Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
19. september 2022

Alžbeta II.

Kráľovná bola hlavou cirkvi, za jej panovania sa zlepšila aj situácia katolíkov

Britský panovník nosí tiež titul obranca viery. Ako ho chápala zosnulá kráľovná a čo čakať od jej nástupcu?

Kráľovná bola hlavou cirkvi, za jej panovania sa zlepšila aj situácia katolíkov

Kráľovná Alžbeta II. s manželom Filipom sa stretli s pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1980. Foto: TASR/AP

Zosnulá britská kráľovná Alžbeta II. sa otvorene hlásila k svojej kresťanskej viere a počas jej panovania sa v krajine zlepšila aj situácia katolíkov.

Ešte pred niekoľkými rokmi platilo, že následník trónu sa nemohol oženiť či vydať za katolíka bez toho, aby stratil svoje kráľovské práva.

„Pre mnohých z nás má naše presvedčenie zásadný význam,“ povedala vo vianočnom posolstve v roku 2000 britská panovníčka na margo viery. „Kristovo učenie a moja osobná zodpovednosť pred Bohom mi poskytujú rámec, v ktorom sa snažím viesť svoj život. Ako mnohí z vás som v ťažkých časoch čerpala veľkú útechu z Kristových slov a príkladu,“ zaznelo vtedy z úst Alžbety II.

Ako píše Kathpress, bolo to prvýkrát, keď kráľovná takto verejne hovorila, aká je pre ňu dôležitá jej viera, a za svoje komentáre dostala oveľa viac ohlasov ako bežne. Väčšina z nich bola pozitívna. Kým sa Veľká Británia od roku 2000 stáva čoraz sekulárnejšou, príhovory kráľovnej boli stále viac nábožensky ladené.

Anglický panovník má titul „obranca viery“

Kráľovná Alžbeta II. vyrastala v rodine, kde bola viera samozrejmosťou. Jej otec Juraj IV. pridal do svojich prejavov náboženské odkazy, matka s dcérami čítala Bibliu.

Kráľovná bola srdcom tradičná anglikánka. Uprednostňovala biblické hymny a krátke kázne. Krátkemu kázaniu prikladal veľký význam aj jej manžel princ Filip. Za maximum považoval dvanásť minút.

Panovníčka, ako svetská hlava Anglikánskej cirkvi, vymenovala 108 arcibiskupov a biskupov. V Škótsku bola členkou Presbyteriánskej cirkvi, ale nezastávala tam žiadnu funkciu.

Anglickí králi si nárokujú titul „obranca viery“. Paradoxne, tento titul dostal kráľ Henrich VIII., ktorý sa neskôr rozišiel s Katolíckou cirkvou, keďže mu pápež nechcel anulovať manželstvo.

Henrich VIII. tento titul dostal ako poďakovanie od pápeža Leva X. za to, že bránil pápeža a katolícku doktrínu proti obvineniam dnes už známeho mnícha Martina Luthera. V roku 1543 však Henrich VIII. titul obranca viery dostal opäť, tentoraz od anglického parlamentu s úlohou chrániť anglikánsku vieru. Od roku 1714 sa na minciach v kráľovstve objavuje skratka DF (Defender of the Faith ) alebo FID DEF (Fidei Defensor).

Kráľovná Alžbeta II. kľačí spolu s manželom princom Filipom v Katedrále sv. Pavla počas ich striebornej svadby 7. júna 1977. Foto: TASR/AP

Až do nástupu kráľovnej Alžbety II. na trón bola úloha panovníka brániť anglikánsku vieru jasná, krajina bola biela a protestantská. Za vlády Alžbety II. však prisťahovalectvo priviedlo do krajiny ľudí rôznych rás, kultúr a náboženstiev. Ľudia začali svoje náboženstvo vyznávať aj lokálne.

Keď v roku 1994 princ Charles, dnešný Karol III., nahlas premýšľal, že výraz „obranca viery“ chápe ako „obranca všetkých náboženstiev v kráľovstve“ a podľa toho môže dokonca zmeniť korunovačný obrad, zožal za to kritiku.

