Koniec arcibiskupa Babjaka Zaslúžil sa o rozvoj cirkvi, no doplatil na vnútorné spory

V menšinovej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorú tvoria tri eparchie, môžeme v posledných rokoch sledovať výraznejšie a zaujímavejšie personálne zmeny ako vo väčšinovej Rímskokatolíckej cirkvi s ôsmimi diecézami.

Najprv na čele Košickej eparchie arcibiskup Cyril Vasiľ vystriedal biskupa Milana Chautura a dnes bolo oznámené odstúpenie Jána Babjaka, ktorý končí nielen ako arcibiskup Prešovskej archieparchie, ale aj ako metropolita Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris, teda jednej z 23 východných katolíckych cirkví.

Za zmienku stojí aj odchod Mariána Andreja Pacáka z úradu biskupa Eparchie svätých Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Toronte, ktorá ešte donedávna prináležala k slovenskej Gréckokatolíckej cirkvi.

Aj keď hľadať za týmito zmenami spoločného menovateľa nemožno (menovaniu arcibiskupa Vasiľa do Košíc som sa venoval na tomto mieste, rezignácii biskupa Pacáka zasa tu), výsledný obraz je naozaj neštandardný: slovenskí gréckokatolíci majú v súčasnosti len dvoch úradujúcich (Vasiľ, Rusnák), ale až troch emeritných biskupov (Babjak, Chautur, Pacák).

Navyše, všetci traja sú pomerne mladí – teda aspoň vzhľadom na kánonický vek 75 rokov, keď biskupi za normálnych okolností odchádzajú do dôchodku: Babjak má 68, Chautur 64 a Pacák dokonca len 49 rokov. Aj preto s ním do budúcna ešte možno počítať. (Rovnako ako s ďalším slovenským „reprezentantom“ v zámorí – biskupom americkej Parmy Milanom Lachom.)

Ale späť k arcibiskupovi Babjakovi. Aj keď jeho rezignácia je veľkou vecou, nejde o žiadne prekvapenie. O tom, že to má na poste arcibiskupa metropolitu nahnuté, sa hovorí už niekoľko rokov.

Všetko spustili listy arcibiskupových kritikov, ktorí sa vo Vatikáne sťažovali na direktívny štýl riadenia diecézy. Prekážal im napríklad spôsob prekladania kňazov, čo je najmä v prípade ženatých klerikov citlivá záležitosť. Sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi bol v tom čase práve arcibiskup Vasiľ. 

Sťažnosti napokon zabrali, do Prešovskej archieparchie zavítala apoštolská vizitácia a po jej skončení arcibiskup Babjak počas návštevy Ríma v októbri 2019 nečakane čelil priamej výzve na odstúpenie.

Babjakovi sa síce vtedy podarilo tlak ustáť, no v októbri 2021 bola do Prešova vyslaná ďalšia vizitácia vedená arcibiskupom Borysom Gudziakom.

Keďže arcibiskup Babjak napokon 24. februára tohto roku požiadal o uvoľnenie z úradu (aj keď rozhodnutie zrejme padlo už tri týždne predtým, keď ho na súkromnej audiencii prijal pápež František), možno predpokladať, že nová vizitácia potvrdila výsledky tej predchádzajúcej.

Vnútorné napätie nepriamo potvrdzujú aj Babjakove slová, že odchádza „kvôli pokoju a pre dobro cirkvi, biskupov, kňazov a veriacich“.  

Napriek týmto sporom, ktoré určite netrápia len Prešovskú archieparchiu, vladyka Babjak odchádza ako ten, komu sa počas 20 rokov podarilo zveľadiť Gréckokatolícku cirkev na Slovensku po duchovnej, ale aj materiálnej stránke. Obzvlášť dobré meno si vybudovala Gréckokatolícka rómska misia a Gréckokatolícka charita, archieparchia má dostatok kňazských povolaní, postavené boli desiatky nových chrámov, ako aj farských a pastoračných budov.

Práve počas Babjakovej éry bola Gréckokatolícka cirkev v roku 2008 povýšená na metropolitnú cirkev sui iuris a výsledky minuloročného sčítania obyvateľstva ukázali, že kým iným cirkvám, vrátane Rímskokatolíckej, počet členov klesol, gréckokatolíkov, naopak, pribudlo.

A čo bude nasledovať? Prešovskú archieparchiu až do menovania nového arcibiskupa povedie ako apoštolský administrátor sede vacante biskup Bratislavskej eparchie Peter Rusnák, ktorého na túto úlohu predurčilo to, že je služobne starším biskupom ako Cyril Vasiľ.

Ak by sa však – skôr či neskôr – novým arcibiskupom metropolitom nestal práve on, bolo by to považované za veľké prekvapenie.

Ale o tie nie je v cirkvi nikdy núdza.