Pápežova výzva kardinálom V oslovení eminencia je kus pravdy, ale aj veľa klamu. Dôležité je žasnúť

Aktualizované.

Slávnostnou omšou v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne v utorok večer vyvrcholilo dvojdňové stretnutie kardinálov z celého sveta, ktoré zvolal pápež František. Na tému reformy Rímskej kúrie diskutovalo spolu 196 kardinálov a patriarchov východných katolíckych cirkví z celkového počtu 226.

Takzvané mimoriadne konzistórium, počas ktorého pápež diskutuje s kardinálmi o najpálčivejších témach, sa konalo po siedmich rokoch, len tretíkrát počas Františkovho pontifikátu.

V homílii počas záverečnej omše pápež zdôraznil význam úžasu v živote kresťana. „Chcel by som sa opýtať každého z nás, vás, drahí bratia kardináli, vás, biskupi, kňazi, zasvätení muži a ženy, Boží ľud: ako je to s tvojím žasnutím? Cítiš občas úžas? Alebo si zabudol, čo to znamená? (...) Bratia, tento úžas je cestou spásy!“ povedal Svätý Otec.

„Oslovujú nás eminencie. Áno, je v tom kus pravdy, ale je v tom aj veľa klamu, ktorým sa Podvodník vždy snaží Kristových nasledovníkov zosvetštiť a urobiť ich neškodnými,“ pokračoval František a dodal: „Toto je služobník cirkvi: ten, kto vie žasnúť nad Božím plánom a v tomto duchu vášnivo miluje cirkev, pripravený slúžiť jej poslaniu tam, kde a ako si to Duch Svätý želá.“

Pápež František na vozíčku počas príchodu do Baziliky svätého Petra. Foto: TASR/AP 

Kardinálsky zbor počas záverečnej omše. Foto: TASR/AP

Kritika kardinála Brandmüllera

Tlačové stredisko Svätej stolice v záverečnom komuniké zdôraznilo, že diskusia sa konala v „bratskej atmosfére“, čo v rozhovoroch pre Vatican News potvrdili viacerí zúčastnení.

Kardináli debatovali v dopoludňajších a popoludňajších blokoch, a to v jazykových skupinách aj plenárne. Keďže sa však stretnutie uskutočnilo za zatvorenými dverami, informácie z obsahu dvojdňových rokovaní boli striedme.

V prvý rokovací deň sa po úvodnom pápežovom pozdrave v Novej synodálnej aule krátko prihovoril dekan kardinálskeho kolégia Giovanni Battista Re. Medzi témy diskusií patrili formácia personálu, spiritualita kúrie a predovšetkým otázka laikov a ich možná úloha na vrchole niektorých dikastérií. K tejto téme boli vyžiadané hlbšie vysvetlenia, informoval oficiálny vatikánsky portál Vatican News.

V utorok dopoludnia kardináli pokračovali v diskusii na témy späté s Rímskou kúriou a popoludní si vypočuli informácie o Jubileu nádeje 2025.

O rozruch sa vraj podľa vatikanistu Sandra Magistera postaral 93-ročný nemecký kardinál Walter Brandmüller, ktorý vo svojom prejave kritizoval, že pápež František sa málo radí s kardinálskym zborom. „Úprimnosť, žiaľ, nahrádza zvláštne ticho,“ píše sa v Brandmüllerovom prejave, ktorý Magister zverejnil na svojom blogu. O oboch je známe, že patria k dlhodobým kritikom súčasného pontifika.

No kritika sa ušla aj emeritnému pápežovi Benediktovi XVI., ktorému Brandmüller vytkol, že na rozdiel od Celestína V. v 13. storočí sa o svojej rezignácii neporadil s kardinálskym zborom.

Emeritný prezident Pápežského komitátu pre historické vedy vraj upozornil aj na to, že kardináli roztrúsení po celom svete sa stretajú len zriedka, a preto sa nedostatočne poznajú, čo môže poznačiť priebeh budúceho konkláve. Navrhol preto zvážiť, či by pápeža nemali voliť len kardináli sídliaci v Ríme.

