Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dovolenka Svet kresťanstva
13. júl 2022

Nehrešme nedostatkom spánku

Keď telo nevládze, darmo budeme hľadať útechu v duchovných cvičeniach

Ako oddychovať, aby zrelaxovalo telo i duša?

Keď telo nevládze, darmo budeme hľadať útechu v duchovných cvičeniach

Foto: TRUNI/Barbora Likavská

Jezuita Ladislav Csontos hovorí, že ak chceme zažiť skutočné osvieženie, musíme opustiť mentalitu výkonu a produktivity, ktorú máme často aj počas dovolenky.
 

Potrebuje aj duša dovolenku?

Duša nepotrebuje dovolenku v tom zmysle, že by si mala oddýchnuť od modlitby alebo vzťahov s blížnymi. Dnes veľa ľudí hovorí, že nemá na modlitbu čas. Dovolenka môže byť príležitosťou ten čas si nájsť.

Človek je psychosomatická jednota. A mnohé somatické problémy, ktoré ho trápia, často súvisia so psychickým stavom a naopak. Ak žijeme v permanentnom strese, má to dosah aj na našu somatickú stránku. Zdravie – to je vyváženosť vo všetkých dimenziách ľudskej bytosti.

Práve prázdniny sú ideálnym časom, aby sa človek vrátil k sebe ako celku, aby ponúkol relax nielen telu, ale aj duši.

Ako dokáže duša relaxovať?

Tak ako telo potrebuje občerstvenie, takisto potrebuje svoj pokrm aj duša.

Človek je určovaný tromi základnými vzťahmi: vzťahom k sebe samému, k iným ľuďom a k darcovi všetkých vzťahov – k Bohu. Počas dovolenky potrebujeme nachádzať harmóniu vo všetkých týchto vzťahoch. A to tým, že budeme mať čas na Boha, na seba, na svojich blízkych.

Môžeme oslavovať Stvoriteľa počas pobytu v prírode, v galérii či v katedrále a so žalmistom vyznať, aké úžasné je Božie dielo, aký úžasný je človek, ktorý tvorí. Ten príjemný povznášajúci pocit nie je z toho, že je na týchto miestach určitá atmosféra, ale z toho, že môžeme byť bližšie k Bohu.

Nehľadíme na výkon, nepozeráme na termíny, ale vychutnávame si prítomnosť Boha. Boh je všade prítomný a pozýva nás: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“

Dnes je mnoho ľudí preťažených oveľa viac psychicky ako fyzicky. Pre duševne pracujúcich ľudí je dôležité spočinúť v Božom náručí uprostred prírody či kultúry a pamiatok. Nemusíme hneď recitovať množstvá modlitieb, aby sme duševne zrelaxovali. Prežívať svoj život v Božom náručí môžeme aj uprostred tohto ľudského sveta.

Ako sa prejavuje to, že už potrebujeme načerpať nové duchovné sily?

Neteší nás práca, netešia nás vzťahy, jednoducho nevieme mať radosť zo života ani zo vzťahu s Bohom. Uviazli sme v kolotoči povinností a fungujeme ako stroj, ktorý nemá citovú dimenziu.

Keď človek niečo koná a prináša mu to radosť, vtedy načerpáva novú silu. Pri kríze v náboženskom živote chýba radosť byť s Bohom. Je to výzva, že treba niečo zmeniť.

Môže ísť aj o syndróm vyhorenia v duchovnom živote?

Možno je za tým len obyčajný nedostatok spánku či veľa práce na úkor nutného odpočinku, aj toho nedeľného. Nejaký čas to človek môže takto ťahať. Ak sa však človek neodhodlá k zmene svojho spôsobu života, môže prísť aj takzvaný syndróm vyhorenia. V mnohých prípadoch je potom už potrebná odborná pomoc.

„Zdravie – to je vyváženosť vo všetkých dimenziách ľudskej bytosti. Práve prázdniny sú ideálnym časom, aby sa človek vrátil k sebe ako celku, aby ponúkol relax nielen telu, ale aj duši.“ Zdieľať

Veľmi veľa duchovných osôb najmä v pomáhajúcich profesiách trpí syndrómom vyhorenia. Chcú toho veľa urobiť a zrazu príde ten okamih a stratia iskru. Stalo sa to, čo hovorí svätý Bernard pápežovi Celestínovi: „Chválim ťa za to, že si ako studňa, z ktorej mnohí prichádzajú piť. Ale nechválim ťa za to, že ty, súc studňou, zabúdaš piť, lebo to, čo je v tebe studňou, vyschne.“

Vtedy ešte nebola známa psychologická teória syndrómu vyhorenia, ale už vtedy vedeli, že kto dáva, musí aj prijímať. A to je duchovný relax.

Studňa, ktorá je v nás, sa musí napĺňať. A ako naznačuje svätý Bernard, ide tu o spojenie s Bohom. Silu môžeme čerpať z tej najväčšej studne Božej lásky a milosti.

Dá sa duchovnému vyčerpaniu včas predísť?

Je, samozrejme, lepšie sa tomu vyhnúť. Preto už vtedy, keď cítime únavu zo vzťahov s ľuďmi, z práce, potrebujeme si uvedomiť, ktorú dimenziu svojej bytosti preťažujeme. Telesnú stránku? Intelektuálnu?

Aj svätý Ignác s tým mal zaujímavú skúsenosť. Jeho mladí novici bývali často chorí. Radil sa s lekármi v Ríme, čo má robiť. Keď im povedal, akú prísnu askézu majú, dostal dve rady: obmedziť pôsty a telesné kajúce skutky, rozumne sa stravovať a potom raz do týždňa vypnúť.

