Starobylá cirkev Východu Zvolenie nového patriarchu zrejme skomplikuje dialóg s Asýrskou cirkvou Východu

Starobylá cirkev Východu dostala nového patriarchu. Počas dvojdňovej synody v Chicagu v USA biskupi 4. júna zvolili doterajšieho arcibiskupa Austrálie a Nového Zélandu Mar Yakooba Danila (Jakuba Daniela) za nástupcu patriarchu Mar Addaia II. Giwargisa, ktorý zomrel 11. februára.

Od patriarchovej smrti práve Mar Yakoob Danil zastával funkciu prechodného správcu Starobylej cirkvi Východu.

Uvedenie nového patriarchu do úradu je naplánované na 19. augusta (na sviatok Premenenia Pána podľa juliánskeho kalendára) v irackom hlavnom meste Bagdade.

Nový patriarcha sa narodil v roku 1964 na severoirackej Ninivskej planine. Predtým, ako bol v roku 1987 vysvätený za arcibiskupa Ninive a Dohuku, pôsobil ako kňaz v kresťanskom mestečku Tel Keppe.

V roku 1990 bol zvolený za patriarchovho asistenta a prevzal správu patriarchátu počas dlhodobej choroby patriarchu Mar Addaia II. Giwargisa. Navyše, v ostatných rokoch pôsobil ako arcibiskup Austrálie a Nového Zélandu.

Kalendárová schizma

Zvolenie nového patriarchu zaiste neuľahčí rozhovory o zjednotení Asýrskej a Starobylej cirkvi Východu, ktoré sa oficiálne začali 9. mája v Chicagu. Pozorovatelia sa domnievajú, že biskupi Starobylej cirkvi Východu otáľali s voľbou nového patriarchu, aby neohrozili rozhovory o cirkevnom zjednotení. Keďže sa však nečrtá nijaký prelom, vykonali voľbu nového patriarchu.

Medzi Asýrskou a Starobylou cirkvou Východu nie sú vieroučné rozpory.

Starobylá cirkev Východu vznikla až v 60. rokoch 20. storočia následkom sporu v Asýrskej cirkvi Východu v súvislosti so zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1964. Niektorí biskupi odmietli vzdať sa juliánskeho kalendára.

V roku 1968 sformovali Starobylú cirkev Východu, ktorá dnes má po celom svete vyše 70-tisíc členov. Centrum má v Iraku, ale jej cirkevné spoločenstvá možno nájsť aj v Severnej Amerike, Európe a Austrálii.

Cirkvi východosýrskej tradície

Asýrska cirkev Východu je samostatná východná cirkev, ktorá pôsobí najmä v dnešnom Iraku, ale aj v Iráne, Sýrii, Turecku, ako aj v USA a ďalších krajinách, kam emigrovali jej členovia. Celkovo má okolo 400-tisíc veriacich.

Asýrska cirkev patrí k cirkvám východosýrskeho obradu, jej liturgickým jazykom je sýrčina a aramejčina, na jej čele stojí katolikos-patriarcha so sídlom v irackom Erbile.

Asýrska cirkev odvodzuje svoj vznik od pôsobenia apoštola Júdu Tadeáša, ktorý mal hlásať evanjelium v Perzii.

Príbeh cirkvi, ktorá pôsobila v Mekke

Wolfgang Schwaigert

Historické korene Apoštolskej cirkvi Východu ležia v Mezopotámii a Perzii, dnes spája Ameriku a Irak.

Asýrska cirkev sa pôvodne nazývala Cirkev Východu. Najneskôr od začiatku 4. storočia stál na jej čele katolikos so sídlom v Seleukii-Ktésifónte (neskôr za arabskej nadvlády v Bagdade), ktorému boli podriadené kresťanské spoločenstvá nielen na území Sásánovskej ríše, ale aj v Indii, Strednej Ázii a Číne.

Po treťom ekumenickom koncile, ktorý sa uskutočnil v roku 431 v Efeze a odsúdil Nestoria a jeho učenie, sa perzskí kresťania postavili na stranu Nestoria a v roku 484 bolo na synode v Gondéšápúre prijaté Nestoriovo učenie (do značnej miery z politických príčin v súvislosti s nepriateľstvom Perzie a Byzantskej ríše) ako záväzné pre všetkých kresťanov v Perzii. Preto sú tradične označovaní ako nestoriáni, hoci v súčasnosti Asýrska cirkev Východu toto označenie odmieta, lebo nevystihuje jej teológiu.

Asýrska cirkev za ekumenické považuje len prvé dva koncily (prvý nicejský konaný v roku 325 a prvý konštantínopolský konaný v roku 381); Ježišovu matku neoznačuje titulom Bohorodička, ale Kristorodička.

V 16. storočí sa z Asýrskej cirkvi vyčlenila Chaldejská cirkev, ktorá je súčasťou Katolíckej cirkvi ako jedna z východných katolíckych cirkví, a zvyšná časť (nezjednotená s Katolíckou cirkvou) sa začala postupne označovať prívlastkom asýrska (Asýrska cirkev Východu).

V roku 1968 sa od Asýrskej cirkvi Východu pre nesúhlas s prijatím gregoriánskeho kalendára odčlenila Starobylá cirkev Východu.