Slovenská profesorka v Leuvene o návšteve pápeža Rektora univerzity sa musím zastať. Nevhodne sa zachovali iní

Minulotýždňovú návštevu pápeža v Belgicku poznačili nesúhlasné prejavy zo strany niektorých profesorov a študentov, o ktorých sme informovali aj v denníku Postoj. Kritizované boli najmä Františkove postoje k ženám vrátane nemožnosti ich kňazskej vysviacky a k LGBTI komunite.

Počas tlačovky pri spiatočnom lete do Ríma na tieto incidenty reagoval aj samotný Svätý Otec. To, že predstavitelia tamojšej akademickej obce zverejnili nesúhlasné stanovisko ešte predtým, ako by si boli vypočuli jeho príhovor, označil František za nemorálne.

Zazneli dokonca aj slová o „tupej mysli“, ktorá nemá záujem pochopiť jeho názory.

Nie jedna, ale dve univerzity

V reakcii na tieto udalosti sa redakcii denníka Postoj ozvala profesorka Monika Rychtáriková, ktorá pôsobí na Fakulte architektúry KU Leuven, aby spresnila niektoré medializované skutočnosti.

„Dôležité je uvedomiť si, že pápež František nenavštívil jednu, ale dnes už dve samostatné univerzity. Najprv prišiel na Katholieke Universiteit Leuven (KU Leuven) a na druhý deň zavítal na Université catholique de Louvain (UCLouvain), ktorá sa nachádza v meste Ottignies-Louvain-la-Neuve,“ vysvetľuje profesorka Rychtáriková.

Hoci obe vzišli z jednej historickej univerzity založenej v roku 1425 – práve 600. výročie jej vzniku bolo dôvodom pápežskej návštevy –, v súčasnosti ich už spája viac-menej len spoločná história. Monika Rychtáriková to prirovnáva k rozdeleniu Československa v roku 1993 na dve republiky.

Jedna z historických budov KU Leuven. Zdroj: Wikipedia

„Od KU Leuven ležiacej v holandsky hovoriacom flámskom regióne sa v roku 1968 po študentských nepokojoch odčlenila francúzsky hovoriaca časť univerzity, ktorá prijala názov UCLouvain.

Kým prvá ostala v pôvodnom sídle, druhá si vybudovala nové priestory vo francúzsky hovoriacom valónskom regióne. Toto univerzitné mestečko dnes nesie názov Nový Leuven – Louvain-Le-Neuve a od starobylého Leuvenu je vzdialené len necelých tridsať kilometrov,“ ozrejmuje profesorka Rychtáriková, ktorá v roku 2015 na Slovensku získala ocenenie Vedkyňa roka.

Čo sa stalo na KU Leuven

KU Leuven František navštívil 27. septembra, pričom jeho príhovoru predchádzalo vystúpenie rektora Luca Selsa, ktoré potleskom ocenili aj miestni biskupi a členovia vatikánskej delegácie sediaci v auditóriu.

Vo svojom rozsiahlom prejave sa rektor Sels dotkol aj problematiky svätenia žien a prístupu k LGBTI komunite:

„Belgický arcibiskup Terlinden nedávno nahradil pomocného biskupa pre provinciu Valónske Brabantsko angažovanou ženou. Nebola by cirkev hrejivejším spoločenstvom, keby v nej ženy mali významné miesto, a to aj v kňazstve?

Nezískala by cirkev v našom kúte sveta väčšiu morálnu autoritu, keby k téme rodovej rozmanitosti pristupovala menej násilne a keby prejavovala väčšiu otvorenosť voči LGBTIQIA+ komunite a poskytovala podporu všetkým, ktorí zápasia s rodovou identitou, ako to robí univerzita?

Je povzbudzujúce, že naši flámski biskupi založili oddelenie ,homosexualita a viera‘, ktoré napríklad organizuje ekumenické modlitebné stretnutie pre LGBTIQIA+ komunitu počas Antverpského Prideu. V tomto kontexte globálna cirkev stojí pred výzvou prepojiť teológiu s najnovšími vedeckými poznatkami. Som rád, že naši teológovia skúmajú tieto náročné otázky a zameriavajú sa na témy, ako môže cirkev podporovať LGBTIQIA+ ľudí.“

Fakulta teológie a náboženských štúdií Katolíckej univerzity Leuven pred návštevou pápeža dokonca vydala špeciálny text, v ktorom sa zamyslela nad „jedinečným postavením a prínosom teológie v akademickom prostredí a širšej spoločnosti“, pričom vyzdvihla prvoradosť kritického prístupu.

