V piatok 27. mája Kyjev hostil sobor Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, teda zhromaždenie biskupov a zástupcov kléru, mníšstva a laikov, ktoré reprezentovalo celú Ukrajinskú pravoslávnu cirkev.
Kyjevský sobor medziiným vyjadril „svoj nesúhlas s postojom patriarchu Moskvy a celej Rusi Kirilla k vojne na Ukrajine“ a uzniesol sa na prijatí „závažných zmien a doplnkov, ktoré sa týkajú stanov o správe Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a vyjadrujú úplnú autonómiu a nezávislosť Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“.
Protojerej Nikolaj Danilevič, zástupca vedúceho Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, soborný počin okomentoval týmito slovami: „Ukrajinská pravoslávna cirkev sa dištancovala od Moskovského patriarchátu, potvrdila svoje nezávislé postavenie a urobila náležité zmeny vo svojich stanovách... Zo stanov boli odstránené všetky zmienky o spojení Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Stanovy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sú svojím obsahom teraz de facto stanovami autokefálnej cirkvi.“
Tento jednoznačný komentár však moskovské cirkevné vedenie odmietlo vziať doslovne. Svoj postoj mohlo ospravedlniť hneď tromi dôvodmi.
Podľa stanov Ruskej pravoslávnej cirkvi len jej Pomestnyj sobor, čiže zhromaždenie biskupov a zástupcov kléru, mníšstva a laikov, ktoré reprezentuje celú Ruskú pravoslávnu cirkev, môže udeliť autokefáliu cirkvi, ktorá je súčasťou Moskovského patriarchátu.
Keď sa biskupský synod Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi začiatkom mája uzniesol na uskutočnení soboru, špecifikoval, že „diskusia o tej či onej otázke nemá viesť k prestúpeniu kánonov a k novým štiepeniam v Kristovej cirkvi“.
Kyjevské soborné uznesenia sa javili ako trochu nejednoznačné, pretože už patriarcha Alexej II. v roku 1990 priznal Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi právo na administratívnu „autonómiu a nezávislosť“.
V sobotu 28. mája metropolita Hilarion, vedúci Oddelenia pre vonkajšie vzťahy Moskovského patriarchátu, zverejnil video, v ktorom uznesenie soboru Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vykladal ako „potvrdenie postavenia, ktoré táto cirkev má od roku 1990... Jednota medzi Ruskou a Ukrajinskou cirkvou je zachovaná a my budeme ďalej upevňovať túto jednotu, ďalej sa budeme modliť za našu jednotnú Pravoslávnu cirkev“.
Vo svojej nedeľnej homílii patriarcha Kirill povedal: „Plne chápeme, ako dnes trpí Ukrajinská pravoslávna cirkev, chápeme, že Jeho Blaženosť metropolita Onufrij a episkopát musia dnes konať čo najmúdrejšie, aby nekomplikovali život svojmu vernému ľudu. S tým všetkým sympatizujeme a zároveň sa modlíme, aby nijaká dočasná vonkajšia prekážka nezničila duchovnú jednotu nášho ľudu.“
Biskupský synod Ruskej pravoslávnej cirkvi v nedeľu večer vyjadril „plnú podporu a pochopenie arcipastierom, pastierom, mníchom a laikom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je vystavená bezprecedentnému tlaku predstaviteľov schizmatických štruktúr, miestnych úradov, médií, extrémistických organizácií a nacionalisticky zmýšľajúcej časti verejnosti“.

Prerušila vzťahy s Ruskom a deklarovala „úplnú nezávislosť“. Médiá to označili za historický krok voči ruským duchovným autoritám.
Riadiaci hierarchovia Ruskej pravoslávnej cirkvi konštatovali, že „postavenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi určuje Hramota Jeho Svätosti patriarchu Moskvy a celej Rusi Alexeja II. z 27. októbra 1990“.
Ruský biskupský synod upozornil, že „je potrebné predpísaným spôsobom preštudovať dodatky a zmeny v stanovách o správe Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktoré prijal sobor Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, či sú v súlade s vyššie uvedenými stanovami a stanovami Ruskej pravoslávnej cirkvi, podľa ktorých takéto dodatky a zmeny musia byť predložené na schválenie patriarchovi Moskvy a celej Rusi“.
Riadiaci ruskí hierarchovia zdôraznili, že „patriarcha Moskvy a celej Rusi Kirill hlboko súcití so všetkými postihnutými touto tragédiou a opakovane vyzýval urobiť všetko preto, aby sa predišlo civilným obetiam, a aby sa všetci príslušníci Ruskej pravoslávnej cirkvi vrúcne modlili za rýchle obnovenie mieru a poskytli všetku možnú pomoc všetkým dotknutým vrátane utečencov a ľudí, ktorí zostali bez prístrešia a živobytia“.
Ruský biskupský synod vyjadril „poľutovanie nad skutočnosťou, že v mnohých eparchiách Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa prerušilo spomínanie patriarchu Moskvy a celej Rusi...“
Už v nasledujúci deň po kyjevskom sobore metropolita Onufrij na božskej liturgii v Kyjevsko-pečerskej lavre nepostupoval ako prímas autonómnej cirkvi v rámci väčšej autokefálnej cirkvi, ale ako prímas autokefálnej cirkvi, ktorý spomína prímasov ostatných autokefálnych cirkví, s ktorými je v cirkevnom spoločenstve.
Inými slovami, kyjevský metropolita Onufrij už nespomenul patriarchu Kirilla ako prímasa nad sebou, ale ako prímasa, s ktorým je v cirkevnom spoločenstve.
Hoci sobor Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vyjadril „hlboké poľutovanie nad nedostatkom jednoty v ukrajinskom pravosláví“, jeho uznesenia dosiaľ priniesli len ďalšie cirkevné štiepenie.
Krymské eparchie Simferopol a Feodosia uviedli, že ich hierarchovia na kyjevskom sobore označili autonómne postavenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v rámci Moskovského patriarchátu za najideálnejší stav a delegácie týchto eparchií jednomyseľne hlasovali proti zmenám v stanovách Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Spomenuté eparchie oznámili, že „zostávajú pod omoforom Jeho Svätosti patriarchu Moskvy a celej Rusi“.
Eparchia Rovenky na území, ktoré si nárokuje separatistická Luhanská ľudová republika, sa rozhodla prestať spomínať kyjevského metropolitu pri bohoslužbách. Na stretnutí duchovenstva, ktoré sa uskutočnilo 31. mája v reakcii na rozhodnutia kyjevského soboru, sa prijalo uznesenie, že duchovní budú ďalej spomínať patriarchu Moskvy a celej Rusi Kirilla, ale vynechajú meno Onufrija, metropolitu Kyjeva a celej Ukrajiny.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.