Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
10. júl 2022

Sedem sviatostí

Ich tvorca je Boh. A on dáva to najkvalitnejšie

V ďalšej sérii rozhovorov predstavíme sedem spôsobov, ako sa môžeme osobne stretnúť s Ježišom.

Ich tvorca je Boh. A on dáva to najkvalitnejšie

V úvodnom rozhovore o sviatostiach vysvetľuje generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Peter Šimko, čo sviatosti vyjadrujú, od čoho závisí ich účinok a či sú potrebné na spásu človeka.

Kedysi ľudia nepoznali termín sviatosť. Odkiaľ pochádza a čo znamená?

Pochádza z latinského slova sacramentum. Týmto slovom sa v Rímskej ríši označovala vojenská prísaha. Vernosť prísahe bolo niečo také posvätné, že rímsky vojak radšej obetoval svoj život, ako by ju mal porušiť.

Boh je vždy verný vo svojich prisľúbeniach. Zaviazal sa prísahou, že nám pošle Vykupiteľa po páde do otroctva hriechu prvých rodičov. Ježiš Kristus je splnením tejto prísahy, ako je napísané – Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho (Hebr 7, 17 – 21). Cirkev preto chápala Ježiša Krista ako Božie sacramentum.

Sedem sviatostí tak pochádza až od Ježiša Krista? Čo vyjadrujú?

Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek a jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi (1 Tim 2, 5). To, čo je v ňom božské, je zmyslami neviditeľné, jeho človečenstvo je nám viditeľné. Cez svoju ľudskú prirodzenosť sa k nám prihovára a dotýka sa nás sám Boh.

Preto v teologickom zmysle chápeme sacramentum (v preklade do slovenčiny sviatosť, posvätný znak) ako viditeľný znak neviditeľnej Božej milosti.

„Sedem sviatostí je sedem foriem vyjadrenia toho, ako Ježiš Kristus pôsobí v cirkvi.“ Zdieľať

V Ježišovi Kristovi sa Boh k nám znížil, aby ľudia mohli spoznať, počuť, dotknúť sa samého Boha. Ježiš Kristus pred smrťou povedal: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28, 20). Preto nám zanechal viditeľný znak svojej prítomnosti a tým je cirkev ako jeho mystické telo.

Sedem sviatostí je sedem foriem vyjadrenia toho, ako Ježiš Kristus pôsobí v cirkvi. Sviatosti pochádzajú od neho.

Sviatosti tiež prešli svojím vývojom, dnes už poznáme aj náuku o sviatostiach – sakramentálnu teológiu. Ako sa v minulosti chápali sviatosti?

Môžeme milovať iba to, čo poznáme. Preto treba študovať, aby sme mohli viac milovať. Slovo sacramentum prvýkrát použil v 3. storočí Tertulián v teologickom zmysle slova.

V tom čase sa termín sviatosť používal veľmi široko, napríklad ako viera, pravdy viery, úkony viery. Neskôr sa termín sviatosť zúžil na úkon špecifického druhu, teda na to, čo dnes považujeme za sviatosti.

Spomenuli ste, že sviatosť je viditeľný znak neviditeľnej Božej milosti. Neviditeľné skutočnosti sa však ťažšie chápu. Čo konkrétne si máme pod tým predstaviť?

Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej milosti, ktorú nielen naznačujú, ale aj sprostredkúvajú.

Viditeľné znaky sú voda, olej, chlieb, víno, slovo. Jednotlivé znaky majú svoju nemennú symboliku, ktorá navonok naznačuje, znázorňuje duchovnú skutočnosť. Napríklad voda je symbolom života a smrti – pri krste nastáva znovuzrodenie, koniec jedného, začiatok druhého.

Čo spôsobujú v živote človeka?

Sviatosti spôsobujú, že Boh prebýva v nás. Hovoríme tomu, že sme v milosti posväcujúcej.

Foto: autorka

A ako máme sviatosti vnímať v súvislosti s osobou Ježiša Krista?

Sviatosť je osobným stretnutím s Ježišom Kristom. On ustanovil sviatosti. On robí všetko preto, aby sme boli zachránení. Tak ako pred dvetisíc rokmi ľudia nečakali doma, ale snažili sa osobne stretnúť s Ježišom Kristom, pri sviatostiach máme skúsiť osobný Boží dotyk vyslovene hmatateľným spôsobom.

Otázka je, či máme vieru. Evanjelium sa zmieňuje o žene, ktorá trpela na krvotok, teda mala gynekologické problémy, a potom, ako sa s vierou dotkla Ježiša, bola uzdravená. Mnohí sa ho vtedy dotkli, ale iba jedna s vierou (Mk 5, 25 – 34).

