Minizamyslenie Prezývky

Nové meno znamená novú identitu a poslanie. Niektoré novonadobudnuté mená, priezviská či prezývky apoštolov presne vystihujú ich osobnosť, iné sú trochu záhadou a zároveň výzvou pre nás.

Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. (Lk 6, 12 – 19)

Šimon sa bude volať Peter – Skala. „Je to čestný titul muža, ktorý nikdy nezakolíše? (...) Ale ktovie, či sa tým nemyslí pravý opak, veď zrno Božieho rozsievača, ktoré v tomto prípade padne na skalnatú pôdu, síce rýchlo vzrastie, ale bez poriadnej zeminy aj rýchlo uschne,“ kladie si otázky Nico ter Linden.

Jakubovi a Jánovi dal Ježiš meno Boanerges – Synovia hromu (Mk 3, 17). Možno podľa ich temperamentnej povahy. Jánove listy sú plné lásky. Z hromu časom zostal len jej nehasnúci oheň. V apoštolskom kolégiu je aj Matúš, ktorému hovoria mýtnik (Mt 10, 3) – muž, ktorý spoznal hranicu medzi bezcieľnosťou a naplneným životom. Je tu aj Tomáš prezývaný Didymus – Dvojča (Jn 20, 24). Vo svojich pochybnostiach sa stáva jeho dvojčaťom každý, kto zoči-voči Ježišovi užasne: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20, 28). A napokon je tu Judáš. Nebezpečenstvo zrady číha za rohom aj na nás.

Každý má svoje meno či prezývku, ktorá ho vystihuje. Aj keď ju nikto nevyslovil. A každé nové meno má ako mesiac svetlú aj odvrátenú stranu. Ako vidno, Boh dokáže použiť obe. (Jozef Husovský)