Lukáš bol spoločníkom apoštola Pavla na druhej a tretej misijnej ceste a najmä na ceste do Ríma. Z Listu Kolosanom (4, 14) sa dozvedáme, že bol lekár.
Biblická stopa Lukáša sa končí Pavlovým uväznením a pravdepodobne aj mučeníckou smrťou v Ríme. Starokresťanskú tradíciu, že staručký Lukáš po