Sedem sviatostí je sedem spôsobov, ako sa môžeme osobne stretnúť s Ježišom, ktorý nás oslobodzuje od hriechov a daruje pokoj (sviatosť pokánia), uzdravuje (pomazanie chorých), adoptuje nás za Božích synov a dcéry a otvára nebo (krst).

Podľa čoho vzniklo delenie sviatostí na iniciačné, uzdravujúce a sviatosti spoločenstva a poslania?

Toto delenie je podľa ich účinku. Iniciácia je uvádzanie do kresťanského života a to sa deje cez krst, birmovku a Eucharistiu. Sviatosť zmierenia a pomazanie chorých nás uzdravujú na tele i duši. Sviatosti služby a poslania sú kňazstvo a manželstvo.

Každá sviatosť je sprevádzaná matériou a formou. Čo to znamená?

Matéria je vec, teda vonkajší, hmatateľný znak, napríklad voda, chlieb. Forma je slovo toho, ktorý vysluhuje sviatosť. Sviatosť je syntézou slova a veci, pričom slovo má rozhodujúci vplyv.

Ktoré sviatosti majú „nezmazateľný znak“?

Krst, birmovanie a kňazstvo sú raz navždy a nemôže ich zmyť ani hriech človeka. Krst prináša znovuzrodenie, a kto sa raz narodí, nemôže sa odnarodiť.

Nakoľko je potrebná naša spolupráca so sviatosťou a od čoho závisí jej účinok?

Sviatosť potrebuje vysluhovateľa i prijímateľa. Sám seba nikto nemôže ani pokrstiť, ani rozhrešiť. Boh je láska a sviatosti túto skutočnosť naznačujú. Na lásku si totiž nevystačím sám. Ani sám Boh nie je samotár, ale Trojica.

Vysluhovateľ sviatosti musí mať úmysel vyslúžiť sviatosť a prijímateľ musí mať schopnosť ju prijať.

Keďže sviatosti sú osobným stretnutím s Ježišom Kristom, účinkujú ex opere operato, teda samotným úkonom. Preto účinok sviatostí nie je závislý od svätosti vysluhovateľa.

Inzercia

Čítajte tiež

Zjednodušene to vysvetlím na tomto príklade – kvalita pečiva nie je závislá od osobnej kvality predavača či sympatie k nemu. Tvorca sviatostí je Boh a on dáva iba to, čo je najkvalitnejšie. Predavač môže zamknúť predajňu alebo robiť obštrukcie, ale na kvalite tovaru to neuberie. Bude sa za to raz zodpovedať pred majiteľom predajne. A čo sa týka kupujúcich, ak sú naše túžby pravé, prekážky nás neodradia. Je to len obraz na lepšie pochopenie.

Vieme, že Ježiš vo svojom rodisku v Nazarete neuzdravil veľa ľudí, lebo nemali vieru (Mk 6, 5 – 6). Kvalita viery a čistota srdca majú dosah na účinné prijatie sviatostí, lebo Boh sa nevnucuje. Slnko (milosť) dopadne do miestnosti natoľko, nakoľko sú otvorené (viera) a čisté (čistota/hriech) okná.

Kto môže vysluhovať sviatosti?

Hlavným a prvotným vysluhovateľom všetkých sviatostí je Ježiš Kristus. On je ten, kto krstí, odpúšťa, učí a robí to cez svojich služobníkov, ktorých na to ustanovil.

Riadnym vysluhovateľom je kňaz. Krstiť môže mimoriadne každý človek, ktorý má správny úmysel a chce krstiť tak, ako to robí cirkev. Sviatosť manželstva je špeciálna v tom, že túto sviatosť si sebe vysluhujú manželia pred Bohom a cirkvou.

Existuje niečo, čo môže znemožniť platnosť sviatostí?

Čo sa týka platnosti, napríklad podmienkou prijatia sviatosti zmierenia je ľútosť zo strany penitenta. Ľútosť je úkon vôle. Nie citu. Je to rozhodnutie človeka zmeniť svoj život a viac nehrešiť. Ak niekto povie v spovedi „Nadával som“, ale vo vnútri si povie, že aj tak bude nadávať, v skutočnosti neľutuje. Preto aj keď oklame kňaza tým, že vyzná ľútosť, v skutočnosti nedostane od Boha odpustenie, aj keď kňaz vysloví slová rozhrešenia.

Kňaz sprostredkováva Božiu milosť. Nemôže dať ľudom rozhrešenie, keď zistí, že nie sú schopní ľutovať. Ak ľutujeme, chceme zmeniť život a vieme ako konkrétne. Je pravda, že v slabosti padáme, ale je chybou, keď si pád dopredu plánujeme. A čo dôvera v Božiu pomoc?

