Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
16. jún 2022

Sviatok Božieho Tela

K jeho vzniku pomohol zázrak, procesie majú zmysel aj dnes

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi má pôvod v 13. storočí na základe videní sv. Juliány. Slávnostné procesie sa vyvíjali.

K jeho vzniku pomohol zázrak, procesie majú zmysel aj dnes

Kňaz nesie monštranciu počas procesie, ktorá sa koná pri príležitosti sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v Piešťanoch 31. mája 2018. Foto: TASR/Martin Palkovič

Katolícka cirkev slávi tento štvrtok Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Oslavuje sa vždy v druhý štvrtok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého.

Tento sviatok, ktorý je pre rímskokatolíkov prikázaný, čiže ich viaže účasť na svätej omši, má v cirkvi stáročnú históriu.

Významný podnet na zavedenie tohto sviatku dala u nás málo známa svätica sv. Juliána z Lutychu (francúzske mesto Liege). Vo svojich opakujúcich sa videniach v roku 1209 videla žiarivý mesiac v splne s tmavou škvrnou. V modlitbe toto videnie pochopila tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov chýba sviatok Eucharistie. Preto naliehala na svojho biskupa Roberta z Lutychu, aby ho zaviedol.

Sviatok Božieho Tela sa prvýkrát slávil v tejto diecéze v roku 1246. Sám biskup zvolal pred zavedením tohto sviatku diecéznu synodu a zostavením ofícia poveril jedného zo svojich kanonikov.

Ako ďalej priblížil históriu tohto sviatku liturgista Štefan Fábry, sviatok pre celú cirkev zaviedol bulou Transiturus v roku 1264 pápež Urban IV., ktorý kedysi sám pôsobil v Lutychu a poznal okolnosti zavedenia tohto sviatku.

„Tradícia však hovorí, že pápež spočiatku so zavedením sviatku pre celú Katolícku cirkev váhal. Napokon ho presvedčil eucharistický zázrak z Bolsena z roku 1263, pri ktorom akýsi kňaz Peter z Čiech pochyboval pri slávení omše o Eucharistii. Po premenení začala z premenenej hostie vytekať na korporál krv. Pápež, v tom čase prítomný v meste, to videl na vlastné oči a rozhodol sa sviatok Božieho Tela ustanoviť ako záväzný pre celú cirkev na štvrtok po Najsvätejšej Trojici,“ objasňuje kňaz Fábry.

Liturgické texty pripravil Tomáš Akvinský

Hovorí sa, že na prianie pápeža pripravil na tento sviatok liturgické texty a texty pre liturgiu hodín sám svätý Tomáš Akvinský.

„Predovšetkým v ofíciu by išlo okrem iného o mnohé vzácne hymny, napríklad Tantum ergo Sacramentum – Ctime túto Sviatosť slávnu; Panis angelicus – Anjelský chlieb; O salutaris hostia – Ó, spásonosná hostia, ako aj sekvencia Lauda, Sion – Chváľ, Sione, Spasiteľa... ale jeho výhradné autorstvo mnohí spochybňujú,“ dodáva kňaz Žilinskej diecézy.

So sviatkom Božieho Tela sa spájajú aj procesie, ktoré sa zvyknú konať v mestách a dedinách, keď sa kňaz s Eucharistiou v monštrancii zastaví pri štyroch vyzdobených oltároch. Procesie sú často slávnostné, pred Oltárnou sviatosťou idú deti, ktoré rozhadzujú lupene z kvetov, nad Eucharistiou je baldachýn.

Samotná procesia sa tiež vyvíjala. Podľa Fábryho ju pápež Urban IV. nenariaďuje. Prvýkrát je doložená v roku 1279 v Kolíne nad Rýnom a zdá sa, že jej zavedenie treba hľadať v nábožnosti ľudu. Spočiatku sa Eucharistia v procesii nosila uzatvorená v puzdre alebo v pevnej schránke a procesia bola jednoduchá.

Veľmi staré Rouenské ordinárium (14. stor.) predpisuje, aby dvaja kňazi v bielych kazulách, sprevádzaní štyrmi akolytmi s kadideľnicami, niesli Oltárnu sviatosť na nosidlách po kostole. V priečnej lodi, uprostred chrámu, mali zastať, nosidlá postaviť na zem, spievať chválospev Ave verum a napokon mal všetkým prítomným biskup udeliť požehnanie so Sviatosťou, objasňuje Fábry.

