Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
23. január 2017

Ženská tvár Vatikánu

Kto sú ženy, ktoré uspeli v mužskom svete Vatikánu? A čo si o ňom myslia?
Ženská tvár Vatikánu
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kto sú ženy, ktoré uspeli v mužskom svete Vatikánu? A čo si o ňom myslia?

Je vzdelaná, dobre vyzerá a vedie jednu z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Barbara Jattaová, 54-ročná Rimanka, je od začiatku januára riaditeľkou Vatikánskych múzeí, do ktorých ročne zavíta sedem miliónov návštevníkov. Príjem zo vstupného sa pohybuje okolo 100 miliónov eur. Historička Jattaová je zároveň prvou ženou na čele tejto ustanovizne a jednou z mála, ktorá to vo Vatikáne dotiahla až na riaditeľskú stoličku.

„Až do 50. rokov boli vo Vatikáne jedinými sukňami kňazské sutany,“ napísal pred niekoľkými rokmi s neskrývanou dávkou irónie taliansky vatikanista Paolo Rodari. Odvtedy sa veľa zmenilo.

Nikdy v histórii nepracovalo vo Vatikáne viac žien ako v súčasnosti. Z celkovo 4 078 zamestnancov Svätej stolice (riadiaci orgán katolíckej cirkvi) a Vatikánu (miništát, kde sídli Svätá stolica) je takmer pätina žien. Zo 762 zamestnankýň je až 676 laičiek a len 86 rehoľníčok. Pritom pred pár rokmi počet žien v službách pápeža nedosahoval ani polovicu z toho.

Rovnaké platové podmienky

Ženské zamestnankyne pracujú na najrôznejších pozíciách – ako úradníčky, archivárky, prekladateľky či novinárky. Viac ako 40 percent má vysokoškolské vzdelanie a býva v Ríme alebo v blízkom okolí. Len niekoľko z nich je ubytovaných priamo vo Vatikáne.

„Rimania a Rimanky dobre vedia, že pápež je najlepším zamestnávateľom,“ hovorí rakúska novinárka Gudrun Sailerová, ktorá pracuje v nemeckej redakcii Vatikánskeho rozhlasu. Nejde o žiadne podlizovanie sa chlebodarcovi, ako by si niekto mohol myslieť. Kým v Taliansku majú ženy podľa Eurostatu v priemere o takmer sedem percent nižšie platy ako muži, vo Vatikáne, kde sú zamestnanci rozdelení do desiatich platových tried, zarábajú muži a ženy na identických pozíciách úplne rovnako.

Okrem vyrovnaných platových podmienok oceňujú zamestnankyne aj ďalšiu vec – podporu rodinného života. „Vydala som sa a mala postupne tri deti. Nadriadení boli vždy veľmi pozorní k mojim povinnostiam manželky a matky. Nikdy som sa necítila diskriminovaná v porovnaní s inými kolegami,“ hodnotí dlhoročná zamestnankyňa Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve Alessandra Ciattini Montaniniová. „Nikdy som sa nestretla so žiadnou diskrimináciou preto, že som žena,“ pridáva sa riaditeľka Vatikánskych múzeí má taktiež tri deti. 

Je ich veľa. Ale nie vo vedúcich pozíciách

Kto by si myslel, že vatikánske zamestnankyne sú „šedé myšky“, ktoré na všetko pritakávajú a na nič sa nesťažujú, bol by na veľkom omyle. Nejde o žiadne uletené feministky, ale viaceré otvorene priznali, že ženská tvár cirkvi je stále málo výrazná. Pritom ženy dominujú nielen pri zbežnom pohľade do kostolov, ale aj v počte povolaní do zasväteného života.

Kým vo svete dnes pôsobí približne 5-tisíc biskupov, 400-tisíc kňazov a 55-tisíc rehoľníkov bez kňazského svätenia, ženských rehoľníčok je až okolo 700-tisíc. Ženy tak predstavujú približne 60 percent zasvätených osôb v cirkvi. „Pracujú pre cirkev, posväcujú sa pre cirkev a často sú tými, ktoré držia cirkev na nohách,“ hovorí redaktorka vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano Lucetta Scaraffiová.

Táto bývalá ľavičiarka a feministka, ktorá v 80. rokoch prešla vnútornou konverziou, pred niekoľkými rokmi publikovala komentár, ktorým sa postarala o nemalý rozruch. Pápeži síce vydali niekoľko skvelých dokumentov venovaných postaveniu ženy, ale „po tomto dôležitom teoretickom rozpracovaní nenasledovala rovnako výrazná transformácia účasti žien na živote cirkvi,“ napísala Scaraffiová, podľa ktorej je podiel žien výrazne vyšší, ale takmer vždy ostávajú mimo vedúcich pozícií. Kriticky tiež dodala, že ak by bolo postavenie žien silnejšie, predišlo by sa falošnej mužskej solidarite a mlčaniu, ku ktorému neraz dochádzalo pri sexuálnom zneužívaní mladistvých.

Aká bola reakcia Vatikánu? Prekvapivá. V roku 2012 sa súčasťou vatikánskeho denníka stala mesačná príloha Ženy, cirkev a svet, ktorú rediguje práve Scaraffiová.

Prvú ženu zamestnal Benedikt XV.

V jednom má ostrieľaná novinárka pravdu – prenikanie žien do mužského sveta za vatikánskymi múrmi je naozaj nenáhlivé. Prvá žena tu získala pracovné miesto len pred sto rokmi. Annu Pezzoliovú zamestnali v roku 1915 počas pontifikátu Benedikta XV. v úrade, ktorý sa staral o nábytok a ostatné zariadenie v Apoštolskom paláci. „Prvé ženy s akademickým vzdelaním prijali do pápežských služieb v roku 1929,“ pokračuje novinárka Gudrun Sailerová z Vatikánskeho rozhlasu.


Rosemary Goldieová, prvá vysokopostavená žena vo Vatikáne. Foto – Profimedia

Prielom predstavoval Druhý vatikánsky koncil (1962 – 1965), ktorého sa na pozvanie pápeža Pavla VI. zúčastnilo aj 23 žien. Žiadna z nich nemala možnosť verejne vystupovať ani hlasovať, no napriek tomu bola ich prítomnosť neprehliadnuteľná. Jednou z nich bola Austrálčanka Rosemary Goldieová, ktorá sa neskôr stala prvou ženou vo vedení úradu Svätej stolice. Pavol VI. ju v roku 1967 vymenoval za podsekretárku Pápežskej rady pre laikov. Tento úrad zastávala do roku 1976 a nadlho bola jedinou ženou v takejto vysokej funkcii.         

Až v roku 2004 pápež Ján Pavol II. vymenoval za podsekretárku Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života saleziánku Enricu Rosannovú. V súčasnosti sú vo vysokých funkciách Svätej stolice dve ženy – rehoľníčka Nicoletta Spezzatiová v roku 2011 vystriedala Rosannovú na pozícii podsekretárky kongregácie pre rehole a laička Flaminia Giovanelliová je od roku 2010 podsekretárkou Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Tento úrad sa však 1. januára stal súčasťou novozriadeného Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj.

Inzercia

Je veľmi pravdepodobné, že už čoskoro bude žena nielen v tretej (podsekretárka), ale aj v druhej (sekretárka) najvyššej pozícii, a to v rámci Dikastéria pre laikov, rodinu a život. To, či niektorý z úradov Svätej stolice bude mať ženu raz aj v najvyššej pozícii, je však veľmi otázne.  

Rektorky, riaditeľka nemocnice aj hovorkyňa

Kým čelné pozície v rámci Svätej stolice budú vždy vyhradené skôr kardinálom a arcibiskupom, na miestach, ktoré nie sú priamo späté s riadením cirkvi, sa stále častejšie objavujú aj ženy.

Okrem riaditeľky Vatikánskych múzeí je v riaditeľskej pozícii aj lekárka Mariella Enocová, ktorá od roku 2015 vedie Detskú nemocnicu Bambino Gesù. Do funkcie sa pritom dostala v neľahkom období, pričom za krátky čas získala také renomé, že Svätá stolica, ktorá nemocnicu spravuje, ju nedávno potvrdila vo funkcii na ďalšie štyri roky.

Mediálne najvýraznejšou tvárou Vatikánu je 42-ročná Španielka Paloma García Ovejerová, ktorú pápež František minulý rok vymenoval za zástupkyňu riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice.

Ženám sa darí presadzovať aj v akademických funkciách na pápežských univerzitách. V roku 2014 sa prvýkrát v histórii dostala na čelo pápežskej univerzity žena – rektorkou Pápežskej univerzity Antonianum v Ríme sa stala rehoľná sestra Mary Meloneová. Do funkcie ju pritom zvolilo čisto mužské osadenstvo. Minulý rok k nej pribudla Myriam Cortés Diéguezová, prvá laička, ktorá sa stala rektorkou Pápežskej univerzity v španielskej Salamance.

Kvóty odmietajú, ale...

Je zaujímavé sledovať, ako v poslednom období vatikánski predstavitelia nielen rozprávajú o dôležitom postavení žien v cirkvi, ale podnikajú aj praktické kroky. Boom žien vo Vatikáne sa začal – pre niekoho možno prekvapivo – počas pontifikátu Benedikta XVI. Jeden príklad za všetky. Keď v roku 2007 nastúpil do čela L´Osservatore Romano súčasný šéfredaktor Giovanni Maria Vian, Benedikt XVI. mu napísal osobný list, v ktorom ho požiadal o vytvorenie väčšieho priestoru pre ženy – redaktorky. Dovtedy vo vatikánskom denníku nepracovala ani jedna. Dnes tvoria asi štvrtinu zamestnancov.   


Barbara Jattaová, riaditeľka Vatikánskych múzeí a Paloma García Ovejerová, zástupkyňa riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice. Foto – Profimedia, TASR/AP

Pre nezvyčajný krok sa rozhodol aj kardinál Gianfranco Ravasi, ktorý vedie Pápežskú radu pre kultúru. V roku 2015 zriadil čisto ženský poradný orgán. V októbri minulého roka zasa Kongregácia pre náuku viery zorganizovala sympózium na tému Úloha žien v cirkvi, na ktorej vystúpila rektorka Meloneová aj novinárka Scaraffiová.

Pozitívne sa Vatikán postavil aj k iniciatíve skupiny súčasných a bývalých zamestnankýň, ktoré minulý rok založili profesijnú Asociáciu žien Mestského štátu Vatikán. Iniciátorky združenia, ktoré má v súčasnosti niekoľko desiatok členiek, odmietli, že by išlo o ideologický projekt. Pripustili však, že jedným z dôvodov spájania je ich minoritné postavenie vo Vatikáne.

Pri týchto iniciatívach sa všetci odvolávajú nielen na apoštolský list Jána Pavla II. o dôstojnosti a postavení ženy Mulieris dignitatem, ale aj na časté vyjadrenia pápeža Františka na túto tému. „Svet, v ktorom sú ženy vytisnuté na okraj, je svetom sterilným, pretože ženy nielenže sú nositeľkami života, ale odovzdávajú nám schopnosť dovidieť ďalej – ony dovidia ďalej –, odovzdávajú nám schopnosť chápať svet inými očami, vnímať veci srdcom, ktoré je kreatívnejšie, trpezlivejšie, nežnejšie,“ povedal napríklad pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pred dvoma rokmi.

Viaceré zo spomínaných úspešných žien sa zhodujú v jednom – ženy by mali v cirkvi dostať väčší priestor. Zároveň však odmietajú, že by chceli prenikať do priestorov vyhradených mužom. „My máme náš priestor, ktorý nie je ani menší, ani väčší ako ten mužský,“ hovorí rektorka Meloneová. A čo vraví na riešenie formou zavedenia kvót? „Nie, žiadne kvóty, ale spolupráca!“ 

Zdá sa však, že v tomto Vatikán ženám nenačúva. Minimálne v jednom prípade. Po nedávnej zmene musí v Medzinárodnej teologickej komisii sedieť namiesto dvoch aspoň päť žien.   

Titulná fotografia – Profimedia

Odporúčame

)