Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev vo svete Svet kresťanstva
23. júl 2022

Pápež v Kanade

František je už späť v Ríme, apoštolskú cestu zavŕšil v Arktíde

Cestou z letiska do Vatikánu sa pápež zastavil v bazilike Santa Maria Maggiore, aby sa poďakoval pred ikonou Matky Božej.

František je už späť v Ríme, apoštolskú cestu zavŕšil v Arktíde

Foto: TASR/AP

Pápež František je už späť z apoštolskej cesty do Kanady, ktorá bola jeho 37. zahraničnou cestou a mala charakter kajúcej púte. Po šesťhodinovom lete z Iqaluitu v arktickej oblasti pristál na hlavnom rímskom letisku Fiumicino krátko po 8. hodine ráno. Cestou do Vatikánu sa zastavil v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore pred milostivou ikonou Matky Božej.

Na letisku v Iqaluite, hlavnom meste kanadského teritória Nunavut v samospráve Inuitov, sa s pápežom oficiálne rozlúčila generálna guvernérka Kanady Mary May Simonová. V letiskovej hale zneli rytmy a spevy domorodých národov.

Krátko po odlete Svätý Otec cez sociálnu sieť Twitter vyslovil vďaku tým, kvôli ktorým podnikol svoju náročnú cestu: „Drahí bratia a sestry z domorodých národov, vraciam sa domov s pokladom, ktorý tvoria ľudia a národy, ktoré ma poznačili; tváre, úsmevy a slová; príbehy a miesta, ktoré ma budú vždy sprevádzať. Ďakujem vám všetkým z celého srdca!“

Hlavný cieľ svojej fyzicky náročnej šesťdňovej cesty s mottom „Spoločne kráčať“ pripomenul Svätý Otec v druhom tvíte: „Prišiel som do Kanady ako pútnik, aby som kráčal s domorodými národmi a pre domorodé národy: aby sme pokračovali v hľadaní pravdy na cestách uzdravenia a zmierenia a zasievali nádej pre domorodé a nedomorodé národy, ktoré chcú žiť bratsky.“

V posledný deň zavítal do arktického mesta Iqualuit  

Pápež František uzavrel v piatok večer program kajúcej púte do vlasti domorodých národov Kanady. Posledným bodom bolo stretnutie so severskými Inuitmi a ďalšími národmi arktickej oblasti v meste Iqaluit, hlavnom meste teritória Nunavut. Pri tejto príležitosti sa Svätý Otec súkromne stretol s bývalými žiakmi rezidenčných škôl. Verejný príhovor potom adresoval domorodej mládeži.

V priestoroch miestnej Základnej školy Nakasuk sa pápež František súkromne stretol s niekoľkými bývalými žiakmi indiánskych rezidenčných škôl, ktorí si na vlastnej koži odniesli dôsledky asimilačnej politiky niekdajšej kanadskej vlády, ktorej súčasťou bolo odtrhnutie detí od ich rodín a pôvodnej kultúry.

Svätý Otec venoval osobným stretnutiam s preživšími dostatok času aj za cenu posunutia následného stretnutia s miestnymi obyvateľmi. Tí si pre neho na pódiu pred školskou budovou v tvare rozložitého iglu pripravili umelecký program s rázovitými hudobnými a tanečnými prejavmi svojej kultúry.


Foto: TASR/AP

Pápež v rozsiahlom príhovore, ktorý adresoval zvlášť mládeži, povzbudil chlapcov a dievčatá, aby pristupovali k životu s nádejou a opierali sa o hodnoty kresťanskej viery a ich tradičnej kultúry. Dal im tri rady: kráčať k tomu, čo je hore, vychádzať na svetlo a vytvárať tím.

Využil pri tom symbol inuitskej olejovej lampy a spomenul aj kanadský národný šport, keď v povzbudení k tímovému duchu dal za príklad hviezdy ženského ľadového hokeja Sarah Nurse a Marie-Philip Poulin. Okrem Svätého písma pápež citoval aj tradičné mravné zásady inuitskej kultúry či myšlienku Goetheho.

Odlet z Iqaluitu sa posunul o hodinu a 30 minút. Airbus 330 spoločnosti Alitalia sa vydal na spiatočný let do Ríma o 20.14 (2.14 nášho času).

