Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
28. apríl 2022

Morálny teológ Peter Juhás

Pápež nespochybnil legitímnu obranu, no nečakajme, že bude burcovať do vojny

Rozhovor s teológom Petrom Juhásom o tom, čo vlastne pápež František hovorí o vojne a zbraniach.

Pápež nespochybnil legitímnu obranu, no nečakajme, že bude burcovať do vojny
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s teológom Petrom Juhásom o tom, čo vlastne pápež František hovorí o vojne a zbraniach.

Výroky pápeža Františka k vojne na Ukrajine podľa niektorých vyvolávajú otázniky nad tým, či pápež nespochybnil tradičné učenie cirkvi o spravodlivej vojne. Je však správne používať v súčasnosti tento termín? Prečo ho cirkev nahradila pojmom legitímna obrana? A hovorí dnes pápež František niečo iné ako jeho predchodcovia?

Rozprávali sme sa s kňazom Trnavskej arcidiecézy Petrom Juhásom, ktorý dokončuje v Ríme doktorandské štúdiá zamerané na morálnu teológiu a sociálnu náuku cirkvi.

Raz počujeme v cirkvi hovoriť o „spravodlivej vojne“ a inokedy zase o „legitímnej obrane“. Aký je v tom rozdiel?

Pojem spravodlivá vojna pochádza zo stredovekého učenia, sformulovaný ho prvýkrát nachádzame u svätého Augustína, prepracoval ho Tomáš Akvinský a neskôr ďalší autori. Táto teória prináša v kontexte stredovekých monarchií štyri podmienky, za ktorých možno vojnu vyhlásiť za spravodlivú. Cieľom tohto učenia bolo nájsť objektívne princípy na obmedzenie škôd spôsobené vojnovými konfliktmi a, pokiaľ možno, zabrániť agresii.

S príchodom veľkých zmien v spoločnosti a nových zbrojných systémov dochádza k novému hodnoteniu doby, v ktorej žijeme, a cirkev už nehovorí o spravodlivej vojne.

Cirkev teda svoje učenie zmenila?

Magistérium, čiže učenie, sa nezmenilo, je aktuálne pre dobu, v ktorej bolo písané. Avšak nie všetky podmienky, ktoré učenie o spravodlivej vojne spomína, sú dnes aktuálne.

Ako prvý v magisteriálnom dokumente to vníma už pápež Lev XIII. a v súvislosti s touto témou to konštatuje pápež Ján XXIII. Hovorí, že „v čase jadrových zbraní je cudzie rozumu tvrdiť, že vojna môže byť vhodným nástrojom na obhajobu porušených práv“.

Ide o prelomové magisteriálne vyjadrenie, ktoré jasne rozpoznáva, že doba dnešných demokracií, ale i diktatúr je diametrálne odlišná od stredovekých monarchií, prípadne mestských štátov, za akých sa vytvorila teória spravodlivej vojny.

Zlomom vo vývoji cirkevného učenia bol teda objav atómovej zbrane?

Nielen atómová bomba, celkovo zbrane hromadného ničenia a obrovské hrozby, akou bola napríklad kubánska kríza, kde sa Ján XXIII. snažil intervenovať. Pod vplyvom studenej vojny, nových militantných ideológií a ničivých zbraní prichádza k reflexii a záveru, že učenie o spravodlivej vojne nemôže byť v dnešnej dobe rovnako aktuálne ako v stredoveku.

„Legitímnu obranu pápež nikdy nespochybnil ani nemôže spochybniť, patrí k základným pilierom kresťanského učenia.“ Zdieľať

Z teórie spravodlivej vojny však naďalej používame rôzne kritériá a myšlienkové postupy na hodnotenie stavu, ako napríklad princíp proporcionality, teda primeranosti v prípade obrany. Lenže aj tu sa dostávame na tenký ľad, lebo v dobe zbraní hromadného ničenia je veľmi ťažké hovoriť o proporcionalite alebo spravodlivosti akejkoľvek vojny.