„Hodnosť prijatia sviatosti závisí od viery a úprimnosti, platnosť sviatosti od splnenia určitých kritérií.“ Zdieľať

Podobne pri uzavretí manželstva, ak jeden z manželských partnerov v čase sobáša mal vážnu psychickú chorobu alebo vernosť bral na ľahkú váhu, alebo neveril, že by im to vydržalo až do smrti, je pravdepodobné, že z kostola vychádzali tak, ako doň vchádzali – slobodní, hoci navonok to vyzeralo ako manželstvo. Nato máme cirkevný súd, ktorý zisťuje, či manželstvo bolo naozaj pred Bohom a cirkvou uzatvorené.

Kedy je teda prijatie sviatostí hodné a platné?  

Hodnosť závisí od viery a úprimnosti, platnosť od splnenia určitých kritérií.

Možno sviatosti prijať len raz v živote alebo opakovane?

Narodiť sa môžeme iba raz i dospelým môžeme byť iba raz, preto krst a birmovka sú neopakovateľné. Dávajú nezmazateľný znak do duše, podobne ako aj sviatosť kňazstva.

Duchovný svet jasne vníma, kto je alebo nie je pokrstený. Kňazstvo je naveky. Manželstvo trvá do konca života jedného z partnerov. Boh je vždy verný.

Foto: autorka

Dá sa spätne, s odstupom času niekoľkých rokov, nejaká sviatosť zrušiť alebo zneplatniť?

Žiaden človek nemá v moci meniť či rušiť Božie rozhodnutia. Čo raz nám Boh dal, ostane nám navždy.

V pochybnosti, či sviatosť bola udelená, hľadáme riešenia. Ježiš povedal: Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje. Ak teda Boh spojil, nemáme moc rozlúčiť. Ale čo ak to Boh nespojil? Čo ak neboli spôsobilí prijať Božiu milosť? Napríklad boli v stave opitosti alebo pod vplyvom drog. Po preskúmaní môže cirkev vyhlásiť, že sviatosť nebola udelená, a preto manželstvo bolo neplatné.

Možno sviatosti v iných cirkvách považovať za ekvivalent sviatostí v Katolíckej cirkvi?

Mnohé cirkvi redukovali sviatosti. Katolícka cirkev má všetky prostriedky spásy, iné cirkvi išli do minima, majú iba platný krst. Niektoré majú birmovku, Eucharistiu, ale nepovažujú ich za sviatosť, ale iba za symbol alebo nemajú vysvätených kňazov cez apoštolskú postupnosť, preto sú bez sviatostného účinku.

Rozdelenie veriacich vždy bolí a nikto z toho nevychádza ako víťaz. Ježiš sa modlil za našu jednotu (Jn 17, 21). Je priam neuveriteľné, že napriek našej hriešnosti Boh nás má rád a dáva milosť aj tým, ktorí „nechodia s nami“ (Lk 9, 49 – 50). Boh je nad všetkým.

Sú sviatosti nevyhnutné na spásu?

Keďže Ježiš povedal, že nik nemôže prísť k Otcovi, iba cez neho (Jn 14, 6), odpoveď je jasná – bez sviatosti nemôžem byť spasený. Sám sa nedostanem k cieľu života, iba prostredníctvom Ježiša Krista.

Najdôležitejšia sviatosť je krst. Do večnej blaženosti prídeme len ako Boží synovia či dcéry. Ježiš sám povedal: Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený (Mk 16, 16). Teda je potrebná viera a krst ako minimum.

Pripomínam, že poznáme krst vodou, túžby a krvi (smrti). Iba Boh vidí do srdca a každému ponúka milosť obrátenia až do posledného okamihu jeho života.

Ak sa dá život prežiť aj bez sviatostí, načo ich potrebujeme?

Dá sa život prežiť bez Božej lásky? Stačí nám láska iba na diaľku alebo túžime po niečom hlbokom a osobnom? Po tom, čo je božské a zároveň hlboko ľudské? Existujú anonymní kresťania? 

Boh nikdy nebol a nie je anonymný, ale osobný. Pozýva k sebe, do spoločenstva. Boh stvoril nielen dušu, ale vytvoril aj cit i telo. Jeho láska sa chce dotknúť celého človeka.

Mons. ThLic. Peter Šimko 
V kňazskej službe pôsobil vo viacerých farnostiach a zároveň ako dekan Smolenického dekanátu, notár, neskôr obhajca zväzku a napokon sudca Arcidiecézneho tribunálu, generálny vikár Trnavskej arcidiecézy a riaditeľ Arcibiskupského úradu v Trnave. Zároveň je i kanonikom, rektorom Katedrály svätého Jána Krstiteľa, tiež členom Kňazskej rady a Zboru konzultorov Trnavskej arcidiecézy a tajomníkom komisie na posúdenie predpokladaných videní a zjavení; venuje sa aj službe oslobodenia.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.