Videozáznam z návštevy pápeža na KU Leuven. Prejav rektora Luca Selsa sa začína v čase 32:32 min.

Profesorka Rychtáriková je presvedčená, že príhovor rektora Selsa bol úctivý a vyvážený, citlivé témy nemali podobu kritiky pápeža, ale boli sformulované ako rečnícke otázky, pričom celé vystúpenie je potrebné vnímať v širších súvislostiach.

„KU Leuven je v súčasnosti už úplne nezávislá od cirkvi, no zároveň sa hlási k svojmu kresťanskému dedičstvu. Napríklad jedným z členov správnej rady je zástupca cirkvi. Takisto vždy na začiatku akademického roka sa koná slávnostná procesia profesorov z budovy rektorátu do katedrály, kde sa zúčastnia svätej omše a odtiaľ sa presunú do veľkej auly, kde nasleduje samotné otvorenie a príhovor rektora,“ opisuje Rychtáriková.

Význam kresťanského posolstva zvýraznil rektor Sels, ktorý sa ku kresťanstvu otvorene hlási, aj v nedávnom príhovore pri otvorení akademického roka 2024/2025.

To, že v príhovore počas pápežskej návštevy rektor zvýraznil postavenie žien, treba podľa slovenskej profesorky vnímať v belgickom kontexte. Akademické prostredie na KU Leuven bolo donedávna natoľko patriarchálne, že prvá profesorka tam začala vyučovať až v roku 1960.

„Je tu takisto veľmi málo kňazov, takže niektoré farnosti sú doslova odkázané na službu žien – rehoľných sestier, ale aj laičiek –, ktoré nielen duchovne, ale aj materiálne udržiavajú cirkevné priestory.

Farnosť, ktorá nemá kňaza, môže prísť o dotáciu a bez nej v podstate z ekonomických dôvodov skončí. Keby nebolo odhodlaných žien, mnohé kostoly by museli byť predané a stali by sa z nich kultúrne alebo možno aj športové centrá, prípadne bytové domy, ako to neraz môžeme vidieť inde na Západe,“ ozrejmuje Rychtáriková.

Rektor KU Leuven Luc Sels poćúva príhovor pápeža Františka. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

Nepopiera však, že odpor k cirkvi je v Belgicku veľmi silný. „Dôvody treba hľadať v minulosti, keď cirkev mala veľkú moc a majetky a toto dominantné postavenie bolo niekedy zneužívané, napríklad aj na krytie sexuálneho zneužívania detí.

Ďalšou skutočnosťou je, že kňazi mali v minulosti na katolíckych školách také silné postavenie, že keď na nejakého šikovného študenta ukázali, že má ísť študovať za kňaza, tak bez ohľadu na to, či cítil povolanie pre túto službu, musel vo väčšine prípadov ísť do seminára. Mnohí chlapci sa toho obávali. Cirkev zároveň podporovala systém, ktorý platil ešte aj v 70. rokoch, že keď sa slobodnej matke narodilo dieťa, bolo jej násilne odňaté a zverené do starostlivosti mníškam v kláštoroch a neskôr dané na adopciu.“

Celá táto averzia sa počas pápežskej návštevy omnoho viac ako na KU Leuven prejavila na UCLouvain, čo bolo podľa Rychtárikovej spôsobené aj tým, že valónska časť Belgicka je politicky oveľa viac ľavicovoprogresívna ako Flámsko.

Čo sa stalo na UCLouvain

Na UCLouvain pápež František zavítal na druhý deň, 28. septembra. Po úvodnom privítaní, ktoré predniesla rektorka Françoise Smetsová, sa k slovu dostala spisovateľka a dramaturgička Geneviève Damasová, ktorá spolu so skupinou profesorov a študentov predniesla kritický list adresovaný Františkovi.

„Cieľom listu bolo začať dialóg s pápežom o niekoľkých témach súvisiacich s environmentálnou a so sociálnou transformáciou: ekologická úzkosť, nerovnosť, filozofické korene, úloha žien v spoločnosti, solidarita a šetrnosť,“ uviedla univerzita.