Nigérijský kardinál Francis Arinze počas príchodu na mimoriadne konzistórium. Foto: TASR/AP

Kardinálov pred začiatkom stretnutia vítala skupina protestujúcich s nápisom Sexizmus je kardinálny hriech. Foto: TASR/AP

Na rozdiel od Brandmüllera viacerí ďalší kardináli ocenili otvorenosť, no zároveň bratský tón diskusie. „Hovoríme o veľmi praktických otázkach ako priatelia, ako bratia, s nesmiernou dobrosrdečnosťou a hlbokou láskou k cirkvi. Je to mimoriadne povznášajúce,“ povedal newyorský kardinál Timothy Dolan, ktorý zároveň ocenil, že je inšpiratívne diskutovať s kardinálmi stojacimi v prvej línii konfliktu na Ukrajine.  

Obohacujúcu výmenu názorov medzi kuriálnymi a mimorímskymi kardinálmi ocenili aj prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj Michael Czerny či viedenský kardinál Christoph Schönborn.

Na stole sa mohli ocitnúť aj ďalšie témy

Hoci hlavnou témou stretnutia bola apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium o reforme Rímskej kúrie, ktorá bola pripravovaná od roku 2014 a do platnosti vstúpila 5. júna tohto roku, vatikánski pozorovatelia upozornili, že na stole sa mohli ocitnúť aj ďalšie témy, ktoré by prítomní kardináli považovali za dôležité.

„Vzhľadom na to, že o dokumente, ktorý už medzičasom vstúpil do platnosti, sa diskutovalo deväť rokov, nie je jasné, o čom vlastne sa má diskutovať. Len ťažko by sme si mohli predstaviť nudnejšiu tému ako reorganizácia kuriálneho systému, takže bude dôležité sledovať, o čom vlastne budú kardináli diskutovať,“ napísal Raymond de Souza z National Catholic Register.

Vatikánska sedma Štyri dôvody, pre ktoré sa oplatí sledovať nasledujúce štyri dni vo Vatikáne

Imrich Gazda

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Imricha Gazdu.

Jednou z tém, ktorá mohla byť nastolená, je príprava nových noriem upravujúcich štatút emeritného pápeža, keďže jeho postavenie nebolo od nečakanej abdikácie Benedikta XVI. v roku 2013 nikdy upravené. Mnoho vecí sa aj v súčasnosti rieši za pochodu, pričom existuje predpoklad, že súčasný emeritný pápež nebude výnimkou. 

Napokon, samotný František začiatkom leta v rozhovore pre argentínsku televíziu Televisa avizoval, že „bude osožné veci lepšie vymedziť alebo ich lepšie vysvetliť“.

Ďalšou možnosťou je, že popri diskusii o reforme Rímskej kúrie chcel František s kardinálmi prediskutovať aj úpravu pravidiel konkláve.

Hovorí sa napríklad o zvýšení počtu kardinálov voliteľov alebo o tom, že by pápeža volili aj nekardináli. Nejde o žiadny prekvapivý nápad. Už pápež Pavol VI. uvažoval o povolení účasti predsedov biskupských konferencií na konkláve.

Objavili sa dokonca aj úvahy o tom, že pápež František by mohol kardinálom avizovať, že v istom momente sa rozhodne odstúpiť. Tieto špekulácie posilnila aj nedeľná návšteva Aquily, kde si František uctil hrob pápeža Celestína V., ktorý abdikoval pred 700 rokmi.

Počas krátkej štvorhodinovej návštevy stredotalianskeho mesta, ktoré pred 13 rokmi postihlo ničivé zemetrasenie, však František nič týmto smerom nenaznačil.

Chýbal kardinál Zen

Jedným z mála z 226 žijúcich kardinálov, ktorí sa na konzistóriu nezúčastnili, bol 90-ročný emeritný biskup Hongkongu Joseph Zen Ze-kiun.

Účasť mu neznemožnil vek ani zdravotný stav, ale čínsky komunistický režim, ktorý kardinála obžaloval z podpory prodemokratických aktivistov a zadržal mu cestovný pas. Súdne pojednávanie je naplánované už na september.  

Podľa Raymonda de Souzu z National Catholic Register mnohí pozorne sledovali to, či pápež a kardináli nejakým spôsobom zareagujú na prenasledovanie svojho spolubrata. Či už priamym vyjadrením, alebo aspoň symbolicky – prázdnou stoličkou pripomínajúcou neúčasť kardinála Zena.