Hoci spor okolo Ukrajiny odcudzil Moskvu a Konštantínopol a pravoslávie priviedol na pokraj schizmy, ekumenický patriarcha Bartolomej, čestná hlava Pravoslávnej cirkvi, vstúpil na ďalšie mínové pole. A to tým, ako „vyliečil“ schizmu severomacedónskych pravoslávnych, odštiepencov od Srbského patriarchátu.
Posvätná synoda Ekumenického patriarchátu pod predsedníctvom patriarchu Bartolomeja 9. mája schválila prijatie hierarchie, kléru a veriacich pod vedením vladyku Stefana (Veljanovského), arcibiskupa Ochridu a Severného Macedónska, sídliaceho v Skopje, do eucharistického spoločenstva, aby, ako sa uvádza v oficiálnom vyhlásení, „vyliečila ranu schizmy“.
Na rozdiel od prípadu Ukrajiny v tomto vyhlásení sa nehovorí ani o autokefálii, ani o autonómii pravoslávnych v Severnom Macedónsku.
Ako ústupok Srbskému patriarchátu možno hodnotiť vyjadrenie, že Ekumenický patriarchát poveruje „najsvätejšiu cirkev Srbska, aby upravila administratívne záležitosti medzi sebou a severomacedónskou cirkvou v rámci kánonického poriadku a cirkevnej tradície“.
Ustúpilo sa aj Gréckej cirkvi, pretože severomacedónska cirkev sa už nesmie označovať ako „Macedónska“, ale ako „Ochridská“.
Dôležitý je historický kontext. V roku 1920 prepustil Ekumenický patriarchát pravoslávnych na území dnešného Severného Macedónska do jurisdikcie Srbského patriarchátu. V roku 1967 sa severomacedónski pravoslávni – za aktívnej účasti titovského komunistického režimu – odtrhli od Srbského patriarchátu, ktorý im už v roku 1959 ponúkal „autonómiu“.
Pravoslávna cirkev dosiaľ považovala pravoslávnych v Severnom Macedónsku za „schizmatikov“.
Zatiaľ zostáva nejasné, čo bude konštantínopolské rozhodnutie znamenať „realpolitisch“.
Stály Synod Srbského patriarchátu „rozhodol, aby sa nadviazal dialóg s tými, ktorí žijú v schizme“, povedal patriarcha Porfirije 22. februára v odpovedi na otázku nemeckého dvojtýždenníka Tagespost. A dodal: „Bolo by dobré, keby bola táto schizmatická skupina rehabilitovaná a obnovila sa jednota.“
Srbský patriarcha vtedy nevysvetlil, ako by to bolo možné, ale začiatkom mája sa skutočne viedli bilaterálne rozhovory na úrovni vysokých cirkevných predstaviteľov.
Zrušenie schizmy Ekumenickým patriarchátom by mohlo byť prvým krokom k autokefálnej alebo aspoň autonómnej cirkvi. Renomovaný gréckopravoslávny teológ Grigorios Larentzakis v rozhovore pre Tagespost poukázal na to, že schizma bola „otvorenou ranou“, ktorú Bartolomej chcel vyliečiť z pastoračných dôvodov: „Konštantínopolský patriarcha nekonal ľahkovážne, ale sprostredkoval medzi Skopje a Belehradom.“
Teraz opätovne dal Srbskému patriarchátu šancu vyriešiť tieto záležitosti mierovou cestou.

„Ten, kto má na rukách krv, nemôže držať ani kalich, ani pastiersku palicu,“ odkázal Kirillovi ukrajinský metropolita Epifanij.
Naopak, zástupca vedúceho Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu protojerej Nikolaj Balašov v rozhovore pre ruskú agentúru TASS vyjadril názor, že uznanie schizmatických cirkevných štruktúr v Severnom Macedónsku Konštantínopolom bolo „nehanebným a politicky motivovaným zásahom do Srbskej pravoslávnej cirkvi... Konštantínopolský patriarchát sa, rovnako ako v prípade Ukrajiny, opäť rozhodol konať ako jediný mediátor pre osud celého pravoslávneho sveta, ako jediný a nesporný rozhodca vo všetkých cirkevných záležitostiach. Podnikol očividný nekánonický a politicky motivovaný zásah do jurisdikcie Srbskej pravoslávnej cirkvi. Legitímne rozhodnutie o statuse pravoslávnych v Severnom Macedónsku môže prijať len Biskupský koncil Srbského patriarchátu“.
Lovečský metropolita Gavriil z Bulharského patriarchátu v rozhovore pre bulharský web BNT zdôraznil, že „Ekumenický patriarchát nemá o nič viac práv ako ktorákoľvek iná pravoslávna cirkev... cirkev Severného Macedónska je od 20. rokov 20. storočia v jurisdikcii Srbska a uznávajú to všetky pravoslávne cirkvi. Preto podľa pravidiel právo udeliť autokefáliu cirkvi Severného Macedónska má Srbská pravoslávna cirkev alebo Všepravoslávna synoda“.
Podľa metropolitu Gavriila je tu aj ďalší problém. Cirkev Severného Macedónska nemôže mať názov Ochridská archieparchia, pretože ide o historický názov Bulharskej pravoslávnej cirkvi pre obdobie rokov 1018 až 1767.
V reakcii na rozhodnutie Ekumenického patriarchátu sa severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski 10. mája v Skopje stretol s arcibiskupom Stefanom, najvyšším predstaviteľom pravoslávnych v krajine.
Dimitar Kovačevski zdôraznil, že toto je historické a dlho očakávané rozhodnutie Ekumenického patriarchátu, na základe ktorého hierarchovia, kňazi, mnísi, ako aj veriaci Severného Macedónska nadobúdajú právo participovať na liturgickom slávení s ostatnými pravoslávnymi cirkvami.
Podotkol, že toto historické rozhodnutie bolo prijaté po intenzívnej komunikácii s Ekumenickým patriarchátom počas ostatných štyroch rokov, na ktorej participovali predstavitelia vlády Severného Macedónska.

Úsilie o jednotné slávenie liturgie vyvolalo v druhej najväčšej východnej katolíckej cirkvi rozdelenie. Zasiahnuť musel až pápež.
Okrem toho Posvätná synoda pravoslávnej cirkvi Severného Macedónska počas svojho zasadnutia 10. mája v Skopje vyslovila srdečné poďakovanie ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi za vydanie synodálneho a patriarchálneho aktu, ktorým Ekumenický patriarchát prijíma Skopjeskú cirkev do eucharistického spoločenstva. Biskupi zároveň prejavili svoju pripravenosť viesť rozhovory so Srbským patriarchátom o svojom statuse, čo žiada Ekumenický patriarchát.
Ako informoval Kathpress, Srbský patriarchát už obnovil cirkevné spoločenstvo s pravoslávnymi v Severnom Macedónsku. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré 16. mája zverejnil Belehrad. Uvádza sa v ňom, že Posvätný synod Srbskej cirkvi obdržal dokument biskupov „Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Ochridského arcibiskupstva“, ktorým sa títo vracajú k svojmu statusu z roku 1959, pričom očakávajú, že teraz bude v súlade s cirkevným poriadkom stanovený definitívny status ich cirkvi.