Pápež sa stretol s domorodcami Québecu: Spolu kráčajme pod ochranou svätých žien

Na záver svojho dvojdňového pobytu v Québecu v piatok 29. júla sa pápež František osobitne stretol s delegáciou domorodých obyvateľov prítomných v Québecu.

Zhrnul svoje prežívanie kajúcej púte v duchu motta „Kráčať spoločne“ a vyslovil nádej na pokračovanie v začatej ceste. Zvlášť pritom vyzdvihol rolu žien pri „utkávaní zmierenia“ a spolu s Pannou Máriou a sv. Annou spomenul aj indiánsku svätú Kateri Tekakwithu.

Asi polhodinové stretnutie sa konalo predpoludním v priestoroch Arcibiskupského úradu. „Cítim sa byť súčasťou vašej rodiny a som tým poctený,“ zdôveril sa Svätý Otec. Trom desiatkam zástupcov domorodých obyvateľov Québecu zároveň vyjadril „bolesť, ktorú ako Cirkev nosíme v srdci za zlo, ktoré vám nemálo katolíkov spôsobilo podporou utláčateľskej a nespravodlivej politiky voči vám“.

Pápež vyslovil nádej na zdarné pokračovanie začatej cesty zmierenia: „Prišiel som ako pútnik so svojimi obmedzenými fyzickými možnosťami, aby som spolu s vami a pre vás urobil ďalšie kroky vpred, aby sme mohli pokračovať v hľadaní pravdy, aby sme mohli pokročiť v presadzovaní ciest uzdravenia a zmierenia, aby sme mohli pokračovať v zasievaní nádeje pre budúce generácie domorodých i nedomorodých ľudí, ktorí chcú žiť spolu bratsky, v harmónii.“

Cestu uzdravenia a zmierenia Svätý Otec zveril Bohu na príhovor Panny Márie, sv. Anny a sv. Kateri Tekakwithy. V súvislosti so spomenutou prvou severoamerickou indiánskou svätou pozval pamätať na to, že jej ušľachtilé cnosti mali pôvod práve v domorodom prostredí. Pri stretnutí pápež vyslovil aj tieto slová:

„Vo svete, ktorý je, žiaľ, tak často individualistický, aký drahocenný je váš hlboko autentický zmysel pre rodinu a spoločenstvo! A aké dôležité je správne pestovať puto medzi mladými a starými a udržiavať zdravý a harmonický vzťah s celým stvorením!“

V národnej svätyni došlo k incidentu

Pri svojej kajúcej púti v Kanade pápež František slávil vo štvrtok dopoludnia (o 16.00 nášho času) svätú omšu „za zmierenie“ v Národnej svätyni sv. Anny de Beaupré v Québecu.

Svätej omši predsedal pápež František v bielom pluviáli, koncelebrovali kanadskí kardináli a biskupi. Pri oltári celebroval miestny arcibiskup kardinál Gérald Cyprien Lacroix.

Ani pri tejto udalosti nechýbali domorodí obyvatelia, ktorí v sprievode priniesli obetné dary za spevu skupiny indiánskych žien.

Homíliu predniesol Svätý Otec v španielčine a po častiach bola prekladaná do francúzštiny. Keďže Québec je frankofónnou časťou Kanady, pri slávení zaznela najmä francúzština a latinčina, spevom ho animoval zmiešaný zbor vo francúzskom jazyku.

Pápež František v homílii prepojil príbeh o emauzských učeníkoch so súčasnou realitou. Skúsenosť učeníkov pri stretnutí so vzkrieseným Pánom nazval „cestou od zlyhania k nádeji“.

Pápež František v stredu, na tretí deň svojej apoštolskej cesty, odletel z Edmontonu do Québecu, kde zopakoval svoju prosbu o odpustenie za podiel miestnych katolíckych inštitúcií na asimilačnej politike vtedajšej kanadskej vlády. Varoval tiež pred novou „ideologickou kolonizáciou“.

V Québecu sa Svätý Otec stretol s verejnými predstaviteľmi Kanady, delegáciou pôvodných obyvateľov krajiny a členmi diplomatického zboru. Pápež počas stretnutia predniesol podľa agentúry Kathpress veľmi osobný príhovor, ktorého celé znenie publikoval portál Vatican News.

Okrem iného v ňom poukázal na vzťah pôvodných obyvateľov k životnému prostrediu a na ich cenný podnet pre dnešnú „spoločnosť únavy a sklamania, ktorá sa len s ťažkosťami snaží znovu objaviť chuť kontemplácie, pravú chuť vzťahov, mystiku celku“.

