Pápež v Kazachstane Krajina, ktorou začiatkom roka zmietali nepokoje, víta náboženských lídrov

Pápež František absolvuje od 13. do 15. septembra návštevu Kazachstanu. Oficiálne motto jeho 38. zahraničnej apoštolskej cesty znie: „Poslovia mieru a jednoty.“

Ústredným podnetom na pápežskú cestu do tejto stredoázijskej krajiny je Siedmy kongres predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev. Takéto podujatie sa organizuje z iniciatívy vedenia kazašského štátu od roku 2003 približne každé tri roky v hlavnom kazašskom meste Nur-Sultan (niekdajšia Astana).

Naplánované sú dva Františkove prejavy na kongrese a popritom súkromné ​​stretnutia pápeža s rozličnými náboženskými predstaviteľmi.

Kazašské ministerstvo zahraničia nedávno hovorilo o približne 100 delegáciách z 50 krajín, ktoré sú očakávané na kongrese v hlavnom meste Nur-Sultan 14. a 15. septembra.

Popri pápežovi Františkovi príde do Nur-Sultanu aj jeden z najvyšších sunnitských duchovných veľký šejk Ahmed al-Tajjíb z mešity Al-Azhar v Káhire či grécko-pravoslávny jeruzalemský patriarcha Teofil III.

Nahlásení sú aj dvaja izraelskí vrchní rabíni Jicchak Josef a David Lau a mnohí ďalší duchovní z náboženského prostredia islamu, kresťanstva, judaizmu, šintoizmu, budhizmu, zoroastrizmu, hinduizmu a ďalších náboženstiev.

Medzi účastníkmi kongresu budú aj politici a zástupcovia medzinárodných organizácií.

V prípravnom štádiu pápežskej cesty sa vyskytli početné špekulácie o možnom stretnutí s ruským pravoslávnym patriarchom Kirillom. Moskovský patriarcha sa však nezúčastní na kongrese, do Kazachstanu vyšle delegáciu, ktorú by mal viesť „minister zahraničia“ Ruskej pravoslávnej cirkvi – volokolamský metropolita Antonij (Sevriuk).

Vatikánska sedma Stretne pápež namiesto Kirilla prezidenta Číny? O týždeň sa môžu prepísať dejiny

Pavol Rábara

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru.

Podľa kazašských organizátorov motto tohtoročného medzináboženského kongresu znie: Rola predstaviteľov svetových náboženstiev a tradičných náboženstiev pre duchovný a sociálny rozvoj ľudstva v období po pandémii.

Pod týmto mottom sa má diskutovať aj o príspevku náboženských predstaviteľov a politikov k podpore medzináboženského dialógu a mieru a k boju proti extrémizmu.

Dlhoročný kazašský prezident Nursultan Nazarbajev prvý raz pozval na medzináboženský kongres v roku 2003. Podľa vlastného vyjadrenia chcel prispieť k mieru a svornosti vo svete po teroristických útokoch islamistov 11. septembra 2001 v USA.

Kritici vyčítajú kazašskej vláde, že kongresom chce medzinárodne prezentovať Kazachstan ako krajinu etnickej a náboženskej tolerancie, no nechce povoliť slobodu vierovyznania. Vyhlásenia doterajších kongresov kritici označujú za všeobecné a frázovité a podľa kritikov nemali nijaký účinok na súčasné konflikty s náboženskými komponentmi.

Terajší kongres bude prvým pod vedením Kasyma-Žomarta Tokajeva, ktorý v roku 2019 vystriedal Nazarbajeva na poste hlavy štátu. Tokajev navštívi zasadanie v Paláci nezávislosti.

Vatikán sa zúčastňoval na kazašských medzináboženských kongresoch od počiatku. Na predchádzajúcom kongrese delegáciu Svätej stolice viedol kardinál Francesco Coccopalmerio.

Stredoázijská ťažká váha

V rámci svojej trojdňovej návštevy sa František stretne aj s kazašským prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom a prihovorí sa predstaviteľom vlády a občianskej spoločnosti.

Stepný štát Kazachstan s rozlohou 2,7 milióna štvorcových kilometrov je deviatou najväčšou krajinou na svete.

Predovšetkým na základe svojich bohatých zásob nerastných surovín – ropa, plyn a urán – patrí Kazachstan medzi hospodársky ťažké váhy v Strednej Ázii.

Ekonomicky a politicky má Kazachstan veľa kontaktov so svojimi dvoma susedmi, Čínou a Ruskom.

V južnom Kazachstane má Rusko dlhodobo prenajatý kozmodróm Bajkonur. Odtiaľto ruský kozmonaut Jurij Gagarin v roku 1961 odštartoval prvý pilotovaný let do vesmíru.

Na základe spoločného kultúrneho dedičstva existujú úzke väzby aj s Tureckom. Kazachstan patrí do Organizácie turkických štátov. Turkestan, jedno z najstarších miest v krajine, bol v marci 2021 vyhlásený za „duchovné hlavné mesto turkického sveta“.

V decembri 1991 táto sovietska republika dosiahla nezávislosť. Od tých čias riadil osud Kazašskej republiky prezident Nursultan Nazarbajev, ktorého v roku 2019 vystriedal Kasym-Žomart Tokajev.

Obaja politici patria k dominantnej politickej strane Nur Otan (Svetlo vlasti). Nazarbajev presunul hlavné mesto z Alma-Aty do Astany. V roku 2019 bola Astana na Tokajevov návrh premenovaná na Nur-Sultan na Nazarbajevovu počesť.

