Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
27. jún 2020

Cirkevný otec Irenej

Teória štyroch zjavení (4)

Gnostici stavali proti sebe Boha Nového zákona, ktorý je vraj Bohom lásky, a Boha Starého zákona, ktorý je vraj Bohom pomsty.

Teória štyroch zjavení (4)

Vitráž z kostola sv. Ireneja v Lyone. Foto – Wikipedia.org

Program štúdia, ktorý Irenej načrtáva pre teológa, si vytyčuje za cieľ okrem iného, vo štvrtom bode, „odhaliť, aké boli viaceré zmluvy s ľudstvom“.

V tomto bode Irenej vypracoval svoju teóriu štyroch odlišných zjavení Loga ľudstvu. Irenej píše:

„Slovo zjaví Boha ako Stvoriteľa pomocou samotného stvorenia; a ako Pána, Demiurga sveta, ho zjaví prostredníctvom sveta; a ako Tvorcu, ktorý utvoril človeka, prostredníctvom stvoriteľského aktu; a ako Otca, ktorý splodil Syna, ho zjaví prostredníctvom Syna“ (Adv. haer. IV, 6, 6).

Sú to štyri odlišné zjavenia Boha dielom Loga: sú to spásne zjavenia jediného Božieho Slova.

Prvé zjavenie sa odohrá skrze stvorenie: per conditionem, čo je operácia, ktorou Boh povolá k bytiu hmotu.

Druhé zjavenie sa udeje skrze kozmos: per mundum, čiže skrze poriadok, ktorý Boh ustanovil vo vesmíre.

Tretie zjavenie sa odohrá skrze stvorenie ľudského tela: per plasma.

Štvrté a záverečné zjavenie sa udeje pomocou vteleného Slova: per Filium.

Zjavenie si vyžaduje vieru

Skrze tieto štyri zjavenia robí vnímateľným Božie tajomstvo zakaždým samotný Logos. Avšak vo všetkých prípadoch sa vyžaduje zo strany človeka odpoveď viery (pistis), ktorá spásnym spôsobom prijíma jazyk Loga, ktorý sa vyjadruje skrze stvorenie, svet, ľudské telo a Ježiša Krista.

Nijaký človek nemôže odhaliť len svojimi zmyslami Božie zjavenie skrze tieto štyri manifestácie. Vyžaduje sa zjavenie Loga: ten istý Logos, ktorý ukáže sviatosť stvorenia – dielo Otca, sveta – dielo Slova, „stvorenia človeka“ – spoločné dielo Otca s jeho dvomi božskými rukami (Synom a Svätým Duchom) –, nakoniec zjaví tajomstvo podoby služobníka, ktorú prijal Syn, aby sa ukázal ľuďom a ohlasoval Otca.

Tieto štyri formy zjavenia, ktoré Logos odhalil všetkým ľuďom, by mali viesť všetkých bez rozdielu k spásnemu poznaniu Boha. No vyžadujú si vieru, človek ich musí slobodne uznať.

Forma per conditionem (stvorenie) nenašla rovnaké prijatie medzi ľuďmi, hoci je rozšírená na všetkých. To isté platí o formách per mundum, per plasma a per Filium. Ježišov príbeh to ukazuje: len veriaci prijali zjavenie inkarnovaného Loga. „Et haec omnes similiter quidem colloquuntur, non autem similiter credunt“ (Adv. haer. IV, 6, 6).

Vskutku všetci – heretici i členovia Cirkvi – používajú rovnaké pojmy, akoby všetci rovnako speli „pomocou stvorenia“ k Pôvodcovi vesmíru, „pomocou sveta“ k jeho Demiurgovi, „pomocou tela“ k jeho Tvorcovi. Ale nie je to tak.

Tromi cestami univerzálneho zjavenia heretici dospievajú až k „animálnemu“ demiurgovi, ale nie k Božiemu Logu a jeho prostredníctvu.

Záverečné zjavenie

Heretikom chýba pokorná a milujúca ochota uznať slovo pravdy. To isté platí, čo sa týka záverečného zjavenia, per Filium.

Syn zjavuje Otca len tým, ktorí ho počúvajú s vierou. Dobrí i zlí, veriaci i neveriaci boli svedkami Ježišových zázrakov a náuk. Dokonca démoni dosvedčovali v ňom Božieho Syna.

Z čistej milosti Božie áno prekonáva každé reálne a možné nie ľudstva. Zdieľať

Všetci boli jednomyseľní vo videní, počúvaní a aj ohlasovaní Božieho Syna a jeho prostredníctvom Otca, no nie všetci uverili v Slovo a v Otca, ktorý sa v ňom zviditeľnil: „Omnibus quidem videntibus et loquentibus Filium et Patrem, non autem omnibus credentibus“ (Adv. haer. IV, 6, 6).

Neuznali, ako sa patrí (spásnym spôsobom), Syna a Otca; neakceptovali v poriadku spásy zjavenie obidvoch pomocou Slova.

Vo svojej polemike proti heretikom sa Irenej pozastaví predovšetkým pri dvoch typických omyloch gnosticizmu: jeden sa týka jedinosti Boha a ten druhý dobra hmoty a v prípade človeka dobra tela.