Pápež František počas príhovoru v Citadelle de Québec. Foto: TASR/AP

Pápež poukázal aj na „poľutovaniahodný systém podporovaný vtedajšími vládnymi orgánmi, ktorý oddelil mnohé deti od ich rodín“. Vyjadril tiež „hanbu a bolesť“ nad tým, že do tohto systému boli „zapojené viaceré miestne katolícke inštitúcie“.

„Spolu s biskupmi tejto krajiny obnovujem svoju žiadosť o odpustenie za zlo, ktorého sa dopustili mnohí kresťania na pôvodných obyvateľoch. Za toto všetko prosím o odpustenie,“ uviedol pápež.

„Ak kresťanská viera zohrala zásadnú úlohu pri formovaní najvyšších ideálov Kanady, vyznačujúcich sa túžbou vybudovať lepšiu krajinu pre všetkých jej obyvateľov, je potrebné, aby sme sa, priznávajúc vlastné chyby, spoločne zaviazali k tomu, čo, ako viem, všetci zastávate: podporovať legitímne práva domorodých obyvateľov a podporovať procesy uzdravenia a zmierenia medzi nimi a neindiánskymi obyvateľmi krajiny. To sa odráža v záväzku priliehavo reagovať na výzvy Komisie pre pravdu a zmierenie, ako aj v zameraní sa na uznanie práv pôvodného obyvateľstva,“ povedala hlava katolíckej cirkvi.

Pápež s generálnou guvernérkou Mary May Simonovou. Foto: TASR/AP

Príhovor pápeža sa podľa Kathpress stretol so zmiešanými reakciami: niektorí boli vďační za ospravedlnenie, iní zas skeptickí, pričom vyjadrovali kritiku a vyzvali pápeža na ďalšie kroky na vyrovnanie sa so zlyhaním cirkvi.

František ďalšie kroky naznačil, no bez toho, aby ich konkretizoval.

Kanadský premiér Justin Trudeau v prejave pripomenul hodnotu rodiny, ktorá je základom spoločnosti, no práve na rodinných vzťahoch boli spôsobené zranenia niekdajšou vládnou politikou.

František s kanadským premiérom Justinom Trudeauom a generálnou guvernérkou Mary May Simonovou. Foto: TASR/AP

„Tí, ktorí prežili, a ich potomkovia musia byť v centre všetkého, čo budeme v budúcnosti spoločne robiť,“ povedal Trudeau. „Všetci sa zhodneme na tom, že systém rezidenčných škôl sa pokúšal asimilovať domorodé deti. Domorodé obyvateľstvo dnes naďalej bojuje za ochranu a zachovanie svojej kultúry a jazyka,“ dodal.

Na stretnutí bola aj generálna guvernérka Mary May Simonová, ktorá sama po matke pochádza z etnika severských Inuitov. Agentúra AP doplnila, že katolícka cirkev v Québecu zažíva krízu. Mnohí miestni francúzski Kanaďania sa vzďaľujú od náboženstva.

Hoci majú takmer všetci v provincii katolícke korene, omše pravidelne navštevuje menej ako 10 percent ľudí, zatiaľ čo pred niekoľkými desaťročiami sa toto číslo mohlo pohybovať okolo 90 percent, dodala AP.

Pápež upozornil na ideologickú kolonizáciu

Hlava cirkvi v prejave upozornila na kolonizátorskú mentalitu, ktorú „nie je ľahké vyliečiť“, a vyzvala kriticky si uvedomiť, že „kolonizácia sa nezastavuje, skôr sa v niektorých oblastiach premieňa, maskuje a skrýva“.

Pápež povedal, že existuje „ideologická kolonizácia“, ktorá je akýmsi potomkom mentality, ktorá „zanedbávala konkrétny život ľudí a vnucovala im vopred stanovené kultúrne modely“.

