Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
05. apríl 2020

Buďme vďační aj za Veľkú noc pred televízorom (Vatikánska sedma)

Marcový súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho rubriky Svet kresťanstva Imricha Gazdu.
Buďme vďační aj za Veľkú noc pred televízorom (Vatikánska sedma)

Arcibiskup Paul D. Etienne slúži svätú omšu v Katedrále sv. Jakuba v Seattle. Foto – TASR/AP

Veľká noc je predo dvermi, no teší sa na ňu len málokto. Prežívanie najväčších kresťanských sviatkov pred televíznou obrazovkou, ktoré bolo pre mnohých ešte pred niekoľkými dňami nepredstaviteľné, je realitou, ktorá neláka.

Keď Konferencia biskupov Slovenska, Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania či predstavitelia ďalších kresťanských cirkví (po počiatočnom odpore sa pridali aj biskupi Pravoslávnej cirkvi) 10. marca oznámili, že dva týždne sa nebudú sláviť verejné bohoslužby, pravidelným návštevníkom chrámov sa to nepočúvalo ľahko. Ale – až na niektoré výnimky – kňazi aj veriaci nariadenie rešpektovali. Veď dva týždne zbehnú ako voda...

Ako však pribúdali informácie z európskych, ale aj slovenských nemocníc, vidina veľkonočných sviatkov v kostole sa vzďaľovala. Rozhodnutie, že zákaz verejných bohoslužieb sa predlžuje a nebudú sa konať až do odvolania, tak už nikoho neprekvapilo.

Viera v čase korony. Vedomie, že odstrihnutí od chrámov a prijímania sviatostí môžeme byť ešte niekoľko ďalších týždňov či mesiacov, pohlo väčšinu veriacich k premýšľaniu nad tým, ako živiť a žiť svoju vieru v čase korony.

Teda, slovné spojenie „svoju vieru“ nie je asi to najsprávnejšie. Paradoxne, prázdne kostoly rovnako ako uprázdnené Námestie svätého Petra počas mimoriadneho pápežského požehnania Urbi et Orbi, odlúčenosť od kňazov, kazateľov či pastorov, ktorých sme kedysi pravidelne vídali, či strata spoločenstva so svojou farnosťou alebo zborom mnohým ľuďom pomohla uvedomiť si, že viera nie je len mojou, ale našou spoločne zdieľanou a prežívanou skutočnosťou.

Rovnako si mnohí až teraz uvedomujú, ako im chýba chrám so všetkým, čo k nemu patrí a čo sa v ňom odohráva. Chrám, do ktorého neraz chodili len zo zvyku, povinnosti či donútenia. Najlepšie bude si toto chýbanie čo najhlbšie uvedomiť, možno až pretrpieť, a opätovne sa k týmto pocitom vracať aj v čase, keď sa všetko vráti do starých koľají a kostoly budú opäť otvorené.

Ak bude naše prežívanie a zdieľanie viery po korone hlbšie a autentickejšie, tak to všetko malo zmysel. 


Ilustračné foto - TASR/AP

Čo by za to dali iní... Priznajme si však, že vďaka moderným technológiám a duchovnej kreativite, ktorou dnes hýria mnohí kňazi, to nie je až také zlé.

„Boli také obdobia v samotke, že ste nič nevideli, nič ste nepočuli. Nikto s vami nekomunikoval. A on hovoril, tak ráno som sa pomodlil rannú modlitbu, potom som si zarecitoval nejakú časť zo Svätého písma. A potom som si zarecitoval svätú omšu,“ zaspomínal si vo vysielaní Rádia Lumen profesor Vladimír Krčméry na skúsenosť svojho strýka, bývalého politického väzňa, lekára a disidenta Silvestra Krčméryho, ktorý v komunistickom väzení strávil trinásť rokov.

Čo by vtedy dali títo ľudia za to, keby si mohli v televízii pozrieť svätú omšu a aspoň formou duchovného prijímania prijať Eucharistiu. No nejde len o minulosť. Čo by za to dali napríklad aj ľudia, ktorí dnes s chorobou zápasia na preplnených lôžkach v talianskych nemocniciach?

Nefrflime, buďme vďační. Postavme si na čestné miesto v obývačke kríž, vedľa neho (možno založené a zaprášené) Sväté písmo, zapáľme sviecu a využime čas, ktorý nám bol daný, pre seba a pre svoju rodinu, nie proti sebe.

A ak máme aspoň skromné možnosti, inšpirujme sa všakovakými spôsobmi, ktorými kňazi, zasvätené osoby a odhodlaní dobrovoľníci pomáhajú tým, ktorí to potrebujú viac ako my. Neraz aj za cenu vlastného života.

Lebo veď o čom je Veľká noc, keď nie práve o prinesení najvyššej obety za život sveta.

