Príbeh veľkonočného stretnutia Márie Magdalény s Rabbunim skrýva celý proces zdravého vzťahu s Ježišom a jeho Bohom.
Keď to Mária Magdaléna povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. (...) Ona mu (...) povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ (...) Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ (Jn 20, 1 – 2. 11 – 18)
Mária si chcela vziať Ježiša domov. To je prvá fáza viery. Ježiš očisťuje človeka (Lk 8, 2), fascinuje ho, dáva mu nový zmysel života. Človek získa pocit akéhosi „personal Jesus“, súkromného Ježiša, teda niekoho, koho môže vlastniť len sám pre seba. Ježiš však naznačuje, že takýto postoj znamená ustrnutie v bode Veľkého piatka.
Druhou fázou je obrátenie. Až keď sa Mária Magdaléna obrátila, správne identifikovala Vzkrieseného. Človek sa svojím obrátením, zmenou zmýšľania a života približuje k Ježišovi. Od rozostreného obrazu, v ktorom vidí záhradníka, postupne spoznáva Ježiša Krista.
Poslednou fázou je pochopenie, že Ježiš ožíva vtedy, keď ho „nedržíme“ len pre seba, ale nesieme ho ďalej. Vtedy, keď pochopíme, že ho môžeme vidieť v každom „záhradníkovi“ a vo všetkých ľuďoch. Keď sme ochotní podobne ako Ježiš počúvať o bolestiach iných a podľa vlastných možností ich tíšiť.
Spisovateľ Chalíl Džibrán začal opis rozhovoru medzi Máriou Magdalénou a Ježišom: „‚Nevojdeš do môjho domu?‘ opýtala som sa. ‚A vari už nie som v tvojom dome?‘ odvetil. Vtedy som nechápala, ako to myslel, teraz už áno.“ (Jozef Husovský)