V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• čo je za menovaním nového pomocného spišského biskupa a kde na nových biskupov ešte čakajú,
• ktorí významní vatikánski predstavitelia v nasledujúcom období skončia vo svojich funkciách,
• aký bol vzťah medzi Benediktom XVI. a jeho zosnulým bratom Georgom.

V Spišskej diecéze sa konečne dočkali – 24. júna v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule vysvätili za nového pomocného biskupa 54-ročného Jána Kuboša.

Aj keď pred dvoma desaťročiami mali pomocného biskupa takmer všetci diecézni biskupi na Slovensku (niektorí aj dvoch), v súčasnosti sú pomocní biskupi len traja – okrem Kuboša Jozef Haľko v Bratislavskej a Marek Forgáč v Košickej arcidiecéze.

Diecéznymi biskupmi sú dnes práve bývalí pomocní – Stanislav Zvolenský (BA), Bernard Bober (KE), Ján Orosch (TT), Tomáš Galis (ZA), Marián Chovanec (BB), Štefan Sečka (Spiš) a Stanislav Stolárik (RV).

(Vedomostná otázka – ktorý jediný diecézny biskup v tomto zozname chýba?)

Zaujímavým prípadom je emeritný spišský pomocný biskup Andrej Imrich, ktorý bol za biskupa menovaný ešte v roku 1992. Po smrti Františka Tondru v roku 2012 sa počítalo s tým, že práve on po ňom prevezme vedenie Spišskej diecézy. Voľba však napokon padla na vekovo aj služobne mladšieho Štefana Sečku a Imrich po troch rokoch nečakane rezignoval. Nestal sa však z neho utiahnutý dôchodca – diecéznemu biskupovi naďalej vypomáhal a v posledných mesiacoch, keď sa zdravotný stav biskupa Sečku výrazne zhoršil, de facto opätovne vykonával službu pomocného biskupa.

Oblúkom sme sa tak dostali späť k novému pomocnému biskupovi, ktorého druhá najrozľahlejšia slovenská diecéza potrebovala už ako soľ. Jeho výber sa začal už pred rokom a, ako sme písali už v januári, nebol jednoduchý. Celý proces zdynamizovalo až spomenuté zhoršenie stavu biskupa Sečku.

Vymenovanie nového pomocného biskupa vyvolalo zmeny aj na biskupskom úrade. Keďže Ján Kuboš sa zároveň stal generálnym vikárom, na tejto pozícii po ôsmich rokoch skončil Anton Tyrol. Zmena nastala aj na miestach kancelára a vicekancelára biskupského úradu – Petra Majchera a Jozefa Anderáka vystriedali Tomáš Pavlikovský a Martin Zummer.

To, kto bude mať dôležité slovo (nielen) u nového pomocného biskupa, ukázala samotná biskupská vysviacka. Ján Kuboš si vybral, aby ho k oltáru sprevádzali bývalý rektor spišského kňazského seminára a zároveň bývalý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku Jozef Jarab a bývalý vicerektor seminára (v tejto pozícii v roku 2002 striedal Štefana Sečku) a neskôr riaditeľ vnútornej správy Katolíckej univerzity za éry rektora Jaraba Dušan Škrabek.    

Z prostredia kňazského seminára vedeného dvojicou Jarab – Sečka a neskôr Jarab – Škrabek napokon vzišiel aj samotný Kuboš, ktorý tam v rokoch 1997 – 2017 zastával pozíciu špirituála.

Jána Kuboša na ceste k oltáru sprevádzali jeho bývalí kolegovia z kňazského seminára – Jozef Jarab (vľavo) a Dušan Škrabek (vpravo). Foto – TASR/Milan Kapusta

Vymenovaním nového pomocného biskupa sa však zmeny na čele Spišskej diecézy nekončia. Vzhľadom na zlý zdravotný stav diecézneho biskupa, o ktorom sa počas vysviacky mohol na vlastné oči presvedčiť aj apoštolský nuncius Giacomo Guido Ottonello, musí Svätá stolica začať uvažovať nad jeho možným nástupcom.

