Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Hriech či emócia?

Hnev je ako nabitá zbraň, musí vystreliť. Otázka je, koho alebo čo trafí

„Hnev je dar Boží, je to energia, ktorú máme na to, aby sme riešili vzniknutý problém,“ hovorí predstavený saleziánov Peter Timko. 

V období, keď sa hnev dostal do zoznamu hlavných hriechov, ľudia nemali k dispozícii také poznatky o emóciách, ako máme my. Hnev je teda emócia a z morálneho hľadiska sama osebe nie je hriechom.

„Je dôležité, aby sme to nebrali tak automaticky, že len čo sa nahnevám, pácham hriech. Je rozdiel v tom, keď cítim hnev, čo je v poriadku, iné je však hnevať sa,“ hovorí v ďalšom rozhovore v rámci seriálu o nerestiach a čnostiach salezián Peter Timko.

Hnev sa stáva hriechom vtedy, keď s ním zle zaobchádzame. Nemáme na výber, či vyjadriť alebo nevyjadriť svoj hnev. Keď je už raz v nás, vždy sa nejakým spôsobom prejaví. Náš výber spočíva iba v tom, ako ho dáme najavo.

„Zrelý človek sa neprejavuje tak, že nemá emócie alebo nepociťuje hnev. Bolo by zvláštne, keby sme hnev necítili. Zrelosť spočíva v tom, ako dokážem svoje emócie spracovať a usmerniť,“ vysvetľuje salezián.

Prejavy hriešneho hnevu nie sú len výbuchy zlosti či hádky. Existujú aj iné formy ničivých dôsledkov zle vyjadreného hnevu – ticho, ignorovanie, vytváranie napätia.

„Poznám takých kresťanov zákonníkov, ktorých sa bojí človek stretnúť. Síce žijú ako najlepší kresťania, ale všade, kam prídu, cítiť napätie. Sú nahnevaní na všetkých a na všetko,“ hovorí Peter Timko.  

V rozhovore hovorí aj o tom, ako využiť negatívnu emóciu na konanie pozitívnych vecí, ako chápať Boží hnev a aj ktorí svätci nám môžu byť príkladom v tom, ako dokázali zvládať svoju výbušnú povahu.

Prečo je hnev hriechom, dokonca hlavným hriechom? Veď v Písme predsa čítame o Božom hneve, aj Ježiš sa vedel nahnevať.

Je dôležité, aby sme sa na to nepozerali tak prvoplánovo. Hnev nemusí byť automaticky hriechom. 

V období, keď sa hnev dostal do zoznamu hlavných hriechov, ľudia nemali k dispozícii také poznatky o emóciách, ako máme my.

Hnev je teda emócia a z morálneho hľadiska sama osebe nie je hriechom, za svoje emócie nemôžeme. Emócie sú darom od Boha, vždy nám chcú niečo povedať, k niečomu nás vedú. Je rozdiel cítiť hnev, čo je v poriadku, a iné je hnevať sa. To už môže byť hriech, pretože sa nechávam ovplyvniť emóciou k zlému morálnemu správaniu. 

Čiže keď v nás vzplanie hnev, netreba sa cítiť previnilo? 

Treba skúmať a rozlišovať, čo nám chce emócia hnevu, ktorá v nás vznikla, povedať. Každá emócia je ako esemeska, ktorú treba prečítať a pochopiť. Na základe toho ju potom vieme ľahšie ovládať a spracovať. Emóciu nemôžeme potláčať. Potláčaný hnev je katastrofa. Keď v človeku vybuchne, narobí veľa zla.

Na lepšie vysvetlenie uvediem príklad. Určite poznáte známy príbeh o Viliamovi Tellovi. Ten musel na príkaz neľútostivého zemepána kušou zostreliť z veľkej vzdialenosti jablko na hlave svojho syna za trest, pretože sa odmietol pokloniť jeho klobúku. Legenda hovorí, že Tell mal pripravený aj ďalší šíp, ktorý chcel streliť do zemepána v prípade, že by sa nepodarilo jablko zostreliť a trafil by svojho syna. Vieme, že Viliamovi Tellovi sa podarilo zostreliť jablko a synovi neublížil.