Cirkev teda postupne opustila pojem spravodlivá vojna a nahradila ho termínom legitímna obrana alebo legitímna vojenská intervencia, ktorá má inú povahu ako vojna.

Kedy k tomu došlo?

Samotný pojem legitímna obrana je známy u všetkých historických autorov, lebo súvisí s teóriou spravodlivej vojny.

Od pápeža Jána XXIII. sa pojem spravodlivá vojna v teológii nepoužíva tým istým spôsobom. Všetky vojny sú z pohľadu cirkvi nespravodlivé, pretože v nich prichádzajú ľudia o život, ničia sa materiálne statky, rozširuje sa nenávisť a krivda.

Toto hovorí aj pápež František, možno to akcentuje o čosi silnejšie, napríklad vo svojej encyklike Fratelli tutti, ale nie je to nové učenie, nadväzuje na všetkých svojich predchodcov počnúc Jánom XXIII.

A zašiel by som možno ešte o čosi ďalej, k Piovi XII., ktorého pápežským heslom bolo „Opus iustitiae pax“, čiže dielom alebo dôsledkom spravodlivosti je mier. A platí to aj naopak, dôsledkom alebo výsledkom neprávia a nespravodlivosti je vojna.

Čítajte tiež

Vojnu teda chápeme vo svetle magistéria Katolíckej cirkvi stále negatívnym spôsobom a nebolo to inak ani za Augustína či Tomáša Akvinského, nikdy sa o vojne nevyjadrujú ako o niečom pozitívnom. Teória spravodlivej vojny bola vypracovaná s cieľom umenšiť jej ničivé následky.

Možno to chápať tak, že pojem spravodlivá vojna mal opodstatnenie v čase napríklad križiackych výprav, keď existovalo povedomie, že vo Svätej zemi zabíjajú nevinných kresťanov, tak ich ideme zachrániť?

Áno, presne tak. Takáto vojna mohla byť ospravedlniteľná jedine ako obranná vojna, keď sa Európania na základe rytierskych ideálov obrany slabších a bezbranných rozhodli intervenovať. Toto bola oficiálna motivácia, ale z histórie vieme, že existovali aj iné.

S pojmom legitímna obrana by sa teda stotožnili aj Augustín a Akvinský?

Úplne všetci kresťanskí autori by s tým boli stotožnení. Mnohí si však uvedomovali, že svet je nedokonalý, poznačený dedičným hriechom, a preto hľadali spôsob, ako korigovať prítomné násilie alebo za akých podmienok možno umenšiť zlé následky vojny. O tomto hovorí aj pápež František, keď spomína mentalitu Kaina, bratovraha, ktorá v ľudstve stále pretrváva, alebo Ján Pavol II. o štruktúrach hriechu.

Ukázalo sa, že pojem spravodlivá vojna je mätúci, už samotný pôsobí ako oxymoron. Keď dnes hovorí teológia o vojne, myslí sa tým agresívna vojna, útočná. Aby sa odstránil možný zmätok, hovoríme o legitímnej obrane. Hoci sa aj dnes môžeme v nejakej literatúre stretnúť s pojmom spravodlivá vojna, myslí sa tým vždy legitímna obrana.

Pápež Pius XII. v roku 1953 povedal: „Keď sa škody spôsobené vojnou nedajú porovnať so škodami spôsobenými tolerovaním nespravodlivosti, môžeme byť nútení trpieť nespravodlivosť.“ Ide o spomínaný princíp proporcionality?

Presne tak, používa tento princíp a hovorí o morálnej oprávnenosti. Toto tomášovské učenie preberá aj dnešné magistérium, napríklad katechizmus v bode 2309. Ak by použitie zbraní malo za následok väčšie zlá a škody, ako je zlo, ktoré sa má odstrániť, tak sa k tomu nemá pristúpiť. Toto je aj naliehavá otázka v prípade Ukrajiny.