Rovnako sa musí rozhodnúť, ako naloží so žiadosťami bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského a nitrianskeho biskupa Viliama Judáka, ktorí podľa informácií Postoja majú taktiež záujem o nových pomocných biskupov.

A zabudnúť netreba ani na gréckokatolícke eparchie na východe krajiny, kde sa čaká na ďalší vývoj udalostí po návrate arcibiskupa Cyrila Vasiľa z Ríma na Slovensko.  

K zmenám sa schyľuje aj vo Vatikáne

Keď už sme pri personálnych otázkach, zaujímavým je aj pohľad do Rímskej kúrie, kde viacero dôležitých prelátov dovŕšilo alebo v krátkom čase dovŕši 75 rokov. Ide o kánonický vek, po ktorého dosiahnutí musí každý nositeľ cirkevného úradu ponúknuť pápežovi svoju rezignáciu.

V polovici júna tak urobil kardinál Robert Sarah, ktorého však pápež František ponechal v úrade prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí aj naďalej. (Mimochodom, v slovenčine v týchto dňoch vychádza jeho nová kniha Z hĺbky srdca, ktorej celosvetové vydanie sprevádzala zaujímavá polemika, o ktorej sme písali začiatkom roka.)

Portál ACI Stampa pripomenul, že po „75“ má aj ďalších sedem kardinálov vo vplyvných pozíciách: prefekt Kongregácie pre klérus Beniamino Stella (v auguste bude mať už 79 rokov), predseda Pápežskej rady pre kultúru Gianfranco Ravasi (77), prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu Giuseppe Versaldi (v júli 77), prefekt Kongregácie pre východné cirkvi Leonardo Sandri (76), prefekt Kongregácie pre náuku viery Luis F. Ladaria Ferrer (76), prefekt Kongregácie pre biskupov Marc Ouellet (76) a hlavný penitenciár Apoštolskej penitenciárie Mauro Piacenza (75).

Tvár mesiaca

Rýchlosť, s akou sa 93-ročný emeritný pápež Benedikt XVI. rozhodol, že prvýkrát od svojej rezignácie pred siedmimi rokmi opustí Apeninský polostrov, dokazovala, že situácia je naozaj vážna. Keď sa zdravotný stav jeho 96-ročného brata Georga v polovici júna prudko zhoršil, Benedikt neváhal a napriek svojej pohybovej indisponovanosti sa rozhodol vycestovať do rodnej krajiny.

Nechcel dopustiť, aby sa zopakovala situácia z roku 1991, keď sa nestihol prísť rozlúčiť s umierajúcou sestrou Mariou, najstaršou z trojice Ratzingerovcov.

Nikto nepochyboval, že nečakaná päťdňová návšteva Bavorska je poslednou zahraničnou cestou emeritného pápeža. Nikto nepochyboval ani o tom, že ide o posledné „zbohom“, ktoré si bratia povedia. No len málokto tušil – možno s výnimkou úzkeho okruhu ľudí v blízkosti Georga Ratzingera –, že pozemský koniec príde tak skoro. Zomrel v prvý júlový deň krátko pred poludním.     

Georg Ratzinger v roku 2011 drží svoju knihu nazvanú Môj brat pápež. Foto – TASR/AP

Bratov Ratzingerovcov po celý život spájalo pevné puto, v ten istý deň, 29. júna 1951, prijali aj kňazskú vysviacku. Kým Joseph sa vybral akademickou dráhou, z ktorej bol neskôr povolaný do hierarchickej služby, hudobne nadaný Georg sa stal dirigentom svetoznámeho katedrálneho zboru Regensburger Domspatzen. Po definitívnom odchode Josepha Ratzingera do Vatikánu v roku 1981 bol Georg jeho pravidelným hosťom.  

„Odjakživa bol môj brat pre mňa nielen spoločníkom, ale spoľahlivým vodcom. Vždy predstavoval orientačný a vzťažný bod jasnosťou a dôraznosťou svojich rozhodnutí,“ povedal Benedikt XVI. v roku 2008, keď sa mesto Castel Gandolfo rozhodlo udeliť Georgovi Ratzingerovi čestné občianstvo.

