Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
07. september 2022

Pápež František a hlbšie prežívanie Eucharistie

Ako sa naučiť modliť a žiť liturgiu?

Jediná kontroverzná časť listu Desiderio desideravi sa týka slov pápeža Františka o slávení tridentskej omše.

Ako sa naučiť modliť a žiť liturgiu?

Foto: TASR/AP

Desať dní po tom, ako cirkev v Spojených štátoch 19. júna začala trojročnú národnú eucharistickú obnovu, prispel k nej významne pápež František apoštolským listom Desiderio desideravi venovaným liturgickej formácii Božieho ľudu.

Jednou z najdôležitejších fáz tejto obnovy je urobiť zo slávenia svätej omše praktický prameň, vrchol, koreň a centrum života cirkvi a jednotlivých veriacich. Aby sa tak stalo, je potrebné osvojiť si teológiu liturgie cirkvi, modliť sa za ňu a žiť ju.

Práve o to sa pokúsil pápež František vo svojom liste z 29. júna, v ktorom uviedol „niekoľko podnetov či námetov na úvahy, ktoré môžu pomôcť pri kontemplácii krásy a pravdy kresťanského slávenia“, a vyzval nás, aby sme „znovu objavili, chránili a žili [jej] pravdu a silu“.

Pred pätnástimi rokmi pápež Benedikt XVI. vo svojej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis vyzval na „mystagogickú katechézu“ a „výchovu k eucharistickej viere“, aby sa veriacim „pomohlo, aby ich vnútorné rozpoloženie zodpovedalo gestám a slovám“ a aby sa naplnili nádeje liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu smerujúce k plnej, aktívnej, vedomej, plodnej a zbožnej účasti veriacich na omši.

To, k čomu Benedikt XVI. vyzýval – a čo sa v istom zmysle už predtým pokúsil načrtnúť vo svojej predpápežskej knihe Duch liturgie –, pápež František v skutočnosti poskytol v tomto veľavravnom, pragmatickom a krásnom liste.

Všetko sa musí začať uctievaním Boha

Liturgická katechéza pápeža Františka sa začína Ježišovou „horiacou“ a „nekonečnou“ túžbou priviesť všetkých do spoločenstva s ním prostredníctvom prijímania jeho tela a jeho krvi. Na začiatku Poslednej večere Ježiš apoštolom povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť“ (Lk 22, 15). A táto túžba, hovorí pápež, predchádza našej účasti na svätej omši a každému zbožnému prijatiu Ježišovho tela.

Pápež František horlivo vyzýva cirkev, aby pracovala na tom, „aby všetci mohli sedieť pri večeri obetovaného Baránka a žiť z neho“. Nabáda nás, aby sme si „nedopriali ani chvíľu oddychu, pretože vieme, že ešte stále nie každý dostal pozvanie na túto Večeru alebo že na ňu niektorí zabudli, alebo sa stratili na ceste v zákrutách ľudského života“.

Svätá omša je prostriedkom, pokračuje pápež František, aby sme sa konkrétne stretli s Ježišom Kristom, prijali jeho vtelenú lásku, vstúpili do moci jeho veľkonočného tajomstva a spolu s ním v plnosti, radosti a dokonalosti uctievali Boha Otca.

Problémom dnešnej doby je, že mnohí ľudia sa zúčastňujú na omši bez vedomého stretnutia s Kristom, bez uvedomenia si toho, čo sa deje. Preto je podľa neho veľmi dôležité, aby cirkev správne chápala liturgiu a formovala ostatných, aby ju dokázali oceniť, vstúpiť do nej a žiť ju.

Svätý Otec pripisuje prebudenie plnšieho „teologického chápania liturgie“ a jeho úlohy v živote cirkvi Druhému vatikánskemu koncilu a liturgickému hnutiu, ktoré mu predchádzalo. Zdôrazňuje, že „nie je náhoda“, že Druhý vatikánsky koncil sa „začal úvahami o liturgii“, pretože, ako povedal svätý Pavol VI. počas koncilu, „liturgia je prvým prameňom božského spoločenstva, v ktorom sa Boh s nami delí o svoj vlastný život, (...) prvou školou duchovného života [a] (...) prvým darom, ktorý musíme poskytnúť kresťanskému ľudu“. Všetko sa musí začať uctievaním Boha.

Východiskové body

Podľa pápeža Františka hlavná otázka znie – ako sa naučiť modliť a žiť liturgiu? Akú formáciu potrebujeme, aby sme sa mohli pripodobniť Kristovi a zotrvať v spoločenstve s ním? Opisuje niekoľko „východiskových bodov“, vďaka ktorým môžu byť plody koncilových liturgických reforiem pochopiteľnejšie.

Po prvé, musíme chápať a prežívať liturgiu ako skutočne zameranú na Boha a Božie sebadarovanie. To je podľa pápeža protijed na novognostický duchovný jed egocentrického emotivizmu, ako aj na neopelagiánsky jed egocentrického aktivizmu.    

