Nové spoločenské hry | Vyhrá ten, kto obráti najviac miest Galiley, ale nemôže to spraviť sám

Tým, čo majú radi spoločenské hry, záver roka 2025 celkom praje. A ešte viac môžu byť spokojní tí, ktorí už dlhšie hľadali niečo s biblickou tematikou. Odpoveď dávajú dve rôzne partie zo Slovenska, ktoré prišli so svojimi hrami s náboženským námetom.

Ich prvá hra bola o Slovenskom národnom povstaní

Attila Sebestyén a Michal Šimko sú kamaráti z Komárna, ktorí roky vymýšľajú táborové hry vrátane stolových. Aktivite sa venujú aj cez občianske združenie a vlastné vydavateľstvo. Tieto dni finišujú s novou spoločenskou hrou o apoštoloch. Volať sa bude The Twelve (Dvanásti).

Prebieha kampaň a dokončujú sa ilustrácie.

Nejde o ich prvý počin. Na konte už majú jednu spoločenskú hru, ktorá zožala úspech. SNP – Boj, zrada, taktika je strategicko-vedomostná hra a vyšla pred 80. výročím Slovenského národného povstania, teda pred rokom.

Aj táto udalosť dostala ich hru do povedomia a záujmu médií. Z hry o SNP vydali päťsto výtlačkov, z ktorých je ešte niekoľko k dispozícii v známych kníhkupectvách či na Gamifactory. Vyrábali ju na dvoch miestach – zvlášť figúrky a zvlášť ostatné komponenty ako karty a dosku. Všetky ilustrácie vytvorila ich dlhoročná kamarátka a ilustrátorka Dominika Lehocká. S tou spolupracujú aj pri novej hre The Twelve.

Michal Šimko (vľavo) a Attila Sebestyén. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Tému SNP si vybrali nie preto, že by boli fanatici do vojenskej techniky alebo histórie. „Máme nadšenie pre vedomosti a spoločenské témy,“ vysvetľuje Michal Šimko, ktorý sa venuje fundraisingu v neziskovom sektore.

„Sme zvedaví ľudia a baví nás na tom aj to, že sa pri tvorbe hry ponoríme do jej témy,“ dopĺňa ho učiteľ náboženstva Attila Sebestyén. Vznik hry o SNP konzultovali s historikmi z Ústavu pamäti národa a Trnavskej univerzity, kde študovali.

Attilu a Michala baví premýšľať, tvoriť hry a zároveň je pre nich dôležitá aj viera, zaujímajú ich biblické príbehy. Keď uvažovali, do akej ďalšej hry sa pustiť, uvedomili si, že kresťania sa tiež radi hrajú, stretávajú sa v spoločenstvách, v rodinách. „V rôznych univerzitných pastoračných centrách alebo spoločenstvách sa hrávajú spoločenské hry a povedali sme si, že by bolo fajn, keby mali takú, ktorá bude nielen zábavná, ale bude súvisieť s vierou, s Bibliou,“ vysvetlil Sebestyén, ktorý je katechétom na základnej škole.

Hra The Twelve nemá byť len o vedomostiach, ale aj o príležitosti lepšie pochopiť postavy Ježišových najbližších. „Chceme ukázať konkrétne charaktery apoštolov a ich ľudské vlastnosti, pozitívne aj negatívne a výzvy, s ktorými zápasili,“ pokračuje Michal Šimko.

Ako sa hrajú Dvanásti

Nachádzame sa v Galilei za Ježišovho verejného pôsobenia. V Markovom evanjeliu, šiestej kapitole (hoci to možno nájsť aj na iných miestach) je pasáž o tom, ako Ježiš poslal Dvanástich po dvoch po Galilei. Dostali tri úlohy – uzdravovať chorých, vyháňať zlých duchov a hlásať, že sa priblížilo Božie kráľovstvo.