Kňaz a liturgista Anton Ďatelinka pre Svet kresťanstva poukazuje na to, že už Sväté písmo v Knihe žalmov spomína dôležitý význam putovania do Svätého mesta Jeruzalema, keď čítame: Zaradoval som sa, keď mi povedali, pôjdeme do domu Pánovho. Naše nohy už stoja v tvojich bránach, Jeruzalem.“ (Ž 122)

V každej procesii sa podľa neho vyjadruje jednoduchá ľudská vlastnosť a to je smerovanie niekam, kráčanie za istým cieľom. Cirkev počas stáročí vyvinula viacero dôležitých procesií, ktoré sa zachovávajú do dnešných dní, napríklad Palmová nedeľa, Prosebné dni pred Nanebovstúpením, procesia po Veľkonočnej vigílii a podobne, ale aj jednoduchá každodenná procesia v liturgii na začiatku slávenia, procesia obetných darov či svätého prijímania.

„Všetky majú niečo spoločné, vyjadrujú kráčanie za cieľom, ktorým je nebeský Jeruzalem, naša vlasť v nebi,“ približuje správca farnosti Nitra horné mesto Anton Ďatelinka.

Duchovný ďalej poukazuje, že Sviatok Božieho Tela vyjadruje aj radosť a hrdosť, ktorú cirkev prejavuje aj mimo múrov chrámu z toho, že Kristus, jej Pán a Boh, je s nami v Najsvätejšej sviatosti oltárnej až do konca vekov. Naozajstný, živý a pravý Boh, uprostred svojho ľudu.

Procesia na Slovensku je iná ako v Ríme

Podľa Fábryho sa dnešná podoba procesie na Božie Telo, ktorá je spojená so štyrmi zastaveniami pri štyroch oltároch, vyvinula v 15. storočí. Pôvodne sa pri týchto oltároch čítali začiatky štyroch evanjelií, v čom niektorí vidia prvky procesií na prosebné dni. Neskôr sa v provinciách strednej Európy začali namiesto úvodov čítať state o Eucharistii.

„Stredoveké eucharistické procesie na tento sviatok bývali veľkolepé a majestátne a často do nich bývali zapojené celé mestá. Okázalé bývali najmä v európskych katolíckych monarchiách, kde sa na procesii zúčastňovali panovníci a šľachta, ďalší občianski predstavitelia, ale aj vojenská stráž. Keď sprievod prichádzal okolo, veriaci pokľakli pred svojimi domovmi,“ približuje Fábry.

Kňaz Ďatelinka hovorí, že liturgické knihy aj dnes veľmi jasne určujú, akým spôsobom sa má procesia na tento sviatok viesť, čo pripraviť a ako ju konať.

Tradičná a jasná nábožnosť prejavená aj v slávení procesií bez zbytočných a teatrálnych výstrelkov je to, čo podľa neho najviac oslávi Pána. Krása lupeňov kvetov rozsypaných pre Krista, krása stvorenia skláňajúca sa pred svojím Stvoriteľom je jedným z mnohých krásnych obrazov.

„Dôstojnosť a vážnosť, s akou pristupujeme k príprave oltárov, ktoré nebudú len nedbalo pohodenými stolíkmi s plachtou a azda sviecou, ale dôstojné, aj keď len párminútové príbytky pre nášho Pána, to všetko pomáha všetkým nám prežiť radosť nového Jeruzalema, v ktorého strede je Baránok,“ približuje Ďatelinka.

Nie všade poznajú sprievod so štyrmi oltárikmi.

„Sám pápež v tento sviatok zvyčajne prechádzal v súvislej procesii z Lateránskej baziliky do Baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa sprievod ukončil požehnaním. V ostatných rokoch sa pápež František zúčastňoval na procesii v niektorej z rímskych farností. V niektorých krajinách sa síce procesia zvykne zastaviť pri niekoľkých oltároch, aby celebrant udelil ľudu požehnanie, ale zväčša len v prípade, že procesia je dlhá a nie všetci sa zúčastňujú na celej,“ objasňuje Fábry.

Procesie nie sú prežitok

Procesia býva okázalá, Eucharistia sa zvykne niesť pod baldachýnom, domy a ulice bývajú vyzdobené kvetmi, do procesie sa zapájajú všetky stavy a skupiny veriacich, spoločenstvá, ktoré zvyknú niesť vlastné zástavy. Počas procesie sa spievajú rôzne piesne, niekde je zvykom na záver pred požehnaním zaradiť chválospev Benediktus alebo Te Deum.

Nie sú dnes už procesie trocha prežitkom a nemôže to byť sekulárnemu svetu na smiech?

Pedagóg liturgiky na bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského kňaz Ďatelinka odpovedá, že Kristus, keď kráčal na Kalváriu, šiel pomedzi rôznych ľudí, kde boli plačúce ženy, vojaci, prizerajúci sa občania a možno aj ľudia sťažujúci sa, že im tento komediant Ježiš zahatáva cestu.