Pápež Ján XXIII. Foto: wikipedia.org (CC)

Kým sa dostaneme k výrokom pápeža Františka k Ukrajine, zhrňme si, čo teda tvrdí cirkev. Spravodlivá vojna musí mať podobu legitímnej obrany, čím máme na mysli to, že štát sa môže brániť pred nespravodlivosťou, avšak primerane. Sedí to?

Dá sa to zjednodušiť aj takto. Verejná autorita má nielen právo, ale aj povinnosť brániť občanov a územie, nie však za každú cenu. Doplnil by som k tomu skutočnosť, že magistérium vyzýva zúčastnené strany konfliktu na rokovanie. Aj napadnutá krajina sa má snažiť o mierové urovnanie sporu. V prípade Ukrajiny a Ruska môžeme konštatovať, že Ukrajina sa k svojim národnostným menšinám nesprávala najlepšie, tak v prípade etnických Rusov, ako i Maďarov. Avšak otvorená vojna ako odpoveď na diskrimináciu je jasným porušením princípu proporcionality.

Odstránenie diskriminácie by sme mohli nazvať ušľachtilý cieľ, ale vojna ako prostriedok na jeho dosiahnutie je morálne neospravedlniteľná. Pri tejto príležitosti by bolo vhodné analyzovať aj všetky dôvody, ktorými ruská strana ospravedlňuje inváziu, ale v tomto príspevku na to nemáme priestor.

To, čo vyvoláva otázniky, sú však vyjadrenia pápeža Františka, ktoré podľa niektorých znamenajú odmietnutie učenia o spravodlivej vojne alebo teda legitímnej obrane.

Po videohovore s patriarchom Kirillom 16. marca František vyhlásil: „Kedysi sa aj v našich cirkvách hovorilo o svätej alebo spravodlivej vojne. Dnes už takto hovoriť nemôžeme. Rozvinulo sa kresťanské povedomie o dôležitosti mieru. Vojny sú vždy nespravodlivé, pretože na to dopláca Boží ľud.“

Ide o jasnú odvolávku na magistérium Jána XXIII. a následné učenie ostatných pontifikov. Vojna nikdy nemôže byť vnímaná ako oprávnený prostriedok na získanie alebo obnovenie práva. Lebo tým, že sa vedie vojna, sa spôsobuje veľmi veľa nespravodlivosti a tragédií.

Podľa vás týmto výrokom pápež nepoprel učenie o legitímnej obrane?

Nevidím, kde by ho mal poprieť. František nerobí nič iné, iba inými slovami opakuje magisteriálne učenie predchodcov Jána XXIII., Pavla VI., ktorý silno v dokumentoch apeloval: „Niky viac už vojnu!“

Lenže ak pod pojmom spravodlivá vojna myslíme legitímnu obranu…

Počkať, v prípade tohto výroku treba vnímať aj kontext. Tieto slová hovorí pápež po rozhovore s moskovským patriarchom, sleduje ruskú perspektívu. Rozhodne chce pripomenúť Kirillovi základné učenie cirkvi, že vojna nikdy nie je dobrým prostriedkom na dosiahnutie akýchkoľvek cieľov. Dôvody prečo rozpracúvajú mnohí cirkevní otcovia, teológovia aj pápeži.

Legitímnu obranu pápež nikdy nespochybnil ani nemôže spochybniť, patrí k základným pilierom kresťanského učenia. Môžeme obetovať život a neodpovedať na násilie násilím, ale od počiatku cirkvi bola legitímna obrana prípustná a statočnosť, mravná sila a ochota brániť slabých boli považované za cnostné.

Pápež František v rozhovore pre televíziu RAI na Veľký piatok poznamenal, že uznáva právo krajín brániť sa, podľa jeho slov je však veľkým problémom všeobecná rezignácia na mier. Sníva pre ľudstvo budúcnosť, kde sa podľa vzoru evanjelia dokáže vymaniť z okov hrubého násilia.

Ďalší dôkaz, že pápež uznáva právo na legitímnu obranu, možno nájsť v jeho príhovore počas Urbi et Orbi na Veľkonočnú nedeľu.