Aj keď bol Kazachstan pred nepokojmi v januári 2022 považovaný za pomerne stabilný štát, neustále sa objavovali obvinenia z nedostatku slobody, porušovania ľudských práv a korupcie.

Slovenská rehoľníčka v Kazachstane Bolo to ťažké. Naše mesto je dodnes pod kontrolou tankov

Pavol Rábara

Výpadok internetu bol znepokojujúci, nevedeli sme poriadne, čo sa deje, hovorí sestra Alma Džamová z Karagandy.

Etnická a náboženská situácia

Kazachstan je krajinou s mnohými etnickými skupinami a, zodpovedajúc tomu, s niekoľkými náboženstvami. Zďaleka najpočetnejšou skupinou sú Kazachovia a Rusi. Žijú tu aj Uzbeci, Ukrajinci, Ujguri a mnohé ďalšie etnické skupiny.

Kazachovia sú tradične sunnitskými moslimami. Rusi sú obvykle pravoslávnymi kresťanmi. Miestni katolíci majú často nemecké, poľské alebo litovské korene.

Následkom komunizmu je mnoho ľudí v tejto stredoázijskej krajine sekulárnych a svoje náboženstvo praktizujú len počas veľkých sviatkov a prázdnin. Keďže náboženstvo už nezohráva veľkú rolu v každodennom živote Kazachstanu, len málokedy tam dochádza k náboženským konfliktom.  

Nočný pohľad na centrum Nur-Sultanu s vysvieteným prezidentským palácom. Foto: TASR/AP

Pravoslávna cirkev

V takmer 19-miliónovom Kazachstane 70 % obyvateľstva tvoria moslimovia a 25 % pravoslávni. Islam však nezohráva dominantnú rolu v spoločenskom živote.

Pravoslávna cirkev v Kazachstane je metropóliou s deviatimi eparchiami a podlieha Moskovskému patriarchátu, pretože väčšina pravoslávnych kresťanov v Kazachstane má korene v Rusku. Kazašským metropolitom je Alexander (Mogilev).  

Moskovský patriarchát počíta územie tejto stredoázijskej krajiny k svojmu „kánonickému územiu“, čo znamená, že len seba považuje za oprávneného vykonávať misie a evanjelizáciu v tejto oblasti. Napriek tomu náboženské komunity v Kazachstane nažívajú svorne.

Katolícka cirkev

František odslúži svätú omšu na výstavisku Expo v hlavnom meste a v tamojšej katolíckej katedrále Matky Božej ustavičnej pomoci je naplánované stretnutie s biskupmi, kňazmi a ďalšími cirkevnými pracovníkmi v Kazachstane.

Katolíci v počte okolo 120-tisíc tvoria len 0,6 % obyvateľstva. Katolícka cirkev v tejto stredoázijskej krajine vznikla prakticky v časoch sovietskeho diktátora Stalina vďaka Poliakom a Nemcom, ktorí sem boli nútene presídlení.

Obratom pre maličkú kazašskú cirkev bol rozpad Sovietskeho zväzu a zrod nezávislého Kazachstanu v roku 1991. V nasledujúcom roku táto krajina nadviazala diplomatické styky so Svätou stolicou a v roku 1998 oba štáty uzavreli dohodu, ktorá miestnej Katolíckej cirkvi garantuje slobodu aktivít v sociálnej, vzdelávacej i zdravotnej oblasti.

V roku 2001 pricestoval do tejto krajiny hraničiacej s Čínou a Ruskom aj pápež Ján Pavol II. Apoštolským nunciom v Kazachstane je od roku 2016 arcibiskup Francis Assisi Chullikatt.

Zastúpená dvoma obradmi

Katolícka cirkev je v Kazachstane zastúpená latinským aj byzantským obradom.

Pre rímsky obrad existuje arcidiecéza Astana (arcibiskup Tomasz Peta), diecéza Alma-Ata (biskup Jose Luís Mumbiela Sierra), diecéza Karaganda (biskup Adelio Dell’Oro) a Apoštolská administratúra Atyrau (apoštolským administrátorom je duchovný otec Peter Sakmár, rodák zo Spiša). Rímskokatolícka cirkev má v Kazachstane 70 farností a veriacim slúži sto kňazov.

V roku 2019 bola pre veriacich byzantského obradu vytvorená Apoštolská administratúra Kazachstan a Stredná Ázia. Apoštolským administrátorom pre 10-tisíc veriacich a 10 farností je duchovný otec s právom nosiť mitru Vasiľ Hovera.

Katolícki biskupi Kazachstanu patria do Stredoázijskej biskupskej konferencie, ktorá bola založená v jeseni 2021. Biskup Jose Luís Mumbiela Sierra predsedá konferencii, do ktorej patria aj katolícki biskupi Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu, Mongolska a Afganistanu.

Nádej na mier

„Som presvedčený, že návšteva pápeža Františka bude veľkým požehnaním pre nás katolíkov a pre celý Kazachstan,“ povedal katolícky arcibiskup Tomasz Peta. „Vzhľadom na dramatickú medzinárodnú situáciu je návšteva spojená s nádejou na mier a zmierenie na globálnej úrovni,“ vysvetlil Peta a dodal: „Veríme, že návšteva Svätého Otca bude významným príspevkom k ukončeniu vojny na Ukrajine a k dosiahnutiu dlho očakávaného mieru.“

Pápežova účasť na kongrese predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev poukazuje na záujem cirkvi o mier a blaho celého ľudstva, povedal arcibiskup Peta. Na kongrese nepôjde o teologické diskusie.

Arcibiskup Peta dúfa, že kongres „poukáže na Boha ako zdroj pokoja“.