Inzercia

„Ale bola tam aj skupina ľudí, ktorí verili, že v tejto ,procesii smrti‘ sa rozhoduje boj o život ľudstva, večný život. To bola hŕstka žien, ktoré verne stáli pod krížom, svätý Ján, verný učeník, či najviac presvedčená vo svojej viere Božia Matka, ktorej viera dávala aj ostatným dostatok nádeje, že na Kalvárii sa dielo jej Syna neskončí,“ všíma si kňaz Ďatelinka.

Podľa neho niečo veľmi podobné zažívame aj dnes. „Kto by považoval zakrvaveného odsúdenca za Boha? Kto by považoval kúsok bieleho chleba za Boha? A predsa, je to ten istý Kristus. Podoba sa možno zmenila, ale podstata, okolnosti, okoloidúci, prizerajúci sa, ale aj úprimne veriaci zostali. A tak to bude až do posledného dňa tohto sveta, keď príde Pán vo svojej sláve. Tam už nikto nebude pochybovať o tom, kto to kráča ulicami našich miest,“ dodal.

Lupene kvetov, ktoré deti rozhadzujú počas procesie pri príležitosti sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Piešťanoch 31. mája 2018. Foto: TASR/Martin Palkovič

Dekan v Banskej Bystrici Gabriel Brendza hovorí, že procesia na Božie Telo je síce dobová vec, ktorá mala veľký význam v stredoveku a barokovej zbožnosti, ale aj teraz sa odporúča ako prejav viery. „Myslím si, že treba aj dobrú organizáciu,“ hovorí cirkevný historik a kňaz v Banskej Bystrici.

„Možno pri procesii môžu byť ľudia rozptyľovaní, ale zmyslom je, aby sme sa stíšili, uctili si Oltárnu sviatosť a uvedomili si, že aj náš život je putovaním, pri ktorom nás sprevádza Boh,“ vraví.

Gabriel Brendza dodáva, že tento rok budú eucharistické procesie v mestách a dedinách po dvojročnej prestávke, a sám nevie, koľko ľudí príde, no niektorí veriaci mu už hovorili, že sa na to tešia. Banskobystrický dekan uvádza, že na procesii veľmi trval aj diecézny biskup Marián Chovanec. „Ľudia, ktorí videli v minulých rokoch procesiu, sa správali úctivo, nestretli sme sa s posmeškami, aj napriek tomu, že Bystrica je sekularizované a ateizované mesto,“ dodáva Brendza.

Nitriansky kňaz Anton Ďatelinka si myslí, že ľudia na Slovensku sú ešte stále prirodzene nábožní a aj súčasná situácia nám to dokazuje. „Úcta k sviatostnému Bohu je však to, čo je potrebné u všetkých nás neustále prehlbovať a pripomínať.“

Bendza hovorí, že procesiu na Sviatok Božieho Tela sa snažia aj dobre ozvučiť a zapojiť do toho aj dychovú kapelu, ktorá bude hrať piesne z Jednotného katolíckeho spevníka, ktoré veriaci dobre poznajú.

Tradíciu procesie na Božie Telo majú aj vo Vranove nad Topľou, ktorú pred pandémiou konali spoločne rímskokatolíci a gréckokatolíci.

„Procesia je vonkajší znak vyznania viery a toho, že Eucharistia nepatrí len do kostola, ale aj mimo chrámu. Každý je povolaný žiť Eucharistiu v povolaní tam, kde sa nachádza,“ hovorí pre Svet kresťanstva dekan vo Vranove nad Topľou Štefan Albičuk.

Podľa neho majú ľudia o takéto procesie záujem aj dnes. „Pre mladšiu generáciu je možno potrebné pripomínať jej význam a vysvetliť, o čo ide. Aj samotné procesie sú na rôznych miestach iné. Záleží, či sa koná na dedine, kde to má historickú tradíciu, iné je to v mestách či niekde na sídliskách. A veľa závisí aj od regiónu, inak sa robí na Šariši, inak na Zemplíne a inak na Orave,“ vysvetľuje dekan Albičuk.

Podstata však podľa neho zostáva – ide o vonkajšie vyjadrenie úcty a poklony eucharistickému Ježišovi bez ohľadu na to, či je procesia honosná alebo menej honosná.

Vranovský farár priznáva, že niekedy sa v procesii ťažko sústredí na podstatu, ale procesia je zdôraznením, že Kristus chce prebývať aj mimo chrámu v každom srdci. Podľa neho tieto procesie majú význam a nepodceňoval by ich, a hoci na ne chodí niekde menej ľudí, majú podľa neho stálu hĺbku.

Albičuk hovorí, že aj počas samotnej procesie v meste neustane ruch. Niektorí ľudia si pred eucharistickým Kristom kľaknú alebo sa uklonia, iní idú ďalej a ani si nevšimnú, že sa niečo deje. „To neznamená, že to nemáme ďalej praktizovať. Eucharistia je jeden z najväčších darov, ktoré nám dal Kristus,“ uzatvára Štefan Albičuk.