Cieľom hry je z pohľadu príbehu obrátiť všetky mestá Galiley.

Každý hráč hrá za konkrétneho apoštola, pričom každý z apoštolov má nejakú špeciálnu vlastnosť na základe svojho charakteru. Tá bude pre neho predstavovať trvalú výhodu v hre, napríklad si potiahne tri karty požehnania a môže si vybrať jednu, ktorá mu najviac vyhovuje. Niečo, čo je známe napríklad z hry Bang!

Hráči si ťahajú karty, ktoré predstavujú požehnania, duchovnú silu. S týmito kartami dokážu potom reagovať na prichádzajúce výzvy. Tie sa týkajú spomínaných troch úloh, ktoré dostali apoštoli.

Foto: archív Attilu a Michala

Foto: archív Attilu a Michala

Foto: archív Attilu a Michala

Foto: archív Attilu a Michala

Na stole je teda okrem balíka výziev a balíka požehnaní ešte tretí balík kariet s dvoma kategóriami: dedina a mesto.

Na začiatku svojho ťahu si hráč povie, či chce „splniť“, teda obrátiť na vieru nejakú dedinu alebo mesto. V prípade mesta ho čaká viac úloh a výziev, na ktoré bude potrebovať väčšiu dávku schopností (požehnaní). V dedine budú čeliť trom výzvam, ktoré musia splniť, v meste až piatim.

Všetky výzvy majú tri úrovne odstupňované podľa závažnosti. Tvorcovia to ilustrujú na príklade výzvy exorcizmu.

Prvá úroveň predstavuje chlapca, ktorý sa vrhal do ohňa. Level 2 sú dvaja mládenci, z ktorých Ježiš vyhnal zlých duchov a tých poslal do ošípaných. A tretia úroveň sa týka Márie Magdalény, ktorá mala podľa tradície v sebe sedem zlých duchov.

Keďže Ježiš poslal Dvanástich po dvojiciach, aj v tejto hre si hráč musí pri snahe obrátiť konkrétne galilejské mesto či dedinu dohodnúť spoluprácu s iným hráčom.

„Táto myšlienka zostáva zachovaná. Keby som bol napríklad Bartolomej, potrebujem sa dohodnúť trebárs s Matúšom, aby išiel do toho so mnou, potom pôjdeme obrátiť jednu dedinu,“ vysvetľuje Attila a dodáva, že v hre budú konkrétne názvy dedín v Galilei.

Ak spoluhráč (Matúš) povie áno, môžu pokračovať. Každý hráč má karty v ruke a okrem toho aj pred sebou vyložené karty požehnaní, ktoré môže potom použiť pri snahe o obrátenie dediny či mesta.

„Napríklad keď má Matúš vyložené karty, ktoré mu umožňujú silné kázanie, a ja mám na ruke exorcizmus a kázeň, tak si nevyložím ďalšiu kázeň, ale radšej exorcizmus, aby sme ako dvojica mali pestrejší výber a dokázali reagovať na rôzne výzvy, ktoré prídu,“ opisuje ďalej mechaniku hry Attila.

Môže dôjsť k situácii, že na obrátenie istej dediny karta vyžaduje „kázanie 3“. No Matúš má smolu, lebo jeho schopnosti na kázanie majú aktuálne úroveň 2.

Nemusí ísť nevyhnutne na ďalšiu dedinu či mesto, ale môže minúť karty svojich schopností, ktoré má, pričom jedna výzva zostane v prípade tejto dediny nesplnená.

Na ťahu je ďalší hráč, ktorý ak má kartu alebo karty na kázanie, môže si povedať, že túto výzvu dokončí za Matúša on vo dvojici s ďalším apoštolom.

„Môžete si to predstaviť ako zástup ľudí, ktorý tam reálne je a čaká, že sa ho niekto ujme. Prídu na pomoc ďalší apoštoli a dedina je vaša,“ rozpráva ďalej spolutvorca hry.