Po druhé, liturgia nás musí prostredníctvom krásy slávenia viesť ku „kráse pravdy“. To má ďaleko od rituálneho estetizmu alebo dokonca od „väčšej interiority“ či „zmyslu pre tajomstvo“, ale skôr nás to vedie k úžasu nad Božím spásonosným plánom prostredníctvom Ježišovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania a napokon k ohromujúcemu stretnutiu s Kristom v liturgii a k jeho adorácii.

Po tretie, je potrebné správne „umenie sláviť“ omšu tak zo strany kňaza, ako aj zo strany ľudu. Kňazi si musia uvedomiť, že sú povolaní „osobitne sprítomňovať zmŕtvychvstalého Pána“, a umožňovať veriacim, aby prostredníctvom ich gest a slov pocítili Ježišovu horúcu túžbu darovať sa.

Inzercia

Z tohto dôvodu musí byť kňaz nepretržite liturgicky formovaný, aby prostredníctvom svätej omše mohol skutočne evanjelizovať, vyučovať a dávať správny príklad. Takéto umenie slávenia, samozrejme, zahŕňa, zdôrazňuje pápež František, vernosť rubrikám omše, aby veriaci neboli „okradnutí“ o to, čo im patrí.

Svätý Otec však zdôrazňuje, že veriaci si tiež musia uvedomiť, že liturgiu v spoločenstve s Kristom slávi cirkev a nie iba kňaz. Preto im treba pomôcť osvojiť si „disciplínu“ Ducha Svätého, ktorá nielen formuje ich city, postoje a liturgické správanie, ale ich aj pripodobňuje Kristovi.

Po štvrté, aby sa tak stalo, je potrebné pomôcť veriacim znovu objaviť význam „symbolického činu“ v dobe, v ktorej sú mnohí „negramotní“, pokiaľ ide o pochopenie významu symbolov, a preto stratili schopnosť „náboženského vzťahu ako plnohodnotné ľudské bytosti“. Táto obnovená gramotnosť musí byť intelektuálna aj empirická.

Pápež František napokon zdôrazňuje dôležitosť liturgického ticha, ktoré dáva priestor Duchu Svätému, aby mohol pomáhať veriacim prijímať Božie slovo, milosť a eucharistické sebadarovanie namiesto toho, aby sa na liturgiu pozeralo predovšetkým ako na ľudskú činnosť.

Predkoncilová liturgia

Jediná kontroverzná časť listu sa týka slov pápeža Františka o slávení tridentskej omše podľa predkoncilových liturgických kníh. Svätý Otec úprimne priznáva: „Nechápem, ako je možné povedať, že niekto uznáva platnosť [Druhého vatikánskeho] koncilu (...) a zároveň neprijíma liturgickú reformu, ktorá sa zrodila zo Sacrosanctum concilium,“ konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu o posvätnej liturgii.

Preto trvá na tom, že „sa nemôžeme vrátiť k tej obradovej forme, ktorú konciloví otcovia (...) cítili potrebu reformovať“ – ide o tú reformu, ktorej vernosť koncilu podľa neho „zaručili“ svätí Pavol VI. a Ján Pavol II. schválením liturgických kníh. Z tohto dôvodu, hovorí Svätý Otec, zverejnil v júli minulého roka motu proprio Traditionis custodes.

Väčšina zástancov a účastníkov predkoncilovej formy tridentskej omše by však povedala, že rovnako ako emeritný pápež Benedikt absolútne akceptujú platnosť koncilu a jeho liturgických reforiem, ale namietajú proti pokoncilovým zneužitiam liturgie, bláznovstvám a ikonoklazmu, ktoré sa uskutočnili údajne v mene a duchu koncilu, čo sám pápež František nazýva „nápaditou – niekedy divokou – kreativitou“.

Takéto zmeny, ktoré neschválil ani koncil, ani Pavol VI. a Ján Pavol II., sú podľa nich úplnou zradou vízie koncilu a zdajú sa oveľa väčšou hrozbou pre jeho liturgickú reformu ako láska k predkoncilovej liturgii.

Väčšina tých, ktorí slávia tradičnú tridentskú omšu, tvrdí, že tak robia z túžby po dôslednej liturgickej úcte a primeranej eucharistickej zbožnosti – nie preto, že by odmietali koncil a jeho autentické liturgické reformy, odmietajú len falošné a bláznivé mutácie, ktoré sa tvária, že sú pod záštitou koncilu.

Veriaci, ktorí slávia tradičnú tridentskú omšu, okrem toho veľakrát preukázali, že sú si podstatne viac vedomí Ježišovej vášnivej túžby sláviť s nami Paschu a že sú oveľa hlbšie formovaní v liturgických cnostiach, o ktorých hovorí pápež František, že by ich rád videl v každom katolíkovi, než tí, ktorí boli vychovaní smutne nerovnomerným, priemerným a občas „divokým“ slávením reformovanej liturgie.

Väčšina z nich by preto mala byť považovaná za spojencov a nie za nepochopených a podozrievaných oponentov pápežovho včasného a modlitebného úsilia o pravý a primeraný kult a o úplnú eucharistickú revitalizáciu cirkvi.

© 2021 EWTN News, Inc. Reprinted with permission from the National Catholic Register – www.ncregister.com. Preložila Terézia Sedláková.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.