Uvažujúc nad Františkovou encyklikou Laudato si’, v liste akademikov sa konštatuje, že pápežova výzva na integrálny rozvoj sa nezdá zlučiteľná s postojmi Katolíckej cirkvi k homosexualite a ženám. „Drahý pápež František, kde je vo vašej encyklike miesto vyhradené ženám? Ženy v Laudato si’ nápadne chýbajú,“ uviedla tridsiatka signatárov.

Katolícka teológia podľa nich vyzdvihuje materské poslanie žien, no bráni im v prístupe ku kňazskému úradu a ignoruje ich intelektuálny prínos, hoci mnohé prehliadané teologičky „načrtli inšpiratívne cesty uvažovania o kresťanskom ekofeminizme“.

Videozáznam z návštevy pápeža na UC Louvain. Prejav spisovateľky Geneviève Damasovej sa začína v čase 1:39:40 min. 

S kritickým obsahom listu bol pápež František zrejme vopred oboznámený, keďže v následnom príhovore reagoval na niektoré z výčitiek. Okrem iného uviedol, že „to, čo charakterizuje ženy, to, čo je skutočne ženské, nie je vecou konsenzu alebo ideológií. Dôstojnosť všeobecne nie je zakotvená v zákonoch napísaných na papieri, ale v prirodzenom zákone zapísanom v našich srdciach“.

Zdôraznil tiež, že žena je v spoločnosti rovná mužovi, no v cirkvi je mu v istom zmysle nadradená, keďže mariánska služba je dôležitejšia ako petrovská.

Pápežov príhovor napokon prítomní profesori a študenti ocenili potleskom v stoji, takže sa zdalo, že napriek rozdielnosti pohľadov sa celé stretnutie vydarilo.

O ohrádzaní saKeď belgický progresívny trpaslík napína svaly, lebo pápež je neprijateľný

Jakub Lipták

Napokon však bolo všetko ináč. Dôvodom bola skutočnosť, že UCLouvain vopred pripravila odmietavé stanovisko, ktoré – ako dokazuje príspevok mexickej vatikanistky Valentiny Alazrakiovej na sociálnej sieti X – dostali novinári pod embargom do 18. hodiny. Teda do chvíle, keď mal pápež opustiť univerzitu.

Univerzita v ňom síce ocenila niektoré Františkove vyjadrenia, zároveň však vyjadrila „zásadný nesúhlas“ s jeho názormi na úlohu žien v cirkvi a spoločnosti, ktoré sú podľa nej „deterministické a redukujúce“.

UCLouvain samu seba označila za inkluzívnu a bojujúcu proti sexistickému a sexuálnemu násiliu a priamo vyzvala cirkev, aby „nasledovala rovnakú cestu bez akejkoľvek formy diskriminácie“.

Práve na toto vopred pripravené stanovisko pápež František reagoval počas tlačovky na palube lietadla a označil tento postup za nemorálny.

Uštipačne tiež poznamenal, že keď sa jeho názor na dôležitosť postavenia žien v cirkvi „tým dámam zdá konzervatívny, tak ja som Carlo Gardell (slávny argentínsky spevák tanga, pozn.). Tomu sa nedá rozumieť... Vidím, že je tu tupá myseľ, ktorá nechce počuť“. 

Spisovateľka Geneviève Damasová číta list od skupiny profesorov a študentov, vedľa pápeža Františka počúva rektorka UC Louvain Françoise Smetsová. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

Hoci profesorka Rychtáriková nechce rozoberať udalosti, ku ktorým došlo na inej univerzite, myslí si, že ak UCLouvain naozaj vydala stanovisko k pápežovým vyjadreniam predtým, než samotný prejav odznel, tak to bola chyba.

Zároveň však dodáva, že v belgickej spoločnosti omnoho viac zarezonovali Františkove slová na adresu lekárov vykonávajúcich potraty, ktorých prirovnal k nájomným vrahom.

Kriticky na ne reagoval aj samotný premiér Alexander De Croo, podľa ktorého „časy, keď u nás zákony diktovala cirkev, sú už našťastie dávno za nami“.

Neostalo však len pri slovách a premiér, ktorý je členom liberálnej strany VLD, si dal predvolať apoštolského nuncia v Bruseli, aby mu osobne tlmočil nespokojnosť belgickej vlády s vyjadreniami pápeža.