Sv. Mária Magdaléna Ježišov Boh sa pozerá dopredu

Richard Rohr začína životopis Márie z Magdaly takto: „V Lukášovom evanjeliu (8, 2) je Mária Magdaléna charakterizovaná ako žena, ktorá sa stala sprievodkyňou a priateľkou Ježiša po tom, čo z nej vyhnal sedem démonov. Na niekoho, o kom sa potom v evanjeliách hovorí dokonca dvanásťkrát (viac ako o väčšine apoštolov), to nie je zvlášť skvelý začiatok.“

Ježišovi však viac ako o začiatok išlo o nový začiatok. Mária Magdaléna je okrem iného nádherným príkladom, ako sa vďaka Ježišovej láske, empatii a otvorenosti dá znova začínať. A stať sa úplne iným človekom.

O rodine, zázemí, práci a koníčkoch Márie Magdalény nevieme takmer nič. Vieme však všetko podstatné, čo z nej robí sväticu veľkého kalibru.

Jej meno prezrádza, že zrejme pochádzala z Magdaly, mesta, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Dnes je to mesto Migdal v Izraeli.

Jej prvý vstup na pôdu Nového zákona sa naozaj začína zmienkou o tom, že z nej Ježiš vyhnal sedem démonov. Táto nelichotivá informácia a jej umiestnenie v Lukášovom evanjeliu sa stali indíciou, že pôvodne bola prostitútkou.

Krátko predtým totiž Lukáš uvádza silný príbeh o prostitútke, ktorá mu slzami ľútosti poumývala nohy a poutierala ich svojimi vlasmi (Lk 7, 36 – 50).

Číslo sedem bolo pre židov vždy číslom plnosti. Ak evanjelium tvrdí, že Ježiš z Márie Magdalény vyhnal sedem démonov, naráža skôr na jej celkové očistenie, vyliečenie či oslobodenie z duchovných alebo aj telesných chorôb. Nič viac a nič menej. Nehovorí o Máriiných diagnózach, ale o Ježišovom dokonalom oslobodzovaní ľudí.

A keďže bol vyššie zmienený príbeh podobný príbehu o tom, ako Ježišovi pred jeho smrťou na nohy vyliala vzácny nardový olej Mária, sestra Marty a Lazára (Jn 12, 1 – 8), bola Mária Magdaléna stotožňovaná aj s touto Máriou. Dokonca až do miery, že zo svojho rodného domu v Magdale odišla žiť do Betánie, kde žili „pohania“, čo ju priviedlo do stavu posadnutosti siedmimi démonmi.

Všetky tieto kombinácie sú však len akýmisi biblickými hrami, ktoré sa nikdy nepotvrdili. Mária Magdaléna bola jedna. Stretla Ježiša, ktorý z nej vyhnal sedem démonov.

Vo filme Mária Magdaléna z roku 2018, kde hlavnú postavu skvelo stvárnila herečka Rooney Mara, to bolo so siedmimi démonmi ešte inak. Mária Magdaléna bola svojská, istým spôsobom rebelka, ktorá nechcela žiť podľa stáročia zavedených pravidiel. A to jej vyslúžilo imidž „posadnutej siedmimi démonmi“.

O vloženie Ježišových rúk sa usilovala jej rodina. Ježiš to urobil a napokon skonštatoval: „Nič tam nebolo.“

Ale aj tento uhol pohľadu je výsledkom autorskej licencie scenáristiek Philippy Goslettovej a Helen Edmundsonovej.

To, čo z evanjelií však jednoznačne vyplýva, je fakt, že Mária Magdaléna prežila svoje obrátenie a bola jednou z Ježišových učeníčok (Lk 8, 1 – 3). Dokonca učeníčok, ktoré zostali pod Ježišovým krížom aj vtedy, keď všetci apoštoli (až na Jána) utiekli (Jn 19, 25; Mk 15, 40; Mt 27, 55 – 56).

Po Ježišovej smrti sa Mária Magdaléna stala jednou z ústredných postáv Jánovho evanjelia. Bola to ona, ktorá Petrovi a Jánovi oznámila správu o prázdnom Ježišovom hrobe a „odštartovala“ medzi nimi bežecké preteky (Jn 20, 1 – 8). V Jánovom evanjeliu neoznamuje túto správu žiadny z učeníkov, ale práve Mária Magdaléna, za čo si od Tomáša Akvinského vyslúžila titul „apoštolka apoštolov“.

Kým muži súperili, ona prežívala svoju bolesť osamote. Ani netušila, že bola taká prepojená s Ježišom Kristom, že ho vlastne „vzkriesila“ vo svojom živote. Ako záhradníka (Jn 20, 11 – 18). Podľa Rohra sa však Ježiš stal po svojom vzkriesení Kristom, ktorý bol a je prítomný vo všetkom. A preto je podľa Rohra jej identifikácia Ježiša Krista ako záhradníka správna.

Po Ježišovom zmŕtvychvstaní ju ešte nachádzame medzi mužmi a ženami, ktorí sa modlili vo večeradle (Sk 1, 14). To znamená, že správne pochopila Ježišove slová: „Už ma nedrž!“ (Jn 20, 17) Mária Magdaléna si už Ježiša nechcela súkromne odniesť domov. Ak ho mohla vidieť a dotýkať sa ho vo všetkých a vo všetkom, presne toto robila s ranou cirkvou.

Biblická stopa Márie Magdalény sa končí práve v tomto bode. Neskoršia tradícia tvrdí, že okolo roku 41 po Kristovi bola spolu so skupinou kresťanov vyhnaná z Jeruzalema na územie francúzskeho Provence. Zvyšok svojho života vraj prežila v kontemplácii v jaskyni na hore La Sainte-Baume.

Miestna tradícia hovorí, že napokon neprijímala nijaký pokrm okrem Najsvätejšej Eucharistie a zomrela v eucharistickej extáze po tom, čo naposledy prijala sväté prijímanie. Nič z toho sa však nedá historicky spoľahlivo overiť.

Nech už to bolo akokoľvek, Mária z Magdaly je živým dôkazom toho, že pre Ježišovho Boha nie je nikto stratený a že Boh sa nezvykne pozerať dozadu, ale dopredu. Zároveň ukazuje silu lásky, ktorá robí človeka verným aj v hodine temnoty a beznádeje.

Jej život a tomášovský titul „apoštolka apoštolov“ je neustálou dynamikou, ktorá nás núti pýtať sa, či by ženy nemali mať v cirkvi výraznejšie miesto. Vtedy, keď muži zutekajú, ženy môžu ponúknuť životodarné riešenie.