„Ani dnes nechýba ideologická kolonizácia, ktorá sa zráža so životnou realitou, dusí prirodzenú väzbu národov na ich hodnoty, snaží sa vykoreniť ich tradície, históriu a náboženské väzby. Je to mentalita, ktorá v domnienke, že prekonala ‚temné stránky dejín‘, vytvára priestor pre cancel culture (kultúru vymazávania), ktorá by chcela hodnotiť minulosť len podľa určitých súčasných kategórií.“

Foto: TASR/AP

Svätý Otec zároveň pripomenul, že výsledkom môže byť „kultúrna móda, ktorá všetko zrovnáva, robí všetko rovnakým, prejavuje sa ako netolerantná k rozdielom a sústreďuje sa len na prítomný okamih, na potreby a práva jednotlivcov, pričom často zanedbáva ich povinnosti voči najslabším a najkrehkejším: chudobným, migrantom, starým, chorým, nenarodeným... Oni sú tí, na ktorých sa v „zámožných spoločnostiach“ zabúda, oni sú tí, ktorí sú „uprostred všeobecnej ľahostajnosti odhodení ako suché listy na spálenie“.

Na hostiteľskej krajine pápež vyzdvihol angažovanosť v oblasti životného prostredia, čo nazval „ekologickým poslaním Kanady“. Ďalšou charakteristikou, v ktorej je krajina príkladom, je podľa jeho slov jej multikultúrny prístup.

Pápež ocenil aj veľkorysosť Kanaďanov v prijímaní utečencov, najmä z Ukrajiny a Afganistanu. Zároveň však upozornil na skutočnosť, že v takej rozvinutej krajine je „nemálo bezdomovcov“ a že práve medzi domorodým obyvateľstvom je vysoká miera chudoby.

Vážte si predkov, vyzval František veriacich počas omše na štadióne

V utorok slávil pápež svätú omšu na štadióne Commonwealth v Edmontone. Vo svojej homílii vyzval 50-tisíc zhromaždených Kanaďanov, aby si vážili svojich predkov a odkazovali na ich dedičstvo.

Vyzval tiež na zmenu a „budúcnosť, v ktorej sa násilie a marginalizácia, aké zažili naši domorodí bratia a sestry, už nikdy nebudú opakovať“.

„Sme deťmi histórie, ktorú si treba chrániť, a sme aj tvorcami histórie, ktorú treba budovať,“ povedal František na najväčšom kanadskom otvorenom štadióne. V súvislosti so sviatkom svätých Joachima a Anny vyzval na dôležité spolunažívanie generácií.

Pri svätej omši predsedal posediačky a celebrovanie pri oltári prenechal domácemu edmontonskému arcibiskupovi Richardovi W. Smithovi. Pápež v utorok počas liturgie vyslovene nepožiadal o odpustenie ako v pondelok na svätej omši.

Na edmontonskom štadióne Commonwealth privítalo pápeža 50-tisíc ľudí. Foto: TASR/AP

„Aby sme sa skutočne stotožnili s tým, kým sme a akí sme vzácni,“ začal František, „potrebujeme do seba zahrnúť tých, z ktorých pochádzame, tých, ktorí nemysleli len na seba, ale odovzdali nám poklad života. Sme tu vďaka našim rodičom, ale aj vďaka našim starým rodičom, vďaka ktorým sme zažili, že sme na svete vítaní.“

homílii Svätý Otec prirovnal rolu starých rodičov ku koreňom stromu. Mladšiu generáciu pozval položiť si otázku, ako o tieto korene dbá a ako ďalej odovzdáva prijatý dar: „Dávam zrod životu? Vnášam do dejín novú a obnovenú lásku, ktorá tam predtým nebola? Ohlasujem evanjelium tam, kde žijem, slúžim niekomu nezištne tak, ako to mne robili tí, ktorí ma predišli?“

Pápež prenechal celebrovanie pri oltári domácemu edmontonskému arcibiskupovi. Foto: TASR/AP

Ešte pred omšou sa pápež zastavoval pri ľuďoch, aby im pobozkal deti v rytme domorodých kanadských bubnov, napísala agentúra AP. Kňaz indiánskeho pôvodu Cristino Bouvette upozornil, že kanadská kultúra „nie je striktne pohanská“, citovali ho vatikánske médiá.

Inzercia

„Pápež chce, aby (obyvatelia Kanady) vnímali, že pred ich pozemským pôvodom je ich skutočný pôvod v Stvoriteľovi,“ uviedol Bouvette.

Pápež sa modlil pri jazere

František sa v utorok večer presunul k Jazeru sv. Anny, ktoré je pôvodným obyvateľom už po stáročia známe ako posvätné miesto uzdravenia. Od Edmontonu je vzdialené asi 100 km. Pápež sa tu zúčastnil na tradičnej národnej púti.

