Vatikánska sedma Lefèbvristi chcú vysvätiť nových biskupov bez súhlasu pápeža. Čo na to Vatikán?

V aktuálnom súhrne sa dozviete:  

• že lefèbvristi chcú vysvätiť nových biskupov bez súhlasu pápeža,
• prečo je náročné byť pražským arcibiskupom,
• ktorú krajinu by mal do konca roka navštíviť pápež.

Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX), známe aj ako lefèbvristi, oznámilo, že v júni plánuje vysvätiť dvoch vlastných biskupov. Táto situácia by mohla ešte viac zväčšiť priepasť medzi Vatikánom a týmto tradicionalistickým hnutím.

Bratstvo bolo založené v roku 1970 arcibiskupom Marcelom Lefèbvrom vo Švajčiarsku s cieľom zachovať tradičné katolícke praktiky uprostred reforiem Druhého vatikánskeho koncilu.

Biskup následne v roku 1988 vysvätil štyroch biskupov bez súhlasu pápeža, čo automaticky viedlo k exkomunikácii Lefèbvra aj vysvätených biskupov. Tú zrušil až v roku 2009 pápež Benedikt XVI., no spoločenstvo naďalej ostáva mimo plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou.

Ďalšie ústupky urobil v roku 2015 pápež František, keď dal kňazom bratstva právomoci platne spovedať a v roku 2017 sa ďalšie povolenie týkalo oblasti uzatvárania manželstva. Minulý rok zasa Vatikán zaradil púť FSSPX do oficiálneho kalendára Jubilejného roka 2025.

Lefèbvristi teraz opäť znepokojili Vatikán. Generálny predstavený bratstva Davide Pagliarani bol 2. februára v ich seminári Curé-d’Ars vo Flavigny-sur-Ozerain vo Francúzsku, kde mali noví bohoslovci slávnostnú obliečku. Počas kázne verejne oznámil, že 1. júla plánujú vysvätiť nových biskupov.

Davide Pagliarani tiež povedal, že v auguste požiadal pápeža Leva XIV. o audienciu a vyjadril osobitnú potrebu predstaviť mu súčasnú situáciu. V druhom liste hovoril o potrebe spoločnosti zabezpečiť pokračovanie služby svojich biskupov.

Predstavený bratstva vyhlásil, že sa tak rozhodol po dozrievaní tejto myšlienky, po modlitbe a po tom, čo dostal list od Svätej stolice, ktorá neodpovedala na ich požiadavky. Šéf bratstva tvrdí, že ich požiadavky nenašli otvorené dvere.

Ako poukazuje EWTN News, od roku 1988, keď vysvätil štyroch biskupov Marcel Lefèbvre, čo viedlo k ich exkomunikácii, nevysvätili lefèbvristi ďalších biskupov. V súčasnosti v bratstve slúžia už len dvaja biskupi, a to Bernard Fellay, ktorý v minulosti bratstvo viedol a snažil sa o zmierenie s Vatikánom, a potom biskup Alfonso de Galarreta.

Ďalší dvaja biskupi už zomreli, pričom biskup Richard Williamson bol v roku 2012 z bratstva vylúčený pre neposlušnosť. Williamson okrem iného kritizoval ústretový postoj voči Vatikánu a snahu nájsť riešenie celej situácie.

Pozorovatelia teraz poukazujú na to, že ak by Kňazské bratstvo sv. Pia X. naozaj vysvätilo biskupov bez súhlasu Svätej stolice, celú situáciu by to ešte viac skomplikovalo a do budúcna by to veľmi sťažilo jej riešenie.

EWTN News cituje staršieho laika bratstva Josepha Bevana, podľa ktorého Rím je ten, kto otáľa a bráni vysväteniu nových biskupov. Keďže k vysviacke ešte nedošlo, celá situácia môže prinútiť obe strany, aby si sadli za rokovací stôl a situáciu vyriešili.

Ako vysvetľuje Rome Report, v prípade, ak dôjde k biskupskej vysviacke bez pápežského mandátu, nastáva automatická exkomunikácia biskupa, ktorý takéhoto biskupa vysvätil, a rovnako aj toho, kto vysviacku prijal.