Ktoré slová máte na mysli?

Keď povedal, že Ukrajina bola „zatiahnutá“ do krutej a nezmyselnej vojny. Tým jasne povedal, že Ukrajina sa nachádza v situácii legitímnej obrany.

Ďalšia téma sú zbrane. Tu máme výrok pápeža Františka v spomínanom rozhovore pre RAI: „Chápem vlády, ktoré nakupujú zbrane. Chápem ich, ale neschvaľujem to.“

Ešte skôr, 24. marca, kritizoval záväzok krajín NATO zvýšiť svoje výdavky na obranu a označil to za šialenstvo. Riešením súčasnej situácie vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu nie sú podľa pápeža zbrane ani viac sankcií či vojenských aliancií, ale iný prístup k vládnutiu a k definovaniu medzinárodných vzťahov.

Neprotirečí si pápež, keď na jednej strane nepopiera právo na legitímnu obranu, no odmieta nákup zbraní?

Tento postoj treba chápať v kontexte katolíckeho učenia o dvoch princípoch – menšieho zla (male minore) a najvyššieho dosiahnuteľného dobra (magior bene posibile).

Inzercia

Cirkev odmieta uspokojiť sa s princípom menšieho zla, lebo zlo nikdy nemôže byť cieľom ľudského konania. František teda rovnako hovorí, že sa nemáme uspokojiť s menším zlom, pod ktorým môžeme vidieť zbrojenie a odstrašovanie, ale máme sa celým naším bytím snažiť o novú kultúru života v spoločnosti, kde by neboli potrebné vojny.

Preto pápež hovorí, že chápe potrebu štátov, ktoré zbroja s cieľom brániť sa, ale neschvaľuje veľké navyšovanie rozpočtov na zbrojenie, pretože účelom zbraní je zabíjanie ľudí. Ak by sa obmedzili zbrane, obmedzili by sa aj vojny a bolo by viac zdrojov na vzdelanie, zdravotníctvo a pomoc núdznym.

Pápež a aj vatikánska diplomacia vyjadrujú veľké znepokojenie nad rastúcim napätím a možnosťou vzniku svetového konfliktu. Kultúra dialógu a spolupráce ustupuje kultúre „cerenia zubov“, ako hovorí pápež.

Nikde som si však nevšimol, že by pápež priamo kritizoval vojenskú pomoc Ukrajine. Pápež ani nespochybnil dodávanie vojenských prostriedkov na zabezpečenie legitímnej obrany.

Zrejme to boli výroky vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina, ktoré mohli byť takto dezinterpretované. Kardinál sa v rozhovore pre taliansku agentúru ACI Stampa vyjadril nasledovne:

„Som presvedčený, že existuje právo na obranu, na legitímnu obranu. To je v podstate princíp, na základe ktorého sa aj Ukrajina bráni Rusku. Medzinárodné spoločenstvo chce zabrániť eskalácii, a preto zatiaľ nikto osobne nezasiahol, ale vidím, že mnohí posielajú zbrane. Je hrozné na to myslieť, mohlo by to spôsobiť eskaláciu, ktorá sa nedá kontrolovať. Zostáva však princíp legitímnej obrany.“

Takže ak nie pápež, tak jeho „pravá ruka“ je proti dodávkam zbraní?

V tomto vyjadrení, ktoré neznie veľmi jasne, kardinál jednoznačne priznáva právo Ukrajiny na legitímnu obranu. Neodsudzuje tu však vyslovene pomoc štátov, ktoré dodávajú Ukrajine vojenské prostriedky na obranu, ale vyjadruje veľmi veľké znepokojenie nad možnou eskaláciou konfliktu, ktorá – ako hovorí na inom mieste – by mohla viesť k tretej svetovej vojne alebo novej studenej vojne.