Svätý Ignác si to zobral za svoje, upravili pre študentov pôst a pokánie, raz v týždni odchádzali z mesta na vidiek na čerstvý vzduch a venovali sa viac pohybu. A zdravotný stav komunity sa zlepšil. Zároveň sa s lepším zdravotným stavom zlepšil aj ich výkon v štúdiu.

Inzercia

Ako často si treba dopriať dovolenku?

Dnes pri takom intenzívnom spôsobe života, aký máme, je celkom prirodzené, aby si ľudia urobili aspoň týždeň dovolenky počas zimy a aspoň dva týždne počas leta, lebo ináč sa nám to vypomstí. Sme unavení, nervózni, nevládzeme fyzicky a ešte menej psychicky.

Foto: TRUNI/Barbora Likavská

Počas dovolenky si plánujeme výlety, rôzne aktivity, dobrodružstvá. Máme vždy pamätať aj na to, aby sa zrelaxovala aj duša, alebo jej radšej dopriať oddych napríklad cez duchovné cvičenia?

Človek je celok, nikdy to nie je tak, že oddychuje len telo alebo len duša. Ale niekedy je lepšie začať cielene od toho telesného oddychu. Ak dlhodobo hrešíme nedostatkom spánku, potrebujeme bezpodmienečne tento deficit dohnať.

Spánok je základný faktor našej existencie. Jeho nedostatok sa prejaví v každej oblasti – v práci, v kvalite medziľudských vzťahov aj na modlitbe. Keď sme nevyspatí, drieme sa nám počas dňa pri každej činnosti, vrčíme na tých, ktorí sú nám najbližší, práca sa nám nedarí.

Program dovolenky by nemal byť taký, že sa človek uštve a následne potrebuje ďalšie dni na to, aby sa zrelaxoval po dovolenke. Z dovolenky by mal človek prísť s peknými zážitkami a najmä s radosťou.

Keď ste spomínali duchovné cvičenia, tak aj na tie by mal prísť človek fyzicky oddýchnutý, aby sa mohol intenzívnejšie venovať svojmu vzťahu s Bohom.

Je teda dobré, ak si najskôr doprajeme fyzický relax a potom sa oddýchnutí postaráme o dušu?

Keď človek oddychuje správne, relaxujú všetky zložky ľudskej bytosti. Ak niekto cíti, že by potreboval v duchovnej oblasti dobiť baterky, môže začať aj z tej strany. Vybrať sa na púť a naozaj bez náhlenia prežiť postupné stretávanie s Ježišom.

Mnoho mladých absolvuje púť do Santiaga de Compostela. Vďaka Bohu za to. Je to úžasný spôsob, ako počas putovania zbierať sily pre telo a dušu. A stretávať sa s inými pútnikmi, vzájomne sa deliť o svoje skúsenosti. Tu sa silno rozvíja aj medziľudská dimenzia človeka.

„Program dovolenky by nemal byť taký, že sa človek uštve a následne potrebuje ďalšie dni na to, aby sa zrelaxoval po dovolenke.“ Zdieľať

Alebo púte do Svätej zeme. Je to najstarobylejší spôsob, ako načerpať nové duchovné sily. Aj mnohí svätci sa snažili dostať do Svätej zeme a prežívať na tých miestach evanjeliové posolstvo.

Putovanie má dôležitú duchovnú dimenziu a to by si mal človek uvedomiť. Nie je to len výlet alebo dosiahnutie určitého turistického cieľa. Púť je zameraná ďalej ako len na návštevu pamiatky. Počas putovania pozeráme poza horizont a máme zrak upretý na večnosť.   

Ako sa starať o dušu priebežne, nielen raz do roka počas dovolenky?

Predovšetkým spať. Pravidelne a dostatočne. A oddychovať aj v týždni. Nedeľa je veľký Boží dar. Už starozákonný vyvolený ľud mal dar vo svätení soboty. Ako Písmo hovorí, nebudeš pracovať, ale budeš oddychovať ty, tvoja žena, deti, tvoj otrok i dobytok. V tento deň budeš viac s Bohom a so svojou rodinou. Je to starodávne pravidlo, ktoré udržiava výkonnosť človeka.

My nie sme iní, vo svojej podstate sme takí istí, ako boli ľudia pred tisícročiami. Len niekedy zabúdame na to, že život nie je len práca, zisk, podnikanie. Túto mentalitu potom prenášame aj do dovoleniek. Napokon, celý turistický priemysel je založený na takomto zmýšľaní.

Keď sa vrátime k prameňu, je to ohromné osvieženie, obnova. Skúsme občas robiť veci len tak pre seba a svojich drahých. Bez toho, aby sme z toho mali zisk. Ak chceme zažiť skutočné osvieženie, opustime mentalitu výkonu a produktivity a tešme sa ako malé deti, ktoré si poskáču po mláke.

Nechajme sa inšpirovať Božím slovom, už spomínanou starozákonnou tradíciou, na ktorú nadviazalo kresťanstvo v slávení nedele a sviatkov. Ako Židia slávili napríklad sviatok stánkov? Celý týždeň bol sviatok, celý týždeň bola „dovolenka“.

Ak si to teda celé zhrnieme, aké je vaše hlavné odporúčanie?

Milosť predpokladá prirodzenosť. Teda aj naše telo musí byť primerane zdravé a schopné činnosti, aby duch mal dobré médium, cez ktoré pracuje. Keď nás telo dlhodobo neposlúcha, nemusí pomôcť ani dovolenka. Môžeme mať ideály a túžby, ako zrelaxujeme, ale ak to bude nad naše fyzické sily, nepríde vytúžený pokoj.

Preto nestúpajme hneď na Gerlach, aj z dolín sa dá obdivovať krása.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.