Právo farnosti odvolať farára. Možnosť laikov kázať. Mať arcibiskupa s ľudským srdcom. Otvorenejší prístup k rozvedeným a LGBTI ľuďom. Radostnejšie kázne. Možnosť žien spovedať sa u žien.

Ide o niektoré z návrhov, ktoré by uvítali veriaci v Českej republike.

Jednotlivé diecézy u našich západných susedov už majú sfinalizované výsledky synodálneho procesu z farností. Na webovej stránke Českej biskupskej konferencie zverejnili kompletné znenie syntéz zo všetkých diecéz. Reč je o zhrnutí toho, čo zaznievalo na najnižších úrovniach, teda na synodálnych stretnutiach vo farnostiach.

Podobne ako na Slovensku tieto stretnutia fungovali v malých skupinkách či už v rámci existujúcich spoločenstiev a komunít, alebo všeobecne vo farnosti, kde mohol prísť hocikto z veriacich, ba i neveriacich.

Nosná téma synody spočíva v otázke, ako sa v súčasnosti realizuje „spoločné putovanie“ v našej miestnej cirkvi a aké kroky nás Duch Svätý nabáda podniknúť, aby sme toto spoločné putovanie zintenzívnili.

Vatikán túto otázku „rozmenil na drobné“ spôsobom, že dal k dispozícii desať tém s konkrétnejšími otázkami, o ktorých mohli účastníci synodálnych stretnutí diskutovať a rozprávať sa o nich.

Aby sme si to lepšie predstavili, syntéza z Olomouckého arcibiskupstva sumarizuje texty 782 výstupných formulárov, na ktorých sa zúčastnilo celkovo 5 350 členov skupín vo farnostiach a iných spoločenstvách.

Poďme sa však pozrieť na synodálne závery niektorých diecéz.

Niekde chcú svätenie žien, inde radostnejšie kázne

Začnime v západných Čechách v Plzenskej diecéze. V synodálnej syntéze napríklad čítame, že „naším najbolestivejším problémom je naša vlastná nedostatočnosť pri svedectve ľuďom okolo nás, aj keď toto svedectvo považujeme za jednu z najdôležitejších priorít nášho života. Byť pre druhých. Nebáť sa hovoriť o svojich slabostiach a krízach viery“.

Pri téme farnosti synoda v Plzni ukázala, že funkčné spoločenstvo by malo zabezpečiť kontinuitu aj v prípade zmeny pastiera. Farnosť by tiež mala byť ekologická, myslia si tamojší účastníci synody. Existuje tu aj myšlienka plateného farského asistenta (pastoračná starostlivosť, sociálna komunikácia).

V oblasti ekumenizmu sa v diecéznom výstupe zo synody píše o tom, že „,cirkev‘ je často stotožňovaná s rímskokatolíckou cirkvou a jej zlé meno robí zlé meno všetkým“.

Klerikalizmus je podľa plzenských veriacich zakódovaný v DNA katolíckej cirkvi rovnako ako nadradený postoj niektorých kňazov voči nekatolíckym kňazom alebo kazateľom. „Prekáža nám tiež konanie tridentských omší a teológia ultrakonzervatívnych katolíkov,“ zapísali.

V tejto českej diecéze sa rozprávali aj o komunite homosexuálov, podľa záverov vyplýva, že takmer všetci homosexuálne orientovaní katolíci zažili odmietnutie alebo šikanovanie a dokonca vylúčenie z vlastnej rodiny (ktorá je v cirkvi často dávaná za vzor) alebo od najbližších veriacich.

„Často sa vyskytuje nedostatok porozumenia a vzdialenosť od kňazov. Určite nie je správne označovať sexuálne vzťahy osôb rovnakého pohlavia za hriešne,“ čítame v sumári.

Čítajte tiež

Čo zaznieva na synode Ľudia riešia Bezáka, tradicionalistov aj klerikalizmus. Vyjadrujú sa i neveriaci

Pavol Rábara

Laici a kňazi približujú, čo ľudia hovoria o cirkvi. „Garantujeme, že sa to dostane biskupom,“ hovorí jeden z koordinátorov.

V Plzenskej diecéze panuje názor, že celibát by mal byť dobrovoľný a svätenie žien by malo dostať zelenú. Medzi návrhmi sa objavila aj požiadavka zameniť v modlitbe Otče náš prosbu neuveď nás v pokušení za proveď nás pokušením.