Takáto vysviacka je síce považovaná za sviatostne platnú, ale nedovolenú. To znamená, že vysvätený muž sa stane biskupom, ale je to v priamom rozpore s pápežskou autoritou a v rozpore s cirkevným právom. Biskup je vylúčený z plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou. Tak ako sa to stalo aj v roku 1988, keď biskup Lefèbvre vysvätil štyroch biskupov.

The Catholic Herald sa odvoláva na svoje zdroje, ktoré tvrdia, že rokovania medzi FSSPX a Rímom prebiehajú od minulého roka, pričom sa osobitne zameriavajú na otázku biskupského nástupníctva v rámci bratstva.

Podľa portálu mali rokovania pokračovať aj koncom februára alebo marca a list od Svätej stolice, ktorý nereaguje na požiadavky FSSPX, môže znamenať patovú situáciu, ktorá mohla urýchliť rozhodnutie bratstva vysvätiť nových biskupov na vlastnú päsť.

Oznámenie o zámeroch vysvätiť biskupov neprišlo z ničoho nič. Vyhlásenie lefèbvristov potvrdzuje to, čo sa potichu predpokladalo. Kým biskup Lefèbvre v roku 1988 oznámil úmysel vysvätiť biskupov na poslednú chvíľu a tlak na Rím tak prišiel neskoro, tentoraz bratstvo prišlo s opačným postupom a vyložilo karty na stôl o niečo skôr.

FSSPX tvrdí, že biskupov potrebuje na celosvetovú pastoračnú misiu, keďže súčasní dvaja biskupi neustále cestujú po celom svete, aby birmovali a udeľovali kňazské vysviacky.

The Pillar píše zasa o tom, že krok bratstva môže byť formou tlaku na Rím, aby bral ich požiadavky vážne. Predstavený bratstva Pagliarani povedal pri omši v seminári, že toto rozhodnutie nemá byť aktom vzdoru, ale prejavom vernosti cirkvi a dušiam. Poukázal, že spása duší je v cirkvi najvyšším zákonom, ktorý musí prevážiť nad všetkými ostatnými predpismi, synodami a ideami.

Okrem iného vyhlásil, že duše majú právo na ovocie vykúpenia a tradíciu. Bratstvo sa cíti povinné poskytnúť veriacim prostriedky na spásu, čo bez nových biskupov, ktorí by zabezpečili kontinuitu tejto práce, nie je možné.

Rozhodnutie o vysviackach, ktoré sa majú uskutočniť 1. júla na sviatok Najsvätejšej krvi, je teda predstaveným prezentované ako duchovná povinnosť vyplývajúca z lásky k dušiam, ktorých hodnota je v očiach Boha nekonečná.

Tri dni po oznámení lefèbvristov o vysviacke Vatikán oznámil, že prijme zástupcov Kňazského bratstva sv. Pia X., a to 12. februára na Dikastériu pre náuku viery. Stretnutie povedie prefekt dikastéria kardinál Víctor Manuel Fernández. To, či vedenie bratstva prijme na audiencii aj pápež, zatiaľ nie je známe.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni uviedol, že stretnutie bude príležitosťou na neformálny a osobný dialóg, ktorý môže pomôcť identifikovať účinné nástroje dialógu, ktoré by mohli viesť k pozitívnemu výsledku.

Uvidíme teda, či Vatikán a Kňazské bratstvo sv. Pia X nájdu spoločnú reč. V minulosti sa dokonca uvažovalo, že by bratstvo fungovalo ako osobná prelatúra podobne ako Opus Dei. Status FSSPX momentálne nie je v rámci Katolíckej cirkvi regulárny, pričom vysviacka biskupov bez dovolenia pápeža by krízu vzťahu s Rímom opäť prehĺbila.

Ďalšie udalosti v skratke

Slovensko navštívil sekretár pre vzťahy so štátmi a s medzinárodnými organizáciami Svätej stolice Paul Richard Gallagher. Urobil tak pri príležitosti 25. výročia podpísania Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou.

Novým pražským arcibiskupom bude biskup Stanislav Přibyl. V Prahe nahradí 77-ročného arcibiskupa Jana Graubnera.