Tento dramatický moment prežívame aj my, keď nás niekto alebo niečo nahnevá. Pocit hnevu je ako nabitá zbraň, ktorá musí vystreliť. Avšak nemáme strieľať ani do seba, ani do druhých, ale do „jablka“ problému, na ktorý nás emócia upozorňuje.

Inzercia

Čítajte tiež

Preverí hnev naše morálne kvality? 

Je to o zrelosti človeka. Zrelý človek sa neprejavuje tak, že nemá emócie alebo nepociťuje hnev. Zrelosť spočíva v tom, ako dokážeme svoje emócie spracovať a usmerniť, aby tá energia slúžila pre dobro a nie morálne ubližovala.

A bolo by aj zvláštne, keby sme nikdy nepociťovali hnev. Hnev je prirodzený, keď nie sú naplnené naše očakávania alebo keď niekto prekročí naše hranice. Podstatné je, ako ho spracujem, a vtedy môžeme hovoriť o tom, čo je alebo nie je hriech.

Sú rôzne stratégie, ako narábať s emóciou hnevu. Každý sme iná povaha, napríklad cholerici majú väčší sklon k hnevu, melancholici majú skôr tendenciu hnev v sebe potláčať. Ale každý sa niekedy nahnevá.

Nemali by sme nikdy konať za horúca pod vplyvom emócie, ale počkať, kým odznie. Vzniknutú energiu môžeme usmerniť do športu, upratovania, prechádzky a podobne. Každý si môže nájsť svoj vlastný spôsob. A potom s chladnou hlavou riešiť problém, na ktorý nás emócia upozorňuje.

Do akej miery je potlačenie hnevu kresťanský postoj, že radšej neeskalovať napätie, ustúpiť, a kedy nám takéto správanie môže vlastne škodiť?

Každý psychológ vám povie, že žiadne emócie sa nesmú potláčať, treba ich spracovať a usmerňovať. Aj z duchovného hľadiska je dôležité si priznať, že môžem byť nahnevaný. A v modlitbe prosiť Boha nie o to, aby som nemal hnev, ale aby som správne riešil tie situácie, ktoré ma nahnevali. Toto je kresťanské. 

Kresťan nie je „ťuťko“, na ktorom iní môžu štiepať drevo. Ale ani nereaguje agresívne, konfliktne, pomstychtivo či ignorantsky. Lebo hnev sa nemusí prejaviť len hádkou či búchaním všetkým dookola. Sú aj iné formy zle vyjadreného hnevu – odmietnutie rozprávať sa s inými, vedomé ignorovanie, ohováranie, mračenie sa či „mučenícke“ správanie a vytváranie napätia. Poznám takých kresťanov zákonníkov, ktorých sa človek bojí stretnúť. Síce žijú ako najlepší kresťania, ale všade, kam prídu, cítiť napätie na päť metrov. Sú nahnevaní na všetkých a na všetko.

Je také umenie duchovného života naučiť sa narábať s emóciou tak, aby sme sa podobali Kristovi. Aj Ježiš sa vedel nahnevať. Ale nikomu neublížil. Určite v ňom bol hnev, keď ho ľudia neprijali, keď ho bičovali, keď sa mu posmievali. A on reagoval slovami: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. 

Ježiš hovorí: odpusti, miluj aj svojich nepriateľov. To sú ťažké veci, ale podľa toho poznáš kresťana. Ani nie tak podľa dobrých skutkov, ale podľa toho, ako znáša krivdy a správa sa voči nepriateľom. 

Odpoveďou kresťana je odpustenie a láska. Nie však láska naivná. Kresťan si je vedomý, že mu bolo ublížené, ale nejde cestou pomsty, nenechá sa zlými myšlienkami voviesť do pascí a slepých uličiek toho, že príde úľava a vyriešenie problému cez pomstu. Nepríde. 

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste:

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.