Starší z bratov zasa v roku 2011 pri príležitosti vydania knihy Môj brat pápež povedal: „Domov je pre mňa všade, kde stretávam svojho brata.“

A vo večnom domove sa raz stretnú znova.

R.I.P.

Jednou vetou

Najväčšia slovenská púť na Mariánsku horu v Levoči sa tento rok neuskutoční, naopak, cyrilo-metodská púť v Nitre sa konať bude.

Pápež František vymenoval bývalého apoštolského nuncia na Slovensku Maria Giordanu za mimoriadneho komisára Dielne sv. Petra vo Vatikáne a uviedol na ňu nútenú správu.

Katolícku i evanjelickú cirkev v Nemecku minulý rok opustilo pol milióna veriacich.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku si slávnostnými službami Božími v Bardejove pripomenula 490. výročie prednesenia Augsburského vyznania.

Vandali v San Franciscu zvrhli sochu svätého Junípera Serru, františkánskeho mnícha označovaného za apoštola Kalifornie.

Predstaveným gréckokatolíckej mníšskej rehole studitov na Ukrajine sa stal Slovák Jonáš Jozef Maxim.

Pápež František pridal do Loretánskych litánií tri nové zvolania – Matka milosrdenstva, Matka nádeje a Útecha migrantov.

Konferencia biskupov Slovenska na svojom plenárnom zasadnutí zrušila dišpenz od povinnej účasti na nedeľných a sviatočných omšiach a podporila voľnú nedeľu ako deň pracovného pokoja.

Slovenský kňaz Ľubomír Welnitz bol vymenovaný za pápežského ceremoniára.

Rady katolíckeho kléru na Slovensku sa tento rok rozšíria o viac ako štyri desiatky novokňazov.

V Rusku odsúdili ďalšieho člena náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia.

Na Staromestské námestie v Prahe sa po viac ako sto rokoch vrátil zvrhnutý Mariánsky stĺp.

Foto mesiaca

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pravoslávny patriarcha Kirill v nedeľu posvätil novopostavenú katedrálu ozbrojených síl neďaleko Moskvy ⛪️ 🇷🇺⚔️ Pôvodne sa v nej mali nachádzať aj mozaiky Stalina, Putina či Lavrova. Pravoslávna cirkev ale napokon od tohto plánu ustúpila. Viac v našom článku - link nájdete v BIO Foto - TASR/AP #cathedral #moscow #russia #orthodox #patriarchkirill #soldier #svetkrestanstva #religion

Príspevok, ktorý zdieľa Svet kresťanstva (@svetkrestanstva), 15 Jún 2020 o 5:03 PDT

Zdieľať

Čo by nemalo ujsť vašej pozornosti

Článok Emílie Mihočovej o Augsburskom vyznaní, od ktorého prednesenia uplynulo 490 rokov.

Seriál Jána Krupu o cirkevnom otcovi Irenejovi Lyonskom.

Článok Imricha Gazdu o presadzovaní sa žien v cirkevnom prostredí.

Knižná bodka

V lete roku 1968, keď západný svet žil heslom sex, drogy a rock´n´roll a Československo obsadzovali sovietske tanky, 41-ročný profesor Joseph Ratzinger odovzdával do tlače knihu s názvom Úvod do kresťanstva. Vznikla z prednášok, ktoré v letnom semestri predchádzajúceho roku viedol pre poslucháčov všetkých fakúlt Tübingenskej univerzity.

Oproti zlomovým dejinným udalostiam položil na druhú misku váh postavu Krista a pojem Boha a pokúsil sa tak dokázať, akou praktickou je kresťanská viera – nielen pre život jednotlivca, ale celého sveta. Týmto svojím dielom spôsobil revolúciu v životoch množstva čitateľov. Pridať k nim sa teraz môžete aj vy!

Okrem nového vydania Ratzingerovho Úvodu do kresťanstva sa počas leta môžete duchovne obohatiť aj Cikánskými evangeliami českého kňaza Štěpána Smolena, autora bestselleru Buď, kde si, či jedinečným vydaním Jeruzalemskej biblie.

Nielen tieto, ale aj ďalšie hodnotné publikácie nájdete v našom knižnom e-shope.