Minizamyslenie (Ne)poznáme odpoveď

V Ježišovi sa podľa kresťanskej viery spája božská a ľudská prirodzenosť. Vedel teda ako jeden z Božskej Trojice všetko? Alebo sa ako človek potreboval tak ako my učiť, hľadať, vracať sa a začínať znovu? Ťažká otázka.

V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Mk 1, 7 – 11)

Nevidíme do Ježišovho srdca ani hlavy a nevieme, ako prežíval „ponuku dňa“. Nikdy teda nebudeme poznať ani uspokojivú odpoveď na túto otázku. Trochu svetla do nej však vnáša jeho krst v Jordáne.

Prečo ho Ježiš vlastne podstúpil? Mnohí teológovia a biblisti tvrdia, že to bolo zo solidarity s hriešnikmi. Ježiš, ako nám ho predstavuje Biblia, sa však nikdy nepomeriaval s inými ľuďmi a už vôbec k nim nepristupoval zhora ako dobrý, ktorý sa blahosklonne pozerá na hriešnikov dole.

Biblista Nico ter Linden ozrejmuje: „Aj (Ježiš) hľadá nový počiatok, rovnako ako muži a ženy z Judey a Jeruzalema (por. Mk 1, 5). (...) Ježiš sa ponára do vody, odkladá starého človeka, prijíma krst a vstáva, vynára sa z vody, akoby sa znovu narodil, ako iný človek. V neskoršej tradícii sa občas vyskytuje skreslený obraz Ježiša ako bezkrvnej postavy bez hriechu. Pre najstaršieho evanjelistu Marka je však Ježiš ešte človekom z mäsa a krvi.“

Ježiš teda prichádza k Jordánu plný otázok. Kým som? Som naozaj Božím Synom? Aká je moja cesta? Ako bude pokračovať? Potvrdzuje to aj explicitná Božia odpoveď: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

Tým, že prichádza z „otvoreného neba“, je aj odpoveďou pre všetkých, ktorí ju spolu s Ježišom hľadajú. Sme milované Božie deti. A nebo je otvorené. Vždy, 24/7.

V krste sme našli to, čo hľadáme. To však nie je konečná, ale štart. Poznáme odpoveď. A teraz ju potrebujeme premeniť na naplnený život. Pre nás aj pre tých, čo stoja okolo. A prichádzajú nové otázky... (Jozef Husovský)