Pápež prichádza do dejiska jednej z najznámejších kanadských katolíckych pútí. Foto: TASR/AP

Modlitba pri jazere za odpustenie hriechov spojených s kolonizáciou bola jedným z duchovných vrcholov pápežovej šesťdňovej návštevy Kanady, ktorej cieľom je odčiniť úlohu katolíckej cirkvi pri prevádzkovaní internátnych škôl, kde boli násilne asimilované deti pôvodných obyvateľov krajiny.

Preživším sa snažil pomôcť vyliečiť sa z „rán násilia“. Obrad pripadol na sviatok svätej Anny, Ježišovej starej matky. Ide o biblickú postavu, ktorú majú domorodí katolíci v mimoriadnej úcte, a každoročne putujú k jazeru, aby sa ponorili do jeho vôd.

Pápež na mieste duchovného významu pre domorodých obyvateľov krajiny. Foto: TASR/AP

František vo svojom príhovore vyzdvihol význam, ktorý majú staré mamy v rodinách pôvodných obyvateľov, a pripomenul rozhodujúcu úlohu, ktorú mala jeho vlastná stará mama Rosa pri odovzdávaní viery, keď bol chlapcom a mladíkom v Buenos Aires.

„Časť bolestného dedičstva, s ktorým sa teraz stretávame, pramení zo skutočnosti, že domorodým babičkám zabránili odovzdať vieru v ich vlastnom jazyku a kultúre,“ povedal pápež.

František v blízkosti Jazera sv. Anny. Foto: TASR/AP

Všetkým rodinám, ktoré majú doma starších ľudí, pápež odkázal, aby si uvedomili: „Máte poklad! Strážte tento zdroj života vo svojich domovoch: starajte sa oň ako o vzácne dedičstvo, ktoré treba milovať a opatrovať.“

Pápež František sa následne zameral na liečivú silu vody v kontexte zranení, ktoré utrpeli pôvodní obyvatelia Kanady po kolonizácii Európanmi.

Ospravedlnenie nezašlo dostatočne ďaleko

Murray Sinclair, predseda kanadskej Komisie pre pravdu a zmierenie, síce pápežovo ospravedlnenie v pondelok privítal, ale v utorok povedal, že nezašlo dostatočne ďaleko v uznaní inštitucionálnej viny za vlastnú úlohu úradu pápeža pri ospravedlňovaní európskej koloniálnej expanzie a za to, že cirkevná hierarchia schvaľovala asimilačnú politiku Kanady.

„Je dôležité zdôrazniť, že cirkev nebola len agentom štátu, ani len účastníkom vládnej politiky, ale bola hlavným spoluautorom najtemnejších kapitol v dejinách tejto krajiny,“ uviedol Sinclair vo vyhlásení.

Dodal, že cirkevné nariadenia viedli priamo ku „kultúrnej genocíde“ pôvodného obyvateľstva tým, že podporovali koloniálnu politiku a tzv. doktrínu objavenia – medzinárodnoprávnu koncepciu z 19. storočia, ktorá bola chápaná ako ospravedlnenie koloniálneho zaberania pôdy a zdrojov európskymi mocnosťami.

Organizátori pápežovej cesty sa ohradili voči Sinclairovej kritike a trvali na tom, že František skutočne „prijal plnú zodpovednosť za úlohu katolíckej cirkvi v systéme internátnych škôl“.

Pápež v pondelok prosil o odpustenie

Pápež František sa v pondelok ospravedlnil za „zlo, ktoré bolo spáchané toľkými kresťanmi na indiánskych obyvateľoch“.

Urobil tak v meste Maskwacis, v stredisku oblasti obývanej príslušníkmi Prvých národov (First Nations) v kanadskej provincii Alberta sto kilometrov južne od Edmontonu.

Biely Fiat 500 priviezol pápeža Františka do parkového areálu uprostred zelene, ktorého názov Maskwacis v jazyku cree znamená Medvedie vŕšky. Od Kostola Sedembolestnej Panny Márie prešiel pápež na invalidnom vozíku k trávnatému cintorínu s drevenými krížmi lemovanými kruhmi.

Pápež František sa zhovára s jedným z indiánskych náčelníkov. Foto: TASR/AP

Po tichej modlitbe pokračoval k centrálnemu areálu sprevádzaný niekoľkými náčelníkmi s čelenkami z vtáčích pier a v pestrofarebných tkaných odevoch.

