Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
09. máj 2022

100. výročie narodenia

Kardinál Bernardin Gantin – prvý Afričan, ktorý sa presadil v Rímskej kúrii

Kardinál Gantin urobil kariéru v Ríme a patril do „inner circle“ Jána Pavla II., nikdy však nezabudol na svoje africké korene.

Kardinál Bernardin Gantin – prvý Afričan, ktorý sa presadil v Rímskej kúrii

Kardinál Bernardin Gantin na Velehrade v roku 1981. Zdroj: Wikipedia

Po celú generáciu patril postavou vysoký kardinál Bernardin Gantin z Beninu medzi najpôsobivejšie postavy v Rímskej kúrii. V rokoch 1971 až 2002 viedol dôležité úrady a napokon bol dokonca dekanom kardinálskeho kolégia.

Ako 80-ročný sa vrátil do svojej vlasti a zomrel o šesť rokov neskôr, 8. mája uplynulo 100 rokov od jeho narodenia.

V Ríme Gantin pôsobil najskôr na misijnej kongregácii. Potom rýchlo postúpil na predsedu sociálnych úradov „Iustitia et Pax“ a „Cor unum“ a napokon sa v roku 1984 stal prefektom vplyvnej Kongregácie pre biskupov.

Prvý raz v dejinách mal Afričan tmavej pleti na starosti menovanie biskupov pre „biely“ svet, pre Európu, Severnú Ameriku a časti Južnej Ameriky.

Medzi najprekvapivejšie udalosti z týchto rokov vo funkcii patrí jeho podpis na dekréte z 30. júna 1988, ktorým oznámil exkomunikáciu tradicionalistickému arcibiskupovi Marcelovi Lefèbvreovi po štyroch nelegálnych biskupských vysviackach.

Ako prefekt „veľkého ministerstva“ v Ríme patril Gantin do „užšieho okruhu“ pápeža Jána Pavla II.. Sprevádzal pontifika na mnohých zahraničných cestách a zúčastnil sa na zhruba desiatich svetových synodách biskupov.

Neustále priateľsky sa usmievajúci kardinál bol na nich vždy považovaný za reprezentanta Afriky.

Prvý africký metropolita tmavej pleti

Tento syn železničiara sa už ako študent prejavil ako výnimočný talent. Čoskoro po svojej kňazskej vysviacke v roku 1951 a dvoch rokoch v pozícii kaplána a učiteľa jazykov odišiel do Ríma a tam získal doktorát z teológie aj kánonického práva.

Ešte počas štúdia ho pápež Pius XII. v roku 1956 vymenoval za pomocného biskupa. O štyri roky neskôr sa stal arcibiskupom vo svojom rodnom meste Cotonou. Gantin sa tak stal prvým africkým metropolitom tmavej pleti.

S veľkým elánom pristupoval k svojmu úradu, zúčastnil sa na Druhom vatikánskom koncile (1962 – 1965) a pokúšal sa presadzovať jeho uznesenia vo svojej vlasti. Podporoval zriaďovanie škôl a do pastorácie zapojil katechétov a miestne rehoľné sestry.

Inzercia

Priateľstvo s Ratzingerom

V roku 1971 Pavol VI. priviedol tohto skromného, ​​ale dynamického duchovného do Ríma. Prvou jeho zastávkou bola misijná kongregácia, kde Gantin najskôr ako pridružený tajomník a potom ako tajomník prednášal prosby, potreby a nádeje svojho kontinentu v rímskom ústredí. Išlo o kontinent, ktorého cirkev bola čoraz nezávislejšia a sebavedomejšia. Práve vďaka Gantinovi ju čoraz viac takto vnímali vo Vatikáne.

S menovaním do kúrie sa spájala aj kardinálska hodnosť. Na svojom poslednom mini-konzistóriu v roku 1977 Pavol VI. prijal duchovného z Beninu do „senátu“ cirkvi – spolu s vtedy novým mníchovským arcibiskupom Josephom Ratzingerom.

Gantin vycestoval už na Ratzingerovu biskupskú vysviacku. Odvtedy bola medzi nimi veľká úcta a priateľstvo. Gantin viackrát verejne obhajoval nemeckého prefekta Kongregácie pre náuku viery proti „mnohej, často neoprávnenej kritike“, ktorú musel znášať zástupne za celú kúriu.

Dekan kardinálskeho kolégia

V roku 1993 sa Gantin stal dekanom kardinálskeho kolégia. Niektorí v ňom chceli vidieť prvého možného afrického pápeža. Ale na konkláve v roku 2005 sa Gantin už nemohol zúčastniť z dôvodu veku, do Ríma však pricestoval.

Po dlhých rokoch služby v Ríme sa do svojej rodnej Afriky vracia ako „rímsky misionár“, povedal Gantin pri svojej rozlúčkovej omši v Ríme v roku 2002. Tam tento veľký syn africkej zeme mohol podporovať vážnosť cirkvi a dávať nové impulzy ešte niekoľko rokov. Je to dedičstvo, ktoré pretrváva dodnes.

Kto vycestuje do Beninu, zvyčajne pristane na letisku „Kardinál Bernard Gantin“ v Cotonou. Jeho meno dnes nosia aj teologické a misijné inštitúty po celom svete.

Keď 13. mája 2008 v parížskej nemocnici zomrel, jeho bývalý kolega z konzistória Ratzinger, medzičasom Benedikt XVI., ho vyzdvihol ako „výnimočného syna Beninu a Afriky“.

„V obdivuhodnej syntéze spojil africkú dušu s kresťanským duchom,“ vyhlásil vtedajší pápež.

Pôvodne publikované na Kathpress.at Z nemčiny preložil o. Ján Krupa. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.