Zavolajte svojmu kňazovi

Kňazi to dnes majú ľahšie, tí si môžu aspoň omšu odslúžiť. Tento názor opakovane zaznieva z rôznych strán. Ale je to naozaj tak?  

„Veriaci na celom svete trpia tým, že žijú bez svätej omše. Kňazi trpia tým, že žijú bez svojho ľudu. Títo muži dali svoj život za Kristovo stádo. Teraz sa urputne snažia pochopiť svoj život mimo tohto stáda,“ napísal americký kňaz Paul Scalia v článku Kňazi bez ľudí, ktorý sme publikovali na Svete kresťanstva.

„Kňaz je sám, v istom zmysle slova bez nevesty, bez svojich veriacich: prázdne lavice v kostole, prázdne spovednice, niet komu viditeľne slúžiť, niet komu podať sv. prijímanie, niet komu hlásať Božie slovo, niet komu vyslúžiť iné sviatosti,“ povzdychol si aj kňaz Spišskej diecézy Róbert Neupauer.


Taliansky kňaz Giuseppe Corbari rozmiestnil na lavice prázdneho kostola fotky svojich farníkov. Foto – TASR/AP

Je to jasné, sme v tom spolu, trpia veriaci, ale trpia aj ich kňazi. No i pre kňazov môže byť tento zvláštny čas napokon užitočný. „To, že nám ,vzali nevestu´ a ,nevzali Ženícha´, je veľkým darom, ale aj veľkou príležitosťou, byť s ním a len s ním, počúvať ho, adorovať ho, vrúcnejšie ho prijímať a milovať,“ uvažuje Neupauer, ktorý priznáva, že mnohí kňazi rokmi upadajú do každodennej pracovnej rutiny – omše slúžia automaticky, z farníkov sa stávajú klienti, viera sa redukuje len na znôšku pekných ideí...

„Prázdne lavice pred nami nás pozývajú zostúpiť k podstate nášho kňazstva, t. j. ku Kristovi, ktorému sme darovali svoj život a ktorého nám neraz plné lavice môžu zastrieť,“ pomenúva ponúknutú príležitosť kňaz Neupauer.

„Kňaz musí byť predovšetkým nasmerovaný na Boha a pozorný voči nemu,“ súhlasí s ním jeho americký kolega, no zároveň pripomína aj druhú stranu rovnice. „Kňaz zostáva zameraný a sústredený na Boha nie kvôli sebe, ale kvôli druhým. (...) Sme vysvätení propter homines – aby sme slúžili Božiemu ľudu. Náš život nemá zmysel bez ľudu, ktorému slúžime, alebo stáda, ktoré pasieme.“

Keď v najbližších dňoch dopozeráte prenos svätej omše z vášho kostola a spolu s rodinou zasadnete k spoločnému stolu, zavolajte predtým svojmu kňazovi. Ten možno bude práve odchádzať z prázdneho kostola na rovnako prázdnu faru. Pozdravte ho, poďakujte mu za jeho službu a povzbuďte ho, že tak, ako je on na diaľku s vami, ste aj vy s ním!

Tvár mesiaca

V dôsledku nákazy koronavírusom zomreli v Taliansku a inde vo svete už desiatky kňazov, ďalší sa infikovali. Medzi nimi je aj 76-ročný emeritný pražský pomocný biskup Karel Herbst. Arcibiskupstvo pražské cez víkend informovalo, že jeho stav je vážny, ale stabilizovaný.

Biskup Herbst sa síce nikdy nestal takým známym ako napríklad biskup Václav Malý, ďalší z pražských pomocných biskupov, ale to jeho význam neumenšuje. Práve naopak, podčiarkuje to štýl jeho celoživotného pôsobenia – nenápadný, ale obetavý a húževnatý.  


Biskup Karel Herbst. Foto – sdb.cz

Karel Herbst sa narodil v roku 1943 v Prahe, vyštudoval za opravára elektrických lokomotív, v mladosti pracoval vo vlakovom depe. V rokoch 1968 – 1973 vyštudoval teológiu na bohosloveckej fakulte v Litoměřicích, za kňaza ho vysvätil kardinál František Tomášek, ale už v roku 1975 prišiel o štátny súhlas pre výkon pastoračnej služby. Zamestnal sa v podniku Úklid ako čistič výkladov, kde sa stretá s ďalším nechceným kňazom – budúcim kardinálom Miloslavom Vlkom.

Inzercia

V roku 1976 zložil večné sľuby v reholi saleziánov a vykonával tajnú pastoráciu najmä medzi mládežou. Po vrátení štátneho súhlasu v roku 1986 pôsobil v česko-nemeckom pohraničí. Po páde komunistického režimu pomáhal pri obnove saleziánskej rehole, pracoval s mládežou, bol predsedom redakčnej rady populárneho časopisu AD, neskôr pôsobil ako špirituál v kňazskom seminári v Prahe.