Na kruhovom trávniku s prístreškom po obvode privítalo Svätého Otca typickými pokrikmi niekoľko sto zástupcov domorodých skupín z rôznych končín Kanady.

Náčelník Zlatý orol (Usow-Kihew, anglickým menom Wilton Littlechild) ako hostiteľ vo svojom rodnom jazyku cree postupne vysvetľoval význam miesta a jednotlivých symbolov.

Je to napríklad názov Korytnačí ostrov odkazujúci na mýtickú pravlasť indiánskych národov, insígnie kmeňov v podobe prútov ozdobených perím či rytmika bubnovania, spievané pokriky a rituálne tance v kostýmoch.


Foto: TASR/AP

Počas stretnutia prechádzala pomedzi zhromaždenie skupina s červeným transparentom s menami tisícok študentov rezidenčných škôl. Ako uviedol náčelník Zlatý orol, ako člen Komisie pre pravdu a zmierenie si osobne vypočul 7 000 svedectiev tých, ktorí prešli rezidenčnými školami.

Pápeža Františka usadili na čestnom mieste po boku s náčelníkmi. V príhovore, ktorý predniesol po španielsky s prekladom do angličtiny, najprv uviedol dôvod svojej návštevy: „Prichádzam do vašej vlasti, aby som vám osobne povedal, že cítim žiaľ, aby som prosil Boha o odpustenie, uzdravenie a zmierenie, aby som vám ukázal svoju blízkosť, aby som sa modlil s vami a za vás.“

V úvodnej časti pápež pripomenul tradičné hodnoty indiánskych kultúr i bolestnú históriu a trvalé dôsledky politiky znevažujúcej identitu a práva pôvodných obyvateľov. V 19. a 20. storočí sa to dialo prostredníctvom indiánskych rezidenčných škôl, ktoré viedli aj cirkevné organizácie a rehole. Túto pamäť je nevyhnutné udržiavať napriek tomu, že to bolí, uistil Svätý Otec potomkov domorodých národov.

„Dnes som tu, aby som spomínal na minulosť, plakal s vami, ticho sklonil pohľad k zemi, modlil sa pri hroboch,“ dodal František.


Foto: TASR/AP

Stretnutie uzavrela modlitba, ktorú predniesol pápež František postojačky a s červenou štólou na pleciach udelil požehnanie v angličtine. V srdečnej až dojímavej atmosfére sa potom pápež, stále postojačky, pozdravil s desiatkami zástupcov rozličných etnických skupín. Komunikoval s nimi s pomocou tlmočníka a každému podaroval ruženec.

Medzi rozličnými symbolickými darmi, ktoré pápež dostal, bola aj náčelnícka čelenka. Pohľad na pápeža s čelenkou na hlave vyvolal silnú emocionálnu reakciu zhromaždenia.

„Pápežove slová boli uzdravujúce pre nás všetkých,“ povedal podľa Vatican News po stretnutí s pápežom náčelník Zlatý orol: „Som veľmi poctený jeho návštevou“.

Podľa náčelníka je zmierenie možné. „Keď sa spýtali mladých ľudí, či si myslia, že budú vidieť zmierenie alebo či ho zažijú počas svojho života, 70 percent mladých povedalo ‚áno‘. K zmiereniu dôjde ešte počas nášho života,“ dodal.

Na stretnutí sa zúčastnili aj čelní zástupcovia politického života Kanady: generálna guvernérka Mary Simonová a predseda vlády Justin Trudeau.

Privítal ho Trudeau aj pôvodní obyvatelia

Pápež František v nedeľu začal návštevu Kanady, ktorá potrvá až do soboty 30. júla. Ide v poradí o 37. zahraničnú apoštolskú cestu, ktorú samotný Svätý Otec nazval „kajúcou púťou“. Hlavným cieľom je uzdravenie rán a zmierenie s pôvodným obyvateľstvom krajiny.

„Je to ten istý postoj, ktorý navrhol Benedikt XVI. v roku 2010 zoči-voči škandálu zneužívania detí; ten istý postoj, ktorý navrhol Ján Pavol II. počas jubilea v roku 2000 na ,očistenie pamäti‘,“ uviedol Andrea Tornielli z vatikánskeho Dikastéria pre komunikáciu.