Kňaz požehnáva s Oltárnou sviatosťou veriacich počas procesie v Bratislave v roku 2002. Foto: TASR/Štefan Puškáš

K eucharistickej úcte sa pekne vyjadril aj pápež, dnes už svätý Ján Pavol II., keď povedal: „Nehrozí, že by sme v starostlivosti o toto tajomstvo preháňali, lebo ,v tejto sviatosti je zahrnuté celé tajomstvo našej spásy‘“ (Ecclesia de Eucharistia, 61).

Anton Ďatelinka v spojitosti s tým dodáva: „Je úlohou duchovných, biskupov a kňazov, aby boli Máriou pri ceste krížom viery a povzbudzovali veriacich, že ten ,kúsok chleba‘ sa oplatí nasledovať. To si vyžaduje silnú vieru aj na strane duchovenstva. Tu niekde možno tkvie aj silná výzva našich čias. Tomu potom zodpovedá aj to, akým spôsobom zaobchádzame s tým, ktorý je v tom kúsku premeneného chleba ukrytý. Či sme ako krutí vojaci, ktorým bolo jedno, či kusy mäsa odpadnú po bičovaní z jeho utýraného tela, alebo budeme ako Veronika, ktorá do šatky chcela zobrať ešte aj prach usadený na jeho tvári.“

Ján Pavol II. sa aj počas Roku Eucharistie (2004-2005) povzbudivo vyjadril k procesiám.

„Nech sa tohto roku osobitne slávnostne prežíva slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, spojená s tradičnými procesiami. Vieru v Boha, ktorý sa vtelením stal spoločníkom na našom putovaní, treba ohlasovať všade, zvlášť na našich cestách a medzi našimi domami, ako prejav našej vďačnej lásky a prameň nevyčerpateľného požehnania“ (Mane nobiscum Domine, 18).

Pri príležitosti slávenia Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, známeho ako Božie telo, ktoré pripadá na štvrtok 16. júna, sa na viacerých miestach Slovenska uskutočnia vonkajšie verejné slávnosti spojené s uctením Eucharistie. Viaceré z nich budú preložené na nedeľu 19. júna.

V nedeľu 19. júna sa v Bratislave uskutoční vonkajšia verejná slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi pozostávajúca z pontifikálnej svätej omše na Primaciálnom námestí o 10.30. Eucharistická procesia bude smerovať k farskému kostolu sv. Jána z Mathy (Trojička) na Župnom námestí.

Trnavská arcidiecéza a rektorát Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave pozýva mladých, seniorov, rodiny s deťmi na slávnosť Božieho tela spojenú s eucharistickou procesiou ulicami mesta Trnava. Oslava Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi sa uskutoční 19. júna. Slávnosť sa začne svätou omšou o 9.30 a po nej bude nasledovať slávnostná procesia ulicami mesta Trnava.

V Banskej Bystrici bude slávnosť Božieho Tela preložená na nedeľu 19. júna, keď bude spojená s centrálnou eucharistickou procesiou. Svätú omšu o 10.00 bude vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie celebrovať banskobystrický biskup Marián Chovanec. Následne bude cez Námestie Štefana Moyzesa a Námestie SNP prechádzať eucharistická procesia so štyrmi oltárikmi. Procesia bude zakončená pred katedrálou.

V Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule bude slávnostná svätá omša na slávnosť Božieho tela a krvi 16. júna o 17.00. Sláviť ju bude diecézny administrátor Ján Kuboš. V prípade priaznivého počasia bude po svätej omši nasledovať tradičná procesia v priestoroch Spišskej Kapituly.

V Nitre bude slávnostná sv. omša na v nedeľu 19. júna o 10:00 na Svätoplukovom námestí. Sláviť ju bude nitriansky pomocný biskup Peter Beňo a po nej bude eucharistická procesia ulicami mesta, procesia pôjde ku kostolíku sv. Michala archanjela Na vŕšku.

V nedeľu 19. júna bude svätá omša o 9.30  v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Bude ju celebrovať košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. Po jej skončení bude nasledovať procesia s Najsvätejšou oltárnou sviatosťou ulicami mesta  na oslavu daru Eucharistie a verejného vyjadrenia úcty Kristovi s tradičnými štyrmi zastaveniami pri Vitézovom dvore, uršulínskom kláštore, Premonštrátskom kostole Najsvätejšej trojice a Urbanovej veži. Záverečné požehnanie mestu Košice a jeho obyvateľom bude v košickej katedrále.



Zdroj: TKKBS, TASR, Postoj

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.