„Legitímna obrana je prosto ,z núdze cnosť‘. Preto pápež nebude burcovať a schvaľovať vojnu, hoci aj obrannú.“ Zdieľať

Na to, ako to kardinál Parolin myslí so zbraňami, sa ho spýtal novinár Dario Menor Torres v rozhovore pre španielsky katolícky týždenník Vida Nueva.

„Myslíte si, že je dobré, aby mnohé európske krajiny posielali zbrane na pomoc Ukrajincom vo vojne proti ruskej invázii?“

„Použitie zbraní,“ odpovedá kardinál Parolin, „nie je nikdy žiaduce, pretože vždy zahŕňa veľmi vysoké riziko, že pripraví ľudí o život alebo spôsobí vážne zranenia a hrozné materiálne škody. Avšak právo na obranu vlastného života, vlastného národa a vlastnej krajiny niekedy znamená nanešťastie aj použitie zbrane.

Zároveň obe strany sa musia zdržať používania zakázaných zbraní a plne rešpektovať medzinárodné humanitárne právo na ochranu civilistov a ľudí mimo bojov. Na druhej strane hoci vojenská pomoc Ukrajine môže byť pochopiteľná, prioritou zostáva hľadanie riešenia na základe rokovaní, ktoré umlčí zbrane a zabráni jadrovej eskalácii.“

Aký záver z toho vychádza?

Vnímam Parolinove slová v kontexte politiky sféry vplyvov a snahy krajín o hegemóniu. Cirkev sa snaží ponúkať alternatívnu kultúru dialógu. Zhrnul by som to inými slovami – pomôcť možno, ale úmyselne provokovať toho druhého je nebezpečné.

Niektorí prirovnávajú pápežove vyjadrenia o vojne k jeho postoju k trestu smrti. V roku 2018 zmenil v tomto ohľade formuláciu katechizmu.

Je to samostatná a veľmi rozsiahla téma. Na úvod musím podotknúť, že v žiadnom prípade nejde len o osobný postoj pápeža, ale o riadne magisteriálne vyjadrenie.

Podobne ako doktrína o vojne vychádza z učenia o legitímnej obrane, kde pre spoločné dobro a bezpečnosť spoločnosti má autorita povinnosť zasiahnuť a eliminovať nebezpečenstvo. Je zaujímavé sledovať, ako sa niektorí autori kriticky vyjadrujú k výrokom pápeža Františka bez hlbšieho poznania predchádzajúceho magistéria.

Musím prízvukovať, že ak sa hovorí o treste smrti, hovorí sa o kapitálnom treste v riadnom súdnom procese v riadnom štáte.

Čítajte tiež

Proti trestu smrti ako kapitálnemu trestu vystupoval pápež Ján Pavol II. a aj Benedikt XVI. Bod katechizmu 2267 bol koncipovaný na základe Evangelium vitae. Konštatoval, že moderná spoločnosť má nástroje na svoju ochranu bez toho, aby sa zločincom natrvalo odoprela možnosť pokánia. Znel takto:

„V súčasnosti sú totiž v dôsledku možností, ktoré má štát k dispozícii na účinné potlačenie trestnej činnosti tým, že páchateľa urobí neškodným bez toho, aby ho definitívne zbavil možnosti nápravy, prípady absolútnej nevyhnutnosti potlačenia páchateľa už veľmi zriedkavé, ak vôbec nejaké existujú.“

Formulácia pápeža Františka nie je len jeho osobným názorom, ale spresnením v duchu Druhého vatikánskeho koncilu. Prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Louis Ladaria sa v súvislosti s novým znením katechizmu vyjadril, že je v „kontinuite s predchádzajúcim magistériom a pokračuje v koherentnom vývoji katolíckej náuky“, pričom zostáva v platnosti povinnosť verejnej moci brániť život občanov, ako to cirkev vždy učila (KKC 2265 a 2266).

Nové znenie podľa kardinála Ladariu „má byť impulzom k rozhodnému záväzku, a to aj prostredníctvom úctivého dialógu s politickými autoritami, aby sa podporila mentalita uznávajúca dôstojnosť každého ľudského života a vytvorili sa podmienky, ktoré umožnia odstrániť právny inštitút trestu smrti tam, kde je ešte dnes v platnosti“.