Kanada je 56. krajinou, ktorú pápež František navštívi. Ide tam v stopách svojho predchodcu Jána Pavla II., ktorý počas svojho pontifikátu navštívil Kanadu trikrát: v rokoch 1984, 1987 a naposledy v roku 2002 pri príležitosti Svetových dní mládeže v Toronte.

Na letisku v Edmontone, kde po desaťhodinovom lete z Ríma pristál o 11.09 h miestneho času (19.09 h SEČ), pápeža privítali generálna guvernérka Mary Simonová a predseda vlády Justin Trudeau spolu so zástupcom indiánskych národov v tradičnom odeve.

V areáli letiska sa pápež presúval pomocou osobného automobilu a invalidného vozíka, na ktorom absolvoval aj úvodné privítanie. Pri ceremónii zazneli aj tradičné rytmické spevy indiánskych umelcov. 

Po krátkych rozhovoroch s desiatkou zástupcov indiánskych etník s pomocou tlmočníčky sa pápež František presunul do Seminára sv. Jozefa v Edmontone, kde ho čakal obed a kde bude až do stredy ubytovaný.

Prvý večer mal pápež vyhradený na odpočinok. Svoj hlavný pracovný program začne v pondelok o 10.00 (18.00 h SEČ) stretnutím s náčelníkmi a zástupcami Prvých národov (First Nations), Métisov a Inuitov v Maskwacise sto kilometrov južne od Edmontonu. Pri tejto príležitosti prednesie prvý z celkovo deviatich verejných príhovorov, ktoré ho čakajú počas apoštolskej návštevy.

Súčasťou stretnutia v areáli Medvedieho parku Pow-Wow v Maskwacise budú príhovory náčelníkov, spoločná modlitba Otče náš a požehnanie, ktoré udelí Svätý Otec. Bude to prvé z celého radu naplánovaných stretnutí v duchu motta „Spoločne kráčať“ na podporenie cesty uzdravovania historických rán indiánskeho obyvateľstva.


Pápež František na letisku v Edmontone bozkáva ruku bývalej chovankyne neslávne známych internátnych škôl. Foto: TASR/AP

V pondelok o 16.30 h (v utorok 0.45 h SEČ) sa pápež prihovorí katolíckej komunite v indiánskej národnej farnosti v Kostole Božského Srdca v Edmontone. Kostol, ktorý patrí k najstarším kostolom v Edmontone, bol v auguste 2020 poškodený požiarom. Jeho obnova bola ukončená tesne pred pápežovou návštevou.

Svätý Otec v kostole prednesie svoj druhý príhovor na pôde Kanady a po spoločnej modlitbe požehná sochu svätej Kateri Tekakwithy, prvej indiánskej svätice Severnej Ameriky. Žila v rokoch 1656 – 1680 a je známa aj ako „ľalia Mohawkov“.

V blízkosti severného pólu

Apoštolskej ceste predchádzalo päť stretnutí pápeža Františka s pôvodným obyvateľstvom v Ríme, posledné sa uskutočnilo v apríli tohto roku. Pápež vtedy vyjadril „rozhorčenie a hanbu“ nad tým, čo domorodé národy zažívali.

V rámci vládnej politiky násilnej asimilácie v Kanade od konca 19. storočia do 90. rokov 20. storočia umiestnili do 139 internátnych škôl spravovaných cirkevnými inštitúciami 150 000 indiánskych detí. Mesiace alebo roky tak strávili v odlúčení od svojich rodín, jazyka a kultúry, pričom mnohé z nich fyzicky alebo pohlavne zneužívali zamestnanci týchto inštitúcií. Predpokladá sa, že tisíce detí zomreli v týchto internátnych školách na choroby, podvýživu alebo v dôsledku zanedbania starostlivosti. Od mája 2021 na pozemkoch pri týchto školách objavili úrady vyše 1 300 neoznačených hrobov.

Prvá etapa kajúcej púte bude venovaná predovšetkým stretnutiu s pôvodnými obyvateľmi v Edmontone. S niekoľkými ďalšími skupinami domorodých etník sa pápež stretne v Québecu.

Mimoriadne významný moment cesty sa uskutoční v arktickom meste Iqaluit, kde sa pápež František stretne s niekoľkými bývalými študentmi neslávne známych „rezidenčných škôl“, v ktorých boli domorodé deti často vystavené tvrdej disciplíne a niekedy aj týrané a zneužívané.