V roku 2012 pri 60. výročí nástupu na trón predniesla Alžbeta II. prejav, kde vyjadrila presne to, čo si jej syn predstavoval takmer o dvadsať rokov skôr. Kráľovná vtedy povedala, že úlohou Anglikánskej cirkvi nie je brániť vieru na úkor iných náboženstiev, ale má povinnosť chrániť slobodné uplatňovanie všetkých náboženstiev v krajine.

„Cirkev skutočne vytvorila prostredie, v ktorom môžu slobodne žiť iné náboženské komunity a ľudia bez viery,“ vyhlásila pred desiatimi rokmi panovníčka.

Niektorí životopisci kráľovnej naznačujú, že táto zmena súvisela aj so smrťou kráľovnej matky Alžbety (1900 – 2002), pretože kráľovná už nemala pocit, že musí konať s ohľadom na veľmi konzervatívne zásady svojej matky.

Alžbeta II. napríklad v roku 2002 prvýkrát navštívila mešitu a hinduistické a sikhské chrámy v Anglicku v súvislosti so svojím zlatým jubileom. Vyzula si aj topánky a po chráme chodila v pančuchách. K jej platinovému výročiu v roku 2022 jej predstavitelia rôznych náboženstiev v kráľovstve zablahoželali a poďakovali za jej službu pre komunitu.

Katolíci boli dlho diskriminovaná menšina

Ako píše Kathpress, obdobie vlády Alžbety II. bolo dobrým obdobím aj pre katolíkov v Spojenom kráľovstve. Po stáročia totiž žili v krajine ako opovrhovaná menšina.

Rakúsky katolícky portál pripomína, že v roku 1605 sa katolícky fanatik Guy Fawkes pokúsil vyhodiť do vzduchu britský parlament dvoma tonami pušného prachu. Pokus o atentát zlyhal a tzv. Sprisahanie pušného prachu proti útlaku katolíkov zlyhalo a malo vážne dôsledky. Najväčšia anglická menšina bola podozrivá zo zrady a miesto v spoločnosti sa jej podarilo získať až v posledných desaťročiach.

Cirkev bola v stredovekom Anglicku mocná a bohatá, ale ešte mocnejší bol kráľ Henrich VIII. Ten sa po spomínanom rozchode s Rímom stal v roku 1534 hlavou novej štátnej cirkvi a odvtedy sa cirkev v Anglicku nazývala Anglikánska cirkev.

Od roku 1701 do roku 2015 platil v Anglicku zákon, ktorý zakazoval nástupníctvo na trón každému, kto vyznával „pápežské“ náboženstvo alebo sa zosobášil s vyznávačom „pápežstva“.

Až do tzv. Perthskej dohody z roku 2015 platilo, že manželstvo s katolíkom viedlo k strate kráľovských práv a následníctva na trón. Samotný vládca, ako svetská hlava Anglikánskej cirkvi, musí aj naďalej patriť k Anglikánskej cirkvi.

Čítajte tiež

Katolíci boli v Anglicku v minulosti najmä chudobní ľudia, robotnícka trieda, ktorá nebola privilegovaná. Intelektuálny britský katolicizmus nehral do 50. rokov 20. storočia takmer žiadnu úlohu. Výnimkou bol anglikánsky konvertita kardinál John Henry Newman (1801 – 1890) alebo Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936).

Katolíci sa však v krajine postupne stali akceptovaní. Predovšetkým to bola veľká oddanosť charite a školám a morálna dôveryhodnosť Katolíckej cirkvi. V roku 2002 bol westminsterský arcibiskup kardinál Cormac Murphy-O'Connor dokonca pozvaný, aby kázal kráľovnej. V roku 2007 došlo ku konverzii expremiéra Tonyho Blaira na katolícku vieru. Väčšiu morálnu váhu dodali katolíkom aj varovania pred neopodstatnenou vojnou v Iraku a ďalšie verejné vyhlásenia.