Avšak „reformné“ názory sa tým zďaleka nekončia. Žiadajú napríklad „zrevidovať povinnosť nedeľnej účasti na bohoslužbách“ a tiež „milosrdnejší prístup k rozvedeným, LGBTQ+, predmanželským vzťahom“, pričom cirkev by mala nájsť spôsob, ako týmto ľuďom umožniť žiť plnohodnotný sviatostný život.

Do záverov synody sa dostala aj požiadavka na „právo farnosti odvolať farára“ a tiež „možnosť ovplyvňovať výber kňazov a biskupov. Transparentnosť výberu“.

Pri čítaní synodálnej syntézy z Pražskej arcidiecézy už taký silný liberalizmus necítiť.

Naopak, nájdeme v nej aj vyslovene konzervatívne až tradicionalisticky ladené pasáže, ako napríklad zmienku o túžbe, aby sa cirkev odlišovala od sveta. „Je potrebné nebyť zo sveta, ale spoznať svet a byť mu nablízku. Ohromiť svet láskou ku všetkým ľuďom,“ uvádza sumárny dokument.

Niektorí účastníci by chceli, aby sväté prijímanie rozdávali najlepšie kňazi a miništranti by mali byť len chlapci.

„Významná je aj rôznorodosť liturgie (vrátane niekoľkých zmienok o ‚tradičnej liturgii‘),“ poznamenáva sa v diecéznom dokumente a spomínajú sa aj výhrady veriacich voči tomu, keď „kňazi nerešpektujú pokyny cirkvi o slávení omše a ,tvorivo‘ menia jej obrady“.

Aby sme zase z Prahy nerobili najkonzervatívnejšie miesto, podobne ako v prípade Plzenskej diecézy sa aj tu objavili návrhy na diakonské svätenie žien, „bokom nezostala ani diskusia okolo kňazstva žien, mnohé skupiny to vnímali ako prijateľné, niektoré, naopak, ako kontroverzné“.

„Niektoré ženy naliehavo vnímajú potrebu udelenia sviatosti zmierenia od ženy,“ čítame v materiáli ďalšiu poznámku.

Z reformnejších názorov zaznela v Prahe myšlienka ustanoviť „overených ženatých mužov“ za presbyterov z dôvodu nedostatku kňazov a tiež poverenie laikov kazateľskou službou.

V dokumente tiež zaznamenali kritiku veriacich voči chýbajúcim pastoračným a ekonomickým radám, pričom „na niektorých miestach ich vzniku dokonca bráni kňaz“.

Do vlastných radov

Pražská arcidiecéza „vpustila“ do synodálneho dokumentu aj kritiku na končiaceho arcibiskupa Dominika Duku.

Zaznačili tu konkrétnu skúsenosť – išlo o problém zaslaný na arcibiskupstvo, ktorý zostal bez odpovede, pričom na opakovanú otázku prišla odpoveď, že „biskupom sa rady nedávajú“.

Najtvrdšia pasáž voči 79-ročnému kardinálovi však prichádza následne, keď sa v oficiálnom diecéznom dokumente cituje istá osoba:

„Prosím, ovplyvnite situáciu tak, aby nový pražský arcibiskup bol pastierom, t. j. mal rád ľudí, rád sa s nimi stretával a počúval ich názory, zostal obyčajným a vľúdnym človekom, ktorý má hlavne ľudské srdce... Prosím, aby nehovoril len o peniazoch a politike, ale aby vedel povzbudzovať ľudí a aby chápal, že v ľuďoch je obrovský skrytý potenciál, ktorý by vedel prebudiť...“

Striedanie na poste pražského arcibiskupa. Vľavo kardinál Duka, vpravo arcibiskup Graubner. Foto: cirkev.cz

Od 1. júla sa novým pražským arcibiskupom stane 73-ročný Jan Graubner, ktorý doteraz viedol Olomouckú arcidiecézu a bol moravským metropolitom.

Ako teda vidia cirkev na Morave?

