Jedno životné pozorovanie hovorí, že „pesimista vidí v tuneli tmu, optimista vidí svetlo na konci tunela, realista vidí svetlá vlaku a rušňovodič vidí troch tupcov na koľajniciach“.
Ježiš povedal zástupu: „Dávajte pozor na to, čo počúvate!“ (Mk 4, 21 – 25)
Dnes, keď sa správy stali najväčšou galériou čiernej kroniky, sa aj z najväčšieho optimistu razom môže stať depresívny pesimista. Preto aj Ježiš upozorňoval, že je dôležité, aby sme dávali pozor na to, čím plníme svoje vnútro.
Optimizmu sa podľa mnohých psychológov dá naučiť. Na začiatku treba selektovať informácie a snažiť sa v živote nachádzať hlavne veci, ktoré nás optimizmom obdaria.
Nejde o bezbrehý, umelý násilný pseudooptimizmus, ale ako píše Martin Seligman: „Nechceme optimizmus slepý, ale flexibilný, optimizmus s otvorenými očami. Musíme vedieť využiť pesimistický zmysel pre realitu, keď to potrebujeme, bez toho, že by sme zostávali v jeho temných tieňoch. Výsledky naučeného flexibilného optimizmu, domnievam sa, žiadne hranice nemajú.“ (Jozef Husovský)