Gesto voči katolíkom urobil aj princ Charles, ktorý odložil svadbu z roku 2004 na jar 2005 z dôvodu pohrebu Jána Pavla II., s ktorým sa do Ríma prišli rozlúčiť aj britské hlavy cirkvi a štátu.

Odborníci poukazujú, že anglickí katolíci sú veľmi aktívni v praktickom spoločenskom živote, no majú skôr defenzívneho, menej misionárskeho ducha – typického pre menšinovú cirkev, ktorá je dlhodobo diskriminovaná.

Inzercia

Podľa jezuitu Olivera Raffertyho sa napriek tomu v 50. rokoch 20. storočia našlo každoročne okolo desaťtisíc konvertitov na katolícku vieru. V konečnom dôsledku je však podľa neho toto číslo zanedbateľné – pravdepodobne aj v dôsledku všeobecnej sekularizácie a sexuálnych škandálov v Katolíckej cirkvi.

Rafferty tvrdí, že „so všetkým, čo katolicizmus získal za posledných niekoľko desaťročí, tiež stratil veľa zo svojho sebavedomia. Spoločnosť ho plne akceptuje, ale vzdal sa niektorých čŕt, ktoré kedysi tvorili jeho zvláštnu prítomnosť“.

Ilustračné foto: TASR/AP

Podľa Kathpressu je pravdepodobné, že na korunováciu nového kráľa prídu aj katolícki biskupi. Išlo by tiež o nový krok, keďže v rokoch 1937 a 1953 pozvanie odmietli, a to z dôvodu spomínaného zákona, ktorý hovoril, že ak člen kráľovskej rodiny vstúpi do manželstva s katolíkom, stratí kráľovské práva.

Vieru kráľovnej ocenili aj katolíci

Po smrti kráľovnej Alžbety II. jej príklad viery vyzdvihli viacerí katolícki biskupi a dokonca aj pápež František.

Svätý Otec v telegrame novému kráľovi napísal, že s hlbokým zármutkom „prijal správu o úmrtí Jej Veličenstva kráľovnej Alžbety II. a vyjadrujem úprimnú sústrasť Vášmu Veličenstvu, členom Kráľovskej rodiny, ľudu Spojeného kráľovstva a Spoločenstva národov.

Ochotne sa pripájam ku všetkým, ktorí smútia nad jej stratou, modlím sa za večný odpočinok zosnulej kráľovnej a vzdávam hold jej životu neúnavnej služby pre dobro krajiny a Spoločenstva národov, jej príkladu oddanosti povinnostiam, jej neochvejnému svedectvu viery v Ježiša Krista a jej pevnej nádeji v jeho prisľúbenia“.

Pápež tiež nového kráľa ubezpečil o modlitbách za neho aj za dušu kráľovnej.

„V tejto chvíli sa modlíme za odpočinok duše Jej Veličenstva,“ uviedol vo vyhlásení kardinál Vincent Nichols, arcibiskup z Westminsteru a predseda Konferencie katolíckych biskupov Anglicka a Walesu. „Robíme to s dôverou, pretože kresťanská viera poznačila každý deň jej života a činnosti,“ vyhlásil po smrti panovníčky.

Anglický biskup tiež pripomenul citát zo spomínaného vianočného posolstva kráľovnej v roku 2000.

Kardinál Nichols označil vieru zosnulej kráľovnej za inšpiráciu. „Múdrosť, stabilita a služba, ktoré dôsledne stelesňovala, často za extrémne náročných ťažkostí, sú žiarivým dedičstvom a svedectvom jej viery,“ povedal.

Obdiv k viere kráľovnej vyjadril aj biskup Patrick McKinney z Nottinghamu. „Chceme tiež vzdať úctu kráľovnej ako žene viery, ako kresťanke, ktorej viera vždy inšpirovala a formovala spôsob, akým žila,“ vyhlásil.

