Bola to jednoduché ceremónia – a jedno z celkom veľkých gest Druhého vatikánskeho koncilu. Trinásteho novembra 1964 – na konci slávnostnej omše s patriarchami a metropolitmi východných katolíckych cirkví – pápež Pavol VI. (1963 – 1978) položil svoju tiaru, trojitú korunu pápežského úradu, na oltár Baziliky svätého Petra ako dar chudobným vo svete.
„Viva il papa povero!“ – „Nech žije chudobný pápež!“ – aplaudovali prítomní. Týmto počinom sa Pavol VI. zároveň zriekol emblému duchovnej a svetskej moci, ktorý sa už nezdal v súlade s dobou.
No tiara v žiadnom prípade nevymizla z verejného obrazu pápeža a rímskeho cirkevného vedenia. Trojitá koruna sa dodnes vznáša nad dvoma prekríženými kľúčmi svätého Petra v oficiálnom znaku Vatikánskeho štátu a Svätej stolice. A je všadeprítomná na pečiatkach a znakoch, vstupenkách a poštových známkach, na oficiálnych listoch a dokumentoch z Vatikánu.
Pravdepodobne už od konca 4. storočia boli rímski biskupi po svojom zvolení korunovaní veľkňazskou pokrývkou hlavy, ktorej tvar pochádza vraj od starovekej frýgickej čiapky. No pápeži ju nosili len mimo liturgických slávení, napríklad pri procesiách v meste. Pravdepodobne ide o legendu, že ju cisár Konštantín osobne daroval pápežovi Silvestrovi I. (314 – 335) ako znak slobody cirkvi.
Tiara mala symbolizovať trojakú moc pontifika. „Prijmi tiaru ozdobenú tromi korunami a vedz, že si otcom všetkých kniežat a kráľov, vládcom sveta a námestníkom nášho Pána Ježiša Krista na zemi,“ povedal kardinál diakon novozvolenému pápežovi pri jeho nástupe na trón. Tri prstene koruny mali symbolizovať učiteľský, kňazský a pastiersky úrad pápeža.
Podľa tohto ceremoniálu bol 30. júna 1963 na Svätopeterskom námestí korunovaný aj Pavol VI. Tiaru nosil na prvé vianočné a veľkonočné požehnanie „Urbi et orbi“ a na výročie svojej korunovácie. Potom však tento vzácny šperk (v hodnote asi 10 000 dolárov), ktorý mu zaplatili veriaci jeho bývalej milánskej arcidiecézy, daroval chudobným.
Vtedajší newyorský arcibiskup kardinál Francis Spellman (1889 – 1967) sa usiloval o korunu. Pápež ju prenechal Američanom na znak vďaky za ich štedrú a dlhodobú pomoc chudobným. Tiara bola potom štyri roky vystavovaná v amerických diecézach – vždy spolu s pokladničkou na obety a s výzvou na dary pre chudobných. Vraj sa takto podarilo vyzbierať mnoho miliónov dolárov – údajne 1,3 miliardy. Od júna 1968 je tiara uložená vo washingtonskej mariánskej svätyni.

Tiara Pavla VI. v Národnej bazilike Nepoškvrneného počatia vo Washingtone, D. C. Foto: wikipedia.org (CC)
Gesto Pavla VI. bolo v súlade s duchom koncilu, ktorý žiadal chudobnú cirkev pre chudobných. Cirkev, ktorá sa v žiadnom prípade nerozlúčila so svetom, ale sa zasadzuje za viac mieru a spravodlivosti, za ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.
„Všetky materiálne dobrá cirkvi musia slúžiť dušiam a každá nádhera musí byť podriadená dobročinnosti,“ komentoval vatikánsky denník L’Osservatore Romano v novembri 1964. Dar „ukazuje cestu, otvára obzor, ako sa cirkev a jej pastieri musia oddeliť od niečoho, čo nie je potrebné pre ich život, ich dôstojnosť, ich poslanie, aby mohli pracovať pre blaho ľudí“.
Po tom, čo pápež daroval tiaru, vatikánsky tlačový úrad jasne uviedol, že ide o osobné rozhodnutie Pavla VI., ktoré nebude zaväzovať jeho nástupcov. V pápežskej sakristii sa nachádzajú ďalšie koruny, ktoré by sa mohli v budúcnosti použiť.
Samotný Pavol VI. sa zdal nerozhodný až do konca. Jeho v roku 1975 vydaný poriadok konkláve výslovne predpokladal „korunováciu“ nového pápeža. No Ján Pavol I. i jeho nástupcovia sa toho zriekli.
„Nie je už v súlade s dobou oživovať obrad, ktorý bol považovaný (hoci neoprávnene) za symbol svetskej moci pápežov,“ povedal Ján Pavol II. pri svojom nástupe do úradu v roku 1978.
Tiaru však ponechal ako pápežský znak vo svojom pápežskom erbe. Až Benedikt VI. ju vo svojom osobnom erbe nahradil biskupskou mitrou a podobne urobil aj František.
Pôvodne publikované na katholisch.de. Preložil o. Ján Krupa.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.