Za získanie dediny či mesta hráči získavajú body. Ten, ktorý spoluprácu inicioval, získava silnejší status v danom regióne, takže keď sa objaví nová dedina v tejto lokalite, budú ostatní motivovaní ísť s ním do spolupráce.

„Ten status nie je samoúčelný. Keď ľudia tomu človeku dôverujú, ich viera rastie a môže uzdraviť alebo vlastne dopomôcť k zázraku,“ dopĺňa Attilu Michal.

Aj za Judáša?

Samozrejme, do hry vniesli aj úmyselné „zamotávačky“.

Medzi kartami výziev, ktorých je 21, sa dvakrát nachádza aj „neprijatie“. Tvorcovia narážajú na slová Ježiša o tom, že ak narazia na mesto či dedinu, kde ich neprijmú, majú si striasť prach z nôh a ísť ďalej.

„Nemusíte v takej situácii dávať žiadne karty ani sa vám nič extra nedeje. Jednoducho ste túto výzvu nesplnili a len ste prešli okolo,“ vysvetľuje Michal Šimko a dodáva, že ich úmyslom je poukázať na slobodu rozhodnutia ľudí, či sa otvoria Božiemu pôsobeniu.

Niektoré dediny a mestá majú aj špeciálnu vlastnosť v tom, že znefunkčňujú kartu „neprijatia“ v danom regióne. „Napríklad ak som získal Genezaret, už v danej skupine (regióne) miest nebude platiť karta neprijatia, lebo vzrástla moja reputácia po získaní významného mesta,“ opisuje Michal.

Tento prvok umožňuje v hre aj taktizovať – ak hráč pozorne sleduje, či sa karty neprijatia minuli, môže si trúfnuť aj na náročnejšie mesto. Balík s dvadsaťjeden výzvami sa totiž recykluje.

Foto: archív Attilu a Michala

Vyhráva ten, kto má obrátených najviac miest a obcí, respektíve kto bol súčasťou takých tímov.

Pokiaľ ide o počet hráčov, maximálny je dvanásť, no minimum traja. „Optimálne je hra pre šiestich hráčov, čiže menšia partia stretka,“ opisuje Michal Šimko.

Trvanie hry testujú jej autori cez tzv. kvantitatívny testing. Hra sa hrá veľmi veľakrát a robia sa rôzne výpočty na to, aby trvala prirodzene do hodiny – aby nebola príliš dlhá, ale ani príliš krátka.

Apoštolov chceli spraviť čo najviac verných pravde, ale zároveň tak, aby to bola zábavná hra. Zakomponovali do nej preto aj formu súťaživosti.

Attila hovorí, že nechceli, aby bola hra príliš matematická, predsa len ide o apoštolov a vnímať treba aj dávku Božieho požehnania. „Apoštoli možno veľa netaktizovali, v hre sa trochu dá. V našej hre platí, že niekedy máte možno slabé karty a vyjde to, inokedy to nevyjde ani so silnými. V hre je to náhoda, v živote to voláme skôr Božie požehnanie,“ vysvetľuje mladý katechéta.

V hre nechceli ani prvok vzájomného škodenia si.

Mnohým môže napadnúť aj otázka, či sa medzi kartami apoštolov nachádza aj Judáš.

„Áno, hrať sa dá aj za Judáša. Bol ambiciózny. Naše pozorovanie hovorí, že si chcel robiť veci podľa seba,“ objasňuje Attila Sebestyén a prezrádza, že hru konzultovali so známym biblistom Jozefom Jančovičom. Ten podľa tvorcov hry ocenil tento nápad. „Dokonca nám dal konkrétne tipy na zlepšenie hernej mechaniky,“ spomína Attila.

Hra je momentálne v štádiu predpredaja na portáli Donio.sk, vďaka ktorému bude možné hru vydať.

