V uplynulých týždňoch pápež František urobil niekoľko zaujímavých personálnych nominácií v štruktúrach Svätej stolice, ktorým sme sa zatiaľ na stránkach Sveta kresťanstva nevenovali. Tak si ich zhrňme.

Sekretárom Správy majetku Apoštolského stolca (APSA), a teda druhým najvyššie postaveným predstaviteľom tzv. vatikánskej centrálnej banky po kardinálovi Domenicovi Calgagnovi, sa stal finančný audítor Fabio Gasperini. Prvýkrát v histórii sa tak neklerik stal „dvojkou“ v štruktúrach vatikánskej majetkovej správy, ktorá zaisťuje finančný chod Rímskej kúrie a spravuje nehnuteľnosti Svätej stolice.

Ide už o druhé „naj“ v tomto roku – v januári pápež vymenoval za druhého najvyššieho predstaviteľa vatikánskej diplomacie právničku Francescu Di Giovanni, stala sa podsekretárkou oddelenia pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Svätej stolice, ktoré vedie arcibiskup Paul Richard Gallagher.

Aj ďalšie dve nedávne nominácie sa týkajú žien – právnička Antonella Sciarrone Alibrandi sa stala členkou riadiaceho orgánu Úradu pre finančné informácie (AIF), ktorý zodpovedá za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a odborníčka na knižničné a informačné vedy Raffaela Vincenti sa stala vedúcou úradu Vatikánskej apoštolskej knižnice.

V riadiacich pozíciách vo Vatikáne pracujú aj Barbara Jatta (riaditeľka Vatikánskych múzeí), Gabriella Gambino a Linda Ghisoni (podsekretárky Dikastéria pre laikov, rodinu a život) či Christiane Murray (zástupkyňa Tlačového strediska Svätej stolice).

Je to veľa či málo? Odpoveď záleží od toho, či túto otázku položíte feministke alebo mizogýnovi. Ale vážne, faktom je, že počas uplynulých piatich rokov počet žien pracujúcich pre mestský štát Vatikán alebo Svätú stolicu stúpa a prvýkrát v histórii prekročil tisícku.

Kým ku koncu roka 2014 pracovalo pre pápeža 762 žien (len 86 z nich boli rehoľníčky), čo tvorilo 18,7 percenta všetkých zamestnancov, v súčasnosti ich podľa vatikanistky Niny Fabrizio, autorky knihy František – pápež žien, je 1016 (22 percent všetkých zamestnancov).

Niekto to myslí vážne, iný len provokuje

K zaujímavým posunom dochádza aj na nižších cirkevných úrovniach. A opäť musíme použiť slovné spojenie „prvýkrát v histórii“.

Prvýkrát v histórii sa žena stane biskupskou „vikárkou“. Úvodzovky sú v tomto prípade veľmi dôležité, keďže 60-ročná laička Marianne Pohl-Henzen bude od 1. augusta v diecéze Lausanne, Ženeva a Freiburg zastávať tento úrad de facto, ale nie de iure. Kódex kánonického práva totiž jasne stanovuje, že „generálny a biskupský vikár majú byť kňazi alebo biskupi“ (kán. 478 § 1).

Hoci teda matka troch detí v úrade nahradí biskupského vikára pre nemecky hovoriacich veriacich, s ktorým spolupracovala osem rokov, jej pozícia bude mať pomenovanie biskupská delegátka.

Garanciou, že nejde o žiadny liberálny experiment, by mal byť biskup tejto švajčiarskej diecézy, ktorým je dominikán Charles Morerod. Bývalého rektora Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského (tzv. Angelicum) vymenoval pápež Benedikt XVI. v roku 2009 za generálneho sekretára Medzinárodnej teologickej komisie (z tejto pozície sa zúčastňoval aj rokovaní s lefèbvristami) a konzultora Kongregácie pre náuku viery a dva roky nato za diecézneho biskupa a člena Kongregácie pre katolícku výchovu.    

