsavzal nasadiť celú našu činnosť a celú našu autoritu do služby zmierenia bojujúcich národov“.
„V najsvätejšom mene nášho všemohúceho božského Otca“ prosil „vládcov národov, ktoré sú teraz vo vojne, aby konečne ukončili tento strašný boj, ktorý už jeden rok potupuje Európu“. Nemecký preklad tohto listu prikrášľuje pápežov výber slov.
Talianska verzia pápežovho listu hovorila o „orrenda carnificia“, čiže o „strašných jatkách“. Takisto jasne francúzsky a anglický preklad.
Tento šľachtic na Petrovom stolci sa postaral aj o vnútrocirkevné uvoľnenie a otvorenie.Zdieľať
Nový nemecký preklad, publikovaný v roku 1931, podnietil Kurta Tucholského k jeho polemike „Vojaci sú vrahovia“ v časopise Weltbühne. V ňom „hrozný boj“ vystriedalo „strašné jatky“.
Na vojnových štváčov to však zapôsobilo rovnako málo ako nástojčivé pápežské prosby a varovania pred „najvyšším Sudcom, ktorému sa aj vy musíte zodpovedať“.
Na tretie výročie začiatku vojny Benedikt XV. prezentoval dokonca starostlivo vypracovaný mierový plán. Vo svojej vyváženosti mal učiniť po práve všetkým stranám.
Plánované bolo okamžité odzbrojenie, zrieknutie sa reparačných platieb, vrátenie okupovaných území a zriadenie nadnárodného arbitrážneho súdu na urovnávanie sporov.
Avšak každá bojujúca strana mala pocit, že musí urobiť príliš veľa politických či vojenských ústupkov. A miestne cirkvi? Vo všetkých krajinách ospravedlňovali vojnu ako Božiu vôľu. A teraz ju pápež nazval „zbytočným krviprelievaním“. Smrť miliónov „hrdinov vlasti“ mala byť nezmyselná?
Prinajmenšom bol prijatý pápežský návrh, aby sa vytvoril akýsi medzinárodný arbitrážny súd. Hlava cirkvi neskôr v roku 1920 uvítala založenú Spoločnosť národov.
Tento šľachtic na Petrovom stolci sa postaral aj o vnútrocirkevné uvoľnenie a otvorenie. Podporoval vzdelávanie domácich kňazov a rehoľníkov v mimoeurópskych misijných oblastiach a vo vatikánskej kúrii zriadil osobitný úrad pre východné cirkvi zjednotené s pápežom.
Keď bol Joseph Ratzinger v roku 2005 zvolený za pápeža, meno Benedikt XVI. si vybral aj na počesť svojho predchodcu, ktorý sa od väčšiny ostatných panovníkov a štátnych predstaviteľov svojej doby výrazne odlišoval svojím mierumilovným postojom.
Benedikt XV. zomrel 22. januára 1922 vo veku 67 rokov na zápal pľúc.
Pôvodne publikované na domradio.de Z nemčiny preložil o. Ján Krupa
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.