Gnostici stavali proti sebe Boha Nového zákona, ktorý je vraj Bohom lásky, a Boha Starého zákona, ktorý je vraj Bohom spravodlivosti a pomsty.

Inzercia

Naproti tomu Irenej ukazuje, že napriek odlišnosti zákonov ide o jediného Boha, ktorý je zvrchovaným vládcom vesmíru a stvoriteľom nášho sveta i človeka, pôvodcom Starého i Nového zákona.

Unitárny charakter Božieho plánu spásy

Jedinosť Boha je dosvedčená unitárnym charakterom božskej „ekonómie“, Božieho plánu spásy.

Irenej sa inšpiruje platónskym exemplarizmom a prezentuje Boha ako umelca, ktorý najskôr naprojektuje a potom uskutočňuje celý plán spásy a robí to podľa požiadaviek exemplarizmu, takže pri realizácii kópie zostáva verný pôvodnému originálu.

Božský umelec nepotrebuje, „ako je to v prípade málo schopného robotníka či chlapca, ktorý sa začína priúčať remeslu“, vonkajší model, ktorý by kopíroval.

Boh si vezme pôvodný vzor zo seba samého: je to jeho Syn, jeho Slovo, Logos. V ňom Otec vyjadruje dokonalým spôsobom a v rovnakom čase projektuje všetko, čo chce stvoriť.

Ani hriech človeka nedokáže zmariť Božie dielo, pretože Boh môže a chce zdvihnúť to, čo padlo, a, zachraňujúc, premeniť časy exilu na plnosť čias.

„Umenie Boha nepozná žiadne spomalenie. Je taký mocný, že môže vzbudiť Adamove deti dokonca aj z kameňov. (...) Svetlo sa neumenší v dôsledku previnenia tých, ktorí sa zakalili a nechceli držať v sebe jeho umenie“ (Adv. haer. V, 1, 3).

Pretože z čistej milosti Božie áno prekonáva každé reálne a možné nie ľudstva, „Adam sa nikdy nezbaví Božích rúk“ (Adv. haer. V, 1, 3). Tento zákon platí, pokým trvajú dejiny.

Vzájomná manifestácia Boha a človeka

V svojom diele Boh chce až do konca sledovať cieľ, ktorý si stanovil svojím večným plánom „spásy“: vzájomné prejavenie Boha a človeka.

Boh vskutku nechce oslávenie seba samého na škodu človeku, ale pre jeho dobro, na jeho spásu. Ale ani spása človeka sa nemôže uskutočniť na škodu Bohu tým, že človek unikne Bohu, ale  v jednote s Bohom, „pretože Božou slávou je živý človek a životom človeka je videnie Boha“ (Adv. haer. II, 24, 7).

Boh vskutku nechce oslávenie seba samého na škodu človeku, ale pre jeho dobro, na jeho spásu. Zdieľať

Po tom, čo prvé stretnutie človeka s Bohom v pozemskom raji zdanlivo stroskotalo, dialóg bol na nejaký čas prerušený, ale nie nadlho. Po potope Boh obnoví svoju zmluvu s ľudstvom, najskôr tým, že uzavrie špeciálnu zmluvu s Izraelom, následne tým, že pošle svojho jednorodeného Syna na svet a za spoluúčasti Svätého Ducha založí Cirkev.

V odpovedi na argumenty, ktorými gnostici zdôrazňovali odlišnosť dvoch zákonov, Irenej pripúšťa, že odlišnosť je hlboká hlavne na morálnej úrovni, a preto nemožno všetko, čo hovorí Starý zákon, brať ako nespornú normu správania.

Mnohé veci, ako napríklad slabosti alebo hriechy niektorých veľkých osobností, boli vyrozprávané, aby nás učili pokore: aby nás viedli k zamysleniu nad tým, že ak pochybili takí veľkí ľudia, tak aj my môžeme pochybiť. A preto musíme byť trpezliví s našimi otcami, ktorí pochybili, a musíme byť ostražití, aby sme my sami nepochybili.

A okrem toho odlišný spôsob konania nezávisí od toho, kto koná, ale od odlišnej schopnosti človeka prijímať Božie dary. Ako matka dáva svojim deťom odlišné jedlo podľa ich veku, pričom vyberá vhodnejšie a osožnejšie jedlo, tak Boh v priebehu stáročí sa zjavoval človeku podľa schopností človeka prijať ho: znameniami, slovami a rozličnými príkazmi.

A kresťania dnes nesmú odmietať toto všetko, ale majú to vykladať vo svetle zjavenia prineseného Kristom, podľa náuky presbyterov.

V starobylých udalostiach a inštitúciách treba vidieť predobrazy kresťanských skutočností a v proroctvách predpoveď tých istých skutočností.

A tak nechuť voči Starému zákonu prekonáme, ak pri jeho čítaní myslíme na postupnú výchovu a prípravu človeka na prijatie plného zjavenia Boha v Kristovi a ak Starý zákon čítame vo svetle tajomstva Krista a Cirkvi. 

Zdroj: Battista Mondin, Storia della teologia, EDS 1996.         

Odporúčame