Nebude biskupskou vikárkou, ale len delegátkou – Marianne Pohl-Henzen. Foto – TASR/AP

Podstatne iným je príbeh ďalšej ženy, 73-ročnej francúzskej teologičky Anny Soupa, ktorá sa rozhodla kandidovať na pozíciu lyonského arcibiskupa. Na apoštolskú nunciatúru v Paríži zaslala svoj životopis, motivačný list aj víziu riadenia Lyonskej arcidiecézy, ktorej biskupský stolec ostal uprázdnený po rezignácii kardinála Philippea Barbarina.  

Sama vie, že jej kandidatúrou sa vo Vatikáne nikto zaoberať nebude. Napokon, ani ona sama ju neberie vážne, priznáva, že jej ide len o provokačné poukázanie na absenciu žien vo vedúcich pozíciách v Katolíckej cirkvi.

„Nekandidujem sama pre seba, ale preto, aby sa ostatné ženy chopili príležitosti a využili ju. Aby si zajtra mohli povedať: chcem byť biskupom, chcem byť nunciom, kňazom alebo diakonom,“ vyhlásila liberálna teologička, ktorá v posledných prezidentských voľbách verejne podporovala Emmanuela Macrona a kritizovala odporcov uzákonenia homosexuálnych manželstiev.    

Kardinál žiada väčší podiel žien pri formácii kňazov

Vo svojej mesačnej prílohe Ženy, cirkev, svet sa téme postavenia žien v spoločnosti a cirkvi pravidelne venuje aj vatikánsky denník L´Osservatore Romano. V májovom vydaní priniesol rozhovor s kardinálom Marcom Ouelletom, prefektom vatikánskej Kongregácie pre biskupov, ktorý je jasným signálom pre všetkých správcov diecéz a rektorov kňazských seminárov.

Kandiduje na biskupa, aby vyvolala diskusiu – Anne Soupa. Foto – TASR/AP 

Ženy by podľa kardinála nemali budúcich kňazov len vyučovať, ale mali by byť priamo zapojené do ich formácie. Počnúc rozlišovaním povolania. „V tejto oblasti potrebujeme názor žien, ich intuíciu, schopnosť zachytiť ľudskú stránku kandidátov, stupeň ich citovej a psychickej zrelosti. Pokiaľ ide o duchovné sprevádzanie, žena môže byť určite nápomocná, aj keď som presvedčený, že je lepšie, ak kandidáta kňazstva sprevádza kňaz. Naopak, žena ho môže sprevádzať ľudskou formáciou, čo je aspekt, ktorý podľa mňa nie je v seminároch dostatočne rozvinutý,“ uviedol Ouellet, podľa ktorého je potrebné prekonať klerikálny koncept kňazskej formácie.

Prefekt Kongregácie pre biskupov je presvedčený, že bohoslovci a kňazi nemajú byť izolovaní od žien, akoby pre nich predstavovali nebezpečenstvo. „Skutočným nebezpečenstvom sú muži, ktorí nemajú vyvážený vzťah k ženám,“ hovorí kardinál. „Pokiaľ absentuje interakcia medzi pohlaviami, vzniká nebezpečenstvo rôznych kompenzácií, môžu sa objaviť excesy v jedle, vo výkone moci alebo v uzavretých vzťahoch, kde sa uzavretosť mení na manipuláciu, kontrolu, čo môže vyústiť do zneužívania svedomia a sexuálneho zneužívania.“

Kardinál Ouellet tak dal novú rezonanciu slovám, ktoré pápež František povedal už pred piatimi rokmi pri príležitosti Medzinárodného dňa žien: „Svet, v ktorom sú ženy vytisnuté na okraj, je svetom sterilným, pretože ženy nielenže sú nositeľkami života, ale odovzdávajú nám schopnosť dovidieť ďalej – ony dovidia ďalej –, odovzdávajú nám schopnosť chápať svet inými očami, vnímať veci srdcom, ktoré je kreatívnejšie, trpezlivejšie, nežnejšie.“