Michal Šimko (vľavo) a Attila Sebestyén. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Attila a Michal majú viacero nápadov, ktoré by mohli byť realizované v prípadných rozšíreniach. Ponúka sa napríklad verzia, kde vystupuje aj Panna Mária, Mária Magdaléna či ďalšie ženy. Lákajú ich aj ďalšie biblické námety vrátane Starého zákona. Výsledok závisí od úspechu titulu The Twelve, ktorý ukáže záujem ľudí o hry s biblickou tematikou.

Na záver sa rozprávame aj o tom, čo vlastne robí hru dobrou – bez ohľadu na to, či je s kresťanskou tematikou alebo nie.

„Dôležité je, aby sa skončila v najlepšom. To znamená, aby každý hráč, aj ten, čo prehrá, mal pocit v zmysle: škoda, že to netrvalo dlhšie. Ešte jedno kolo a vyhral by som,“ vysvetľuje Michal Šimko.

„Keď máte pocit, že je to veľmi tesné, hoci možno v skutočnosti ani nie je, tak si chcete zahrať znovu a ukázať, že už tentoraz vyhráte,“ uzavrel Attila Sebestyén.

Cesta učeníka – zberateľská hra o svätých

V rovnakom období sa do vymýšľania hry s náboženskou tematikou pustila aj partia mladých z Bratislavskej arcidiecézy. Aj oni kampaňovali cez Donio, kde vyzbierali päťtisíc eur.

Štyria kamaráti z vysokej školy prišli s nápadom na kartovú zberateľskú hru o svätých, ktorá sa volá Cesta učeníka (alebo po anglicky The Way of the Disciple).

Foto: Donio.sk

„Vidíme, že mladí radi vzhliadajú k hrdinom, či už sú to superhrdinovia, alebo futbalové či popové hviezdy. Prečo však nevyzdvihnúť ozajstných hrdinov, ktorí úspešne prešli cestu viery až do večnosti?“ približuje pre Postoj zámer jeden z tvorcov Ján Osadský.

Ich cieľom je poodhaliť viac zo života svätých prirodzeným spôsobom. „Preto bude naším splneným snom, keď sa hra dostane do spoločenstiev, na náboženstvá a katechézy ako spôsob učenia hrou. Keďže chceme podporiť bádateľský aspekt kartičiek, dokončujeme už aj aplikáciu The Way Collector, v ktorej si zadarmo môžete naskenovať svoju zbierku a dozvedieť sa o hrdinoch viery ešte viac,“ hovorí.

Pokiaľ ide o spôsob hrania, Cesta učeníka podľa Osadského nie je súbojom v štýle, kde bojuje napríklad svätý Martin proti svätému Jánovi Evanjelistovi.

„Cieľom hry je totiž získavať čnosti, ku ktorým nás svätí inšpirujú. V základnej hre sa so svojím kamarátom predbiehate v tom, kto prvý získa čnosti na ceste učeníka. Vo finálnej fáze príprav je aj verzia, v ktorej hrajú hráči spolu proti hre,“ opisuje.

Ako sa hrá Cesta učeníka:

Prvá séria hry obsahuje karty 50 rôznych svätých. „Snívame však, že dokážeme medzi mladými spopularizovať až 600 najznámejších svätcov,“ rozpráva Ján Osadský.

Riešili aj dilemu, ktorá súvisí s umelou inteligenciou a kreslením obrázkov. „Keďže vieme, že umelci vedia ,vdýchnuť život‘ do svojich diel tak, ako to počítač zatiaľ nedokáže, sme hrdí na našich umelcov, ktorí ručne kreslili každý portrét,“ dodáva.

Hru považuje za Božie dielo a svojím spôsobom za zázrak aj kampaň na Doniu, v ktorej im podporu vyjadrilo vyše 150 ľudí. Záujem o projekt podľa Osadského prejavil aj bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, ktorý vyzdvihol privádzanie ľudí ku Kristovi hravou formou.