V záveroch synody v Olomouckej arcidiecéze sa medzi impulzmi pre nasledujúce obdobie objavila myšlienka vytvárať neformálne priestory vo farnostiach, kde by mohlo dôjsť k diskusii o aktuálnych témach, ktoré sa týkajú života a poslania farnosti. „Vrcholnou formou tohto odovzdávania na úrovni farnosti je potom podľa výpovedí vedomie prospešnosti ,farského snemu‘, v ktorom možno hľadať spoločnú víziu života farnosti.“

Účastníci synodálneho procesu označujú za problém autoritatívny štýl vedenia zo strany kňaza, ktorý by podľa nich mal byť nahradený ľudsky zrelšou komunikáciou a blízkosťou k veriacim. „To si okrem iného vyžaduje, aby duchovný nebol zaťažený starosťami o riadenie a správu kostola, ale aby mal priestor a čas venovať sa farníkom a viesť ich,“ konštatuje zápis.

Veriaci v Olomouckej arcidiecéze požadujú tiež „jasnejšie a radostnejšie homílie“ a tiež častejšie vysluhovanie sviatosti krstu počas nedeľných omší.

Aj na severnej Morave riešili úlohu žien v cirkvi: panuje zhoda v tom, aby ženám bol otvorený prístup k väčšiemu zapájaniu sa, no na rozdiel od takej Plzne sa „výnimočne spomína, že ženy by mali mať prístup k sväteniu“.

Účastníci synodálneho procesu v Brnianskej diecéze vyzývajú podľa sumárneho dokumentu k väčšiemu zapájaniu laikov do práce cirkvi, „pretože vedia, že kňazov je málo a že ich potrebujeme pre ich nenahraditeľnú duchovnú a pastoračnú úlohu, nie ako úradníkov, opravárov, manažérov alebo správcov rozpadajúcich sa pamiatok“.

Laici sú pripravení prijať spoluzodpovednosť a účasť na fungovaní a financovaní cirkvi najmä vo forme transparentných, farnosťou volených pastoračných a hospodárskych rád, ktoré nechcú byť len „komparzom“ pre farárove rozhodnutia, ale chcú mať väčší podiel na rozhodovaní a zodpovednosti.

V Brne podobne ako v Olomouci zaznela požiadavka vysluhovať krsty pri nedeľných omšiach a tiež mať na omšiach osobné prosby. Zámerom má byť posilnenie identity farského spoločenstva.

Aj v juhomoravských farnostiach sa diskutovalo o „ľuďoch na okraji“. Podľa záverečného materiálu „dokonca aj z tradičnejšie ladených farností zaznievajú výzvy, aby sme hľadali spôsoby, ako viac ,začleniť tých, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu prijať Eucharistiu – aby sa cítili súčasťou spoločenstva, aby mohli prichádzať k oltáru a ,nesedeli‘ len v lavici“.

Obavy, aby benevolentný prístup nepriniesol chaos a rozdelenie v cirkvi a nelegitimizoval rozvod, sú vo výsledkoch synody prítomné tiež, ale sporadicky, uvádza dokument.

Po zásadnej reforme cirkvi (svätenie žien, voľba biskupov či dobrovoľný celibát) volalo zhruba osem percent skupiniek, „ale s podstatne väčšou naliehavosťou“.

No a Praha nezostala v ochote zverejniť kritiku do vlastných radov osamotená, keďže do brnianskeho dokumentu sa zmestili aj nasledujúce slová: „Diecéza je mnohým vzdialenejšia ako pápež František, pretože majú podstatne viac informácií o tom, čo sa deje na úrovni svetovej cirkvi, ako o tom, čo sa deje v našej diecéze.“

Na Slovensku finišujú

Kým v prípade českých a moravských diecéz už poznáme jednotlivé syntézy, diecézy a eparchie na Slovensku aktuálne zbierajú syntézy z farností, takže výsledné syntézy z celej diecézy ešte len tvoria.

Bratislavská eparchia, ktorá má 15 farností, mala prezentovať svoju syntézu v sobotu 25. júna na eparchiálnej púti v Šastíne. Diecézy majú poslať svoje syntézy na Konferenciu biskupov Slovenska do polovice júla.

Či diecézy aj zverejnia svoje syntézy a akým spôsobom, nie je zatiaľ známe. Napríklad diecézny koordinátor za Košickú arcidiecézu Peter Sykora pre Svet kresťanstva potvrdil, že diecéznu syntézu plánujú zverejniť.