„Modlíme sa, aby ju Kristus Ježiš, ktorému verne slúžila po celý svoj život, teraz privítal vo svojom Kráľovstve týmito slovami: ‚Dobre dobrý a verný služobník‘.“

Biskup Hugh Gilbert, predseda katolíckej biskupskej konferencie v Škótsku, kde kráľovná zomrela, sľúbil, že tamojší biskupi „budú na ňu pamätať vo svojich modlitbách a modliť sa za všetkých, ktorí smútia nad jej stratou“. „Jej odhodlanie zostať aktívnou až do konca svojho dlhého života bolo príkladom kresťanského vodcovstva, ktoré demonštrovalo jej veľký stoicizmus a oddanosť povinnosti a bolo nepochybne zdrojom stability a kontinuity v časoch veľkých zmien,“ uviedol vo vyhlásení.

Priateľstvo s Billym Grahamom

Kráľovná Alžbeta mala tiež blízko k známemu evanjelikálnemu pastorovi a kazateľovi Billymu Grahamovi. Prvýkrát sa stretli v roku 1955, keď bol Graham s manželkou v Glasgowe a BBC jeho kázne vysielala do celej krajiny. Kráľovná spolu s manželom si jeho príhovor tiež vypočuli.

Krátko po tomto vysielaní dostal Graham z Buckinghamského paláca špeciálny odkaz, v ktorom ho pozývali, aby kázal na hrade Windsor a potom sa zúčastnil na obede s kráľovnou. Počas nasledujúcich troch desaťročí sa Graham s kráľovnou stretli 12-krát a nielenže spolu trávili čas, ale sa aj navštevovali.

Počas desaťročí sa kráľovná obrátila na Billyho Grahama so žiadosťou o duchovné vedenie. Vo svojej autobiografii sa Billy Graham podelil s jednou udalosťou:

„Vždy ma veľmi zaujímala Biblia a jej posolstvo. Keď som jednu nedeľu kázal vo Windsore, sedel som na obede vedľa kráľovnej. Povedal som jej, že som bol až do poslednej minúty nerozhodný nad svojím výberom kázne a takmer som kázal o uzdravení zmrzačeného muža z piatej kapitoly Jánovho evanjelia. Oči sa jej zaiskrili a s nadšením zvolala: Kiež by si to urobil! To je môj obľúbený príbeh.“

Zosnulá britská panovníčka počas svojho vládnutia prežila pontifikát siedmich pápežov, so štyrmi sa stretla ako kráľovná a s jedným ešte ako princezná.

Rok pred nástupom na trón, teda v roku 1951, ju prijal Pius XII., v roku 1961 bola na audiencii u Jána XXIII., s pápežom Jánom Pavlom II. sa stretla vo Vatikáne v rokoch 1980 a 2000 a v máji 1982 ho prijala v Buckinghamskom paláci. V roku 2010 sa stretla s Benediktom XVI. v Škótsku a v roku 2014 ju prijal pápež František.

O Charlesovi boli pochybnosti

Predpokladá sa, že kráľ Karol III. bude ako hlava Anglikánskej cirkvi a obranca viery pokračovať na ceste, ktorú nastolila jeho matka.

Charles, ktorý sa považuje za zakotveného v anglikánskej viere, prejavuje tiež veľkú otvorenosť voči iným náboženstvám. Náboženstvo a spiritualita sú pre neho dôležité otázky.

V rozhovore pre BBC vo februári 2015 zopakoval, ako by vnímal svoju úlohu „obrancu viery“. Priznal, že v roku 1993 svoje myšlienky vyjadril dosť nejasne. Podľa svojich slov sa chce držať tradičnej formulácie tohto titulu, no považoval by sa za ochrancu všetkých náboženských komunít a odvolal sa na kráľovnin prejav.

Medzitým stíchla aj kritika Charlesovho spôsobu života v súvislosti s jeho vzťahom s Camillou Parker-Bowlesovou. Otázkou bolo, ako môže vieru brániť niekto, kto nežije podľa morálnych noriem cirkvi.

Princ Charles sa totiž s prvou manželkou Dianou rozišiel a žil s Camillou. Od roku 2005 sú však manželmi, a tak táto téma už nie je na stole.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.