Pápež František pri tohtoročnom Urbi et Orbi. Foto: TASR/AP

Keď sa vrátime k pápežovým vyjadreniam o vojne na Ukrajine, nezdá sa vám, že sa vyjadruje až tak pacifisticky, že naznačuje ako lepšiu možnosť nebrániť sa?

To si nemyslím. Rozhodne môžeme u neho pozorovať veľké odmietnutie násilia, niektorí by povedali aj sklony k pacifizmu alebo k doslovnej interpretácii evanjeliového nastavenia druhej tváre, ale to neznamená, že by vylúčil možnosť legitímnej obrany.

Je však pravdou, že by mohol dať priestor jasnejšiemu vyjadreniu o legitímnej obrane. Na druhej strane si treba uvedomiť, že sa snaží aj o určitú diplomatickú neutralitu, respektíve o snahu zmieriť dva bojujúce národy. Hoci jasne povedal, kto je agresor a kto sa bráni.

Súhlasíte s tvrdením, že nemôžeme od pápeža čakať, že sa bude vyjadrovať za akúkoľvek vojnu, povedzme aj obrannú, lebo ide o to menšie zlo?

Je to zložité. Videli sme, že Ján Pavol II. sa vyjadroval za vojenské intervencie po určitých masakroch, napríklad v prípade Bosny a Hercegoviny, keď pred zhromaždením svetových diplomatov povedal, že zlyhali všetky oprávnené nástroje a svetová komunita sa nemá nečinne prizerať na utrpenie ľudu a nezmyslené zabíjanie.

Takýto priamy precedens u Františka zatiaľ nemáme, ale nemáme ani odmietnutie legitímnej obrany. Máme však silnú výzvu na zastavenie masakrov.

Čím si vysvetľujete, že nehovorí o legitímnej obrane hlasnejšie?

Útočná vojna je zlá a priori, ale aj pri obrane sa robia rôzne kompromisy vo svedomí. Legitímna obrana je prosto „z núdze cnosť“. Preto pápež nebude burcovať a schvaľovať vojnu, hoci aj obrannú, no zároveň nepopiera právo na jej primeranú formu. Aktívne vystupuje a zasadzuje sa za mier a dialóg, ktorý je jedinou správnou odpoveďou na bezprávie.

Z doterajších výrokov pápeža Františka k vojne nebol žiadny na úrovni magistéria?

Čo sa týka Ukrajiny, nie, ale v encyklike Fratelli tutti silnejšie akcentuje už spomínaný výrok Jána XXIII., že by bolo cudzie rozumu hovoriť o vojne ako dobrom prostriedku.

Na ilustráciu by som si pomohol Pánom prsteňov, kde Tolkien pekne vnáša katolícke učenie. Prináša myšlienku, že mágia alebo zlo sa nedá poraziť ešte väčším zlom. V závere Pána prsteňov vidíme, že zlo je porazené obetou malých, ktorí sú napriek svojej slabosti predsa väčší ako silní.

Tolkien zároveň vyzdvihuje cnosť statočnosti a mravnej sily, čo sú dôležité kresťanské cnosti, ktoré majú byť zamerané na pomoc, ochranu a zveľaďovanie a nie na pomstu či túžbu po moci, bohatstve, neštítiac sa pripraviť kvôli nim druhého o život.

Nikto by sa nemal tešiť z toho, že agresor príde o život. Zabitie je vo vojne nevyhnutné, ale nie je na tom nič radostné ani spanilé. To si musíme uvedomovať aj počas vojny na Ukrajine.

Na toto iste myslí aj pápež František, a hoci nie vždy pre všetkých jasným spôsobom, ale mimoriadne poctivo svojimi výrokmi vyjadruje morálne učenie cirkvi.

Foto: archív Petra Juhása

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.