Zlom alebo inovácia Pred 50 rokmi pápež odstránil subdiakonov a nižšie stupne posvätnej vysviacky

Keď pápež Pavol VI. v roku 1969 predložil prvé vydanie svojho zreformovaného Missale Romanum, boli v ňom predstavené aj liturgické úlohy subdiakona. Ten mal prednášať čítanie z Nového zákona a pomáhal diakonovi a kňazovi pri príprave oltára – a patril k vyššiemu kléru. To sa však zmenilo dokumentom Ministeria quaedam, zverejneným pred 50 rokmi 15. augusta 1972.

Pavol VI. sa rozišiel s tisícročnou tradíciou a odstránil v latinskej cirkvi subdiakonov a menšie stupne posvätnej vysviacky, ktoré predchádzali subdiakonátu.

Druhý vatikánsky koncil (1962 – 1965) rozvinul v cirkevnej konštitúcii Lumen gentium trojstupňovú sviatosť posvätnej vysviacky (diakonát, presbyterát, episkopát). Tu sa vyšší, ale nie sviatostný stupeň posvätnej vysviacky subdiakona javil ako už nehodiaci. Ostatné nižšie stupne posvätnej vysviacky ostiarov (vrátnikov), exorcistov, lektorov a akolytov už ani predtým nemali nijaký praktický význam v cirkevnom živote.

Preto sa Pavol VI. rozhodol spojiť vstup do kléru s diakonským stupňom posvätnej vysviacky. Menšie stupne posvätnej vysviacky boli nahradené povereniami službou lektora a akolytu, prostredníctvom ktorých sa v nadväznosti na communio-ekleziológiu mali stať viditeľnými aj laici v bohoslužobnom konaní. Tieto nové služobné úrady (ministeria) mali natrvalo plniť úlohy, ktoré predtým pri bohoslužbe mal subdiakon – ale na základe spôsobilosti z krstu a birmovania, nie ako „emanácia“ sviatosti posvätnej vysviacky.

Napriek tomu až do motu proprio pápeža Františka Spiritus Domini (2021) boli tieto služobné úrady (ministeria) vyhradené výlučne mužom – a Pavol VI. dokonca ponechal biskupským konferenciám, aby akolytu naďalej označovali za subdiakona. Na starú tradíciu nižších stupňov posvätnej vysviacky odkazuje aj povinnosť, že kandidáti na diakonský a kňazský stupeň posvätnej vysviacky musia predtým dostať poverenia.

Pápež František nadviazal na túto inováciu svojho predchodcu mnohými spôsobmi, najmä vo veci „roly žien“ v cirkvi. V roku 2021 natrvalo otvoril tieto ministeria pre ženy. Preto predtým prichádzali do úvahy spravidla poverenia len pre kandidátov na diakonský a kňazský stupeň posvätnej vysviacky.

Ženy v cirkvi Pápež umožnil ustanovovanie lektoriek a akolytiek. No nie je to príkaz

Imrich Gazda

Slovenskí biskupi budú o téme diskutovať na najbližších zasadaniach. Je možné, že dôjde aj na otázku miništrovania dievčat.

Krátko po otvorení poverení pre ženy nasledoval dekrét Antiquum ministerium, ktorým pápež vytvoril služobný úrad (ministerium) katechétu – tentoraz dôrazne laický: kandidáti na sviatosť posvätnej vysviacky ho nemajú prijímať.

Rozchod pápeža Pavla s tradíciou – a v neposlednom rade s cirkvami Východu – chápať cirkevné služobné úrady (ministeria) ako „emanáciu“ sviatosti posvätnej vysviacky pápež František vníma ako možnosť urobiť ženy viditeľnejšími v cirkvi. Zároveň tým chce ozrejmiť rozdiel medzi „s posvätnou vysviackou spätými úradmi“ len pre mužov a „s posvätnou vysviackou nespojenými laickými úradmi“ pre všetkých.

Zriadením služobného úradu katechétu František vytvoril oficiálny rámec a zároveň poveril biskupské konferencie po celom svete, aby pre potenciálnych kandidátov a kandidátky vypracovali „nevyhnutnú cestu vzdelávania, ako aj normy a prístupové kritériá“.

Uvidíme, či rozšírenie týchto „inštitúcií“ v živote cirkvi nadobudne praktický význam. V praxi väčšina miestnych cirkví už dlhú dobu má ženy ako lektorky a mimoriadne rozdávateľky svätého prijímania. V mnohých farnostiach je katechéza často v rukách žien.

S teraz vytvoreným liturgickým rámcom pre poverenie František uznáva toto nasadenie. V Nemecku je reakcia na pápežove opatrenia dosiaľ skôr zdržanlivá. Zdá sa, že riešenie „otázky žien“ si predstavujú inak.

Pôvodne publikované na katholisch.de. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.