V roku 2002 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pražského pomocného biskupa, v úrade pôsobil až do roku 2016, keď vo veku 73 rokov kvôli osobnému vyčerpaniu rezignoval.

Jednou vetou

  • Koronavírusu podľahol biskup Srbskej pravoslávnej cirkvi Milutin Kneževič, medzi nakazenými je aj prvý kardinál – vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu Angelo De Donatis.

  • Za posledných päť rokov podľa údajov zverejnených Ústredným štatistickým úradom Katolíckej cirkvi stúpol celkový počet katolíkov vo svete z 1,25 miliardy na 1,33 miliardy.

  • Vatikánsky denník L´Osservatore Romano v dôsledku koronakrízy dočasne prestal vychádzať v tlačenej podobe.

  • Pápež vymenoval za nového spišského pomocného biskupa Jána Kuboša, doterajšieho farára a dekana v Kežmarku.

  • Rada pre vysielanie a retransmisiu neschválila transformáciu Rádia Jazz na Rádio Mária, ktoré tak bude naďalej vysielať len na internete.

  • Bývalého francúzskeho kňaza Bernarda Preynata odsúdili na päť rokov väzenia za zneužívanie skautov.

  • Vo veku 79 rokov zomrel významný evanjelický teológ a historik David P. Daniel.

  • Nemeckí biskupi zvolili za nového predsedu biskupskej konferencie 58-ročného biskupa Limburgu Georga Bätzinga.

  • Vatikán sprístupnil archívy pápeža Pia XII.

  • Vo veku 95 rokov zomrel nikaragujský kňaz-revolucionár Ernesto Cardenal.

  • Evanjelické vydavateľstvo Tranoscius z ekonomických dôvodov zatvorilo tri predajne v obchodnom centre RGB v Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici a Myjave; naďalej budú fungovať predajne v Dolnom Kubíne a v centre Liptovského Mikuláša.

Foto mesiaca


Pápež František pred Bazilikou sv. Petra vo Vatikáne udeľuje mimoriadne požehnanie Urbi et Orbi. Foto – TASR/AP

Čo by nemalo ujsť vašej pozornosti

Článok Pavla Rábaru o spovedaní a pochovávaní v čase koronavírusu.

Zamyslenie evanjelického teológa Ondreja Kolárovského o apokalyptických varovaniach, ktoré zaznievajú počas pandémie.

Rozhovor Bohumila Petríka s Milošom Doležalom, životopiscom kňaza Josefa Toufara, ktorého zavraždila ŠtB a v súčasnosti prebieha proces jeho blahorečenia.

Odporúčania dominikána Gabriela Hunčagu k úkonom duchovného svätého prijímania.

Rozhovor Imricha Gazdu s novým biskupom Východného dištriktu ECAV Petrom Mihočom.

Knižná bodka

Nebyť koronakrízy, pápež František a členovia Rímskej kúrie by sa aj tento rok každý piatok schádzali v kaplnke Redemptoris Mater, aby si vypočuli pôstnu kázeň kapucína a kazateľa Pápežského domu Raniera Cantalamessu.

Napriek všetkému sa do prenikavých zamyslení pátra Cantalamessu môžete zahĺbiť aj vy. Naše vydavateľstvo Postoj Media na začiatku pôstneho obdobia vydalo knihu Na pleciach obrov, ktorá obsahuje osem pôstnych kázní Raniera Cantalamessu, ktoré v rokoch 2012 a 2014 predniesol pápežovi a Rímskej kúrii na tému cirkevných otcov.

Vďaka prekladu otca Jána Krupu sa môžete zoznámiť s takými velikánmi východného a západného kresťanstva, akými boli svätí Atanáz, Bazil, Gregor Naziánsky, Gregor Nysský, Augustín, Ambróz, Lev Veľký a Gregor Veľký.

„Sme ako trpaslíci, ktorí sedia na pleciach obrov, takže môžeme vidieť viac vecí a ďalej ako oni, no nie pre ostrosť svojho zraku alebo pre vzrast svojho tela, ale pretože nás nosia vyššie a dvíhajú nás do obrovskej výšky,“ napísal stredoveký teológ Ján zo Salisbury.

Doprajte si tento pohľad z duchovnej výšky aj vy.

Vatikánska sedma ako newsletter prichádza do vašich emailových schránok vždy na konci mesiaca. Nájdete v nej nielen prehľad najdôležitejších udalostí uplynulých tridsiatich dní, ale aj odkazy na inšpiratívne texty, avízo očakávaných udalostí či aktuálny knižný alebo filmový tip.

 

Odporúčame

Ratolesť

Ratolesť

Sneh peňazí a majetkov má len krátku a dočasnú úlohu a má z neho vytŕčať úcta k čomusi vznešenejšiemu a to je dar Stvorenstva.