Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
25. jún 2022

Slovo kňaza

Kto položí ruku na pluh

Nehovorte kňazovi, aby nebral osobne, že neprijímate Ježiša.

Kto položí ruku na pluh

Ilustračné foto: cathopic.com

Táto známa scéna sa v evanjeliách vyskytuje opakovane, takže sa nám javí ako samozrejmosť; v skutočnosti však ide o fascinujúci fenomén.

Ježiš osloví učeníka: „Poď za mnou,“ a ten človek zanechá všetko a ide a za ním. Aspoň takýto priebeh malo povolanie rybárov Jakuba, Jána, Ondreja a Petra a mýtnika Matúša za apoštolov. Náročnosť nasledovania Krista dokresľuje nasledujúca stať z Lukášovho evanjelia:

Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“
Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“
Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“
Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“
Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

Ježišove reakcie vyjadrujú očakávanie, aby s ním jeho nasledovník bezvýhradne spojil svoj život. Kto je to Ježiš, že svoje povolanie spája s takýmto bezprecedentným nárokom? A prečo sa našli ľudia, ktorí tento jeho nárok na seba bezvýhradne akceptovali?

Nejde pritom len o skúsenosť z histórie Ježišovho života a účinkovania. Celé dejiny cirkvi až po dnešný deň sprevádza fenomén ľudí, ktorí opúšťajú všetko, aby svoj život celkom zasvätili Ježišovi.

Človek, ktorý zachytáva povolanie nasledovať Ježiša, vo svojej viere vie, že vstal z mŕtvych. Povolanie „poď za mnou“ sú živé slová. Nasledovať Krista neznamená bezvýhradne spojiť svoj život s posolstvom mŕtveho učiteľa. Je to láska a živý vzťah.

Jún je mesiac kňazských vysviacok. Blahoželania sa venujú novokňazom i starším kňazom, ktorí si pripomínajú svoje kňazské výročia.

Inzercia

Minulý týždeň slávil päťdesiate výročie kňazstva môj ujec Milan, kňaz zo Spišskej diecézy. Jeho príkladný kňazský život predstavoval dôležitý vplyv na mojej osobnej ceste Ježišovho nasledovania v službe kňaza.

Pri príležitosti jeho okrúhleho výročia som si spomenul, ako mi pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď som sa rozhodoval pre vstup do kňazského seminára, ponúkol prečítať si slová známeho nemeckého teológa, kňaza a jezuitu Karla Rahnera. Bol to príhovor adresovaný bohoslovcom, ktorí sa pripravovali na kňazstvo.

Nepodarilo sa mi vyhľadať ten text, živo si však spomínam na jeho obsah. Vyjadroval zvláštnu nostalgiu a smútok. Rahner hovoril o vrúcnych túžbach mladého kňazského srdca a vytriezvení, ktoré prináša život.

Mladý človek si možno myslí, že keď v kňazstve spojí ohlasovanie pravdy Evanjelia s osobným svedectvom obety svojho života, svet bude môcť Ježiša ľahšie prijať. Lenže mnohí, ktorí kňaza počúvajú, iba pokrčia plecami a idú ďalej. Netreba im Krista, ktorému sa on rozhodol darovať svoj život. Nevdojak sa musí pýtať, aký zmysel má jeho obeta. Nehovorte kňazovi, aby nebral osobne, že neprijímate Ježiša. Na to je až príliš osobne spojený s Ním.

Cez podobné smutné Rahnerove myšlienky však nakoniec začala prenikať ako lúč svetla Ježišova láska. Kristus sa jedinečným spôsobom dáva srdcu kňaza, miluje ho a je verný, dokonca aj vtedy, keď je kňaz neverný, lebo „On seba samého zaprieť nemôže“.

Ježiš sám je večnou odmenou kňaza. „Choďte za ním a nebojte sa,“ zavŕšil Rahner svoju úvahu oduševnenou výzvou. „Uvidíte, že Ježiš vás nikdy nesklame.“

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.