V súčasnosti sa uznáva, že systém internátnych škôl sa snažil vymazať ich kultúru. Ako poznamenal riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni, návšteva Iqualitu bude v tomto horúcom európskom počasí skutočným ochladením. Bližšie k severnému pólu sú už len mestá na Islande či v Nórsku.

V odpovedi na otázky o pápežových pohybových problémoch, spôsobených bolesťami kolena, vatikánsky hovorca poznamenal, že počas cesty môže príležitostne použiť invalidný vozík, ako to robí v Ríme.

V pápežskom sprievode sú aj dvaja kanadskí kardináli z Rímskej kúrie: prefekt Dikastéria pre biskupov kardinál Marc Ouellet a prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Michael Czerny.

Katolíkov je necelá polovica, takmer štvrtina obyvateľov je bez vyznania

Kanada má rozlohu väčšiu, než je dvojnásobok Európskej únie. Počtom obyvateľov však nedosahuje ani desatinu EÚ. Štatistiky ukazujú, že v 38-miliónovej Kanade tvoria katolíci 44 % (čo je takmer 17 miliónov), protestanti 20 %, moslimovia 3 % a 24 % obyvateľstva sa nehlási k žiadnemu náboženstvu.

Katolícka cirkev v Kanade má 71 cirkevných oblastí, 134 biskupov, viac než 6-tisíc kňazov, vyše 1 200 trvalých diakonov, viac než 9-tisíc rehoľníčok, takmer sto laických misionárov a 352 bohoslovcov.

Katolícka viera prišla do Kanady po objavení jej teritórií Európanmi v 16. storočí. Prvú svätú omšu na území dnešnej Kanady slávil v júli roku 1534 francúzsky kňaz, ktorý sprevádzal moreplavca a prieskumníka Jacqua Cartiera.

Kolonizácia sa začala založením mesta Québec v roku 1608 a Ville Marie (dnešného Montrealu) v roku 1642. Mnohé francúzske kongregácie sem poslali rehoľníkov i rehoľníčky, ktorí začali intenzívnu misionársku činnosť medzi pôvodným obyvateľstvom, ktoré bolo rozdelené do štyroch hlavných skupín. Boli tu Huróni a Algonkíni v kolonizovaných oblastiach, Siouxovia na východe a Inuiti na severe.

Významnú úlohu zohrali jezuiti, ktorí pôsobili najmä medzi Hurónmi v 17. storočí. Ovocím tejto misie je aj prvá svätorečená domorodá obyvateľka Severnej Ameriky – Kateri Tekakwitha (1656 – 1680), ktorú kanonizoval Benedikt XVI. v roku 2012. Svätá Kateri je spolu s Františkom z Assisi patrónkou životného prostredia.

Chúlostivým obdobím pre Katolícku cirkev v Kanade bolo obdobie, keď v polovici 18. storočia územie získali Angličania. Ťažkosti sa skončili až v prvej polovici 19. storočia, keď boli v Anglicku katolíkom priznané ich práva. V roku 1841 získala cirkev plné právne uznanie tzv. Aktom zjednotenia. O jej vitalite svedčí aj skutočnosť, že tu vznikli viaceré rehoľné kongregácie.

Dôležitou súčasťou rozvoja života katolíckej cirkvi v Kanade bola aj činnosť východných cirkví a to najmä na západe krajiny, v oblastiach, ktoré boli cieľom migračných vĺn zo strednej a z východnej Európy.

Ukrajinská gréckokatolícka cirkev je dnes najpočetnejšou východnou katolíckou cirkvou v Kanade. Prítomná je aj Slovenská gréckokatolícka cirkev, Arménska katolícka cirkev, Grécko-melchitská cirkev, Maronitská cirkev, Chaldejská katolícka cirkev, ako aj Sýrsko-malabarská a Sýrsko-malankarská katolícka cirkev.

Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve v roku 1987 zavítal medzi slovenských gréckokatolíkov, keď vykonal posviacku Katedrály Premenenia Pána v Toronte, katedrálneho chrámu Slovenskej gréckokatolíckej eparchie sv. Cyrila a Metoda.

Na slávnosti 15. septembra 1984 v Markhame pri Toronte boli prítomní spolu s miestnym eparchom Michalom Rusnákom aj ďalšie cirkevné osobnosti slovenského pôvodu: arcibiskup Tomko a biskupi Kaľata, Hrušovský, Grutka a Hnilica.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.