KBS reagovala na vyjadrenia politikov PS o vatikánskej zmluve. Biskupi v stanovisku tvrdia, že „demokratický štát by nemal duchovný a náboženský rozmer v spoločnosti ignorovať, ale viesť s ním dialóg, pretože stabilné a korektné vzťahy medzi inštitúciami prispievajú k spoločenskej súdržnosti a kultúre dôvery“.

Pápež Lev XIV. by mal do konca roka 2026 navštíviť Peru, kde pôsobil viac než 20 rokov ako misionár, uviedla tamojšia biskupská konferencia.

Slovenskú verziu projektu Biblia za rok počúvajú denne tisícky ľudí. V aplikácii Apple Podcasts na Slovensku si v kategórii „Viera a duchovno“ drží od začiatku prvenstvo. V aplikácii Spotify má podcast viac ako 313-tisíc prehraní. Na YouTube si ho vypočuje približne 12-tisíc ľudí denne. 

O čom píšu vatikanisti

Český novinár a šéfredaktor Aktuálně.cz Matyáš Zrno v rozhovore s profesorom teológie a bývalým rektorom Juhočeskej univerzity Tomášom Machulom hľadá odpoveď na otázku, čo stálo za výberom Stanislava Přibyla za pražského arcibiskupa.

Profesor Machula o novom arcibiskupovi hovorí, že nie je liberál ani radikálny konzervatívec, ale umiernený, vzdelaný muž s titulom z filozofie, kunsthistórie aj ekonómie. „Má vyrovnanú, pokojnú a konsenzuálnu povahu, výborné komunikačné schopnosti a dokáže s ľuďmi hovoriť.“

Podľa neho výber nástupcu kardinála Duku trval dosť dlho, čoho dôkazom je aj to, že do Prahy poslali z Olomouca arcibiskupa Graubnera, ktorý mal krátko pred dôchodkom. Takto si nuncius kúpil čas, aby našiel vhodného kandidáta.

Machula konštatuje, že pražský arcibiskupský stolec je veľmi náročný z politického aj cirkevného hľadiska. „Na takéto miesto sa menuje človek s určitými skúsenosťami vrátane biskupských. A ako vyberať z tých súčasných biskupov, keď aj medzi nimi panujú zložité vzťahy? Riadiť malé biskupstvo je úplne iná liga ako viesť pražské arcibiskupstvo,“ konštatuje emeritný rektor Juhočeskej univerzity.

Nenechajte si ujsť

Výtvarník Ľubo MichalkoPo piatich rokoch manželstva som pochopil, že žijem úplne mimo. Tlak na výkon a pornografia takmer ovládli môj život

Zuzana Hanusová

Cirkvi na okupovanej UkrajineRusi prenasledujú, mučia a zabíjajú kňazov, ničia aj pravoslávne chrámy

Pavol Hudák

Správca slovenskej farnosti v BruseliNádej je v tlejúcich spoločenstvách, ale či nastane obnova o desať, sto alebo päťsto rokov, neviem

Pavol Hudák

Arcibiskup Paul Richard GallagherNa Slovensko prišiel vatikánsky „minister zahraničia“, ktorý môže byť čoskoro kardinálom

Pavol Rábara

Knižná bodka

V Katolíckej cirkvi je od 10. januára vyhlásený Mimoriadny rok svätého Františka pri príležitosti 800. výročia jeho smrti. Je to dobrá príležitosť lepšie spoznať život tohto veľkého svätca.

Pomôcť k tomu môže aj kniha František z Assisi s podtitulom Nový kritický životopis z pera dominikánskeho rehoľníka Augustina Thompsona, ktorý sa špecializuje na stredoveké dejiny Talianska.

Tento životopis je pokusom spracovať stredoveké pramene o Františkovi dôsledne, niekedy až nemilosrdne kritickým spôsobom. Jeho cieľom je čo najviac poodhaliť človeka, ktorý sa skrýva za legendami. Túto knihu, ktorá vyšla na Slovensku vo vydavateľstve Minor, si môžete objednať aj v e-shope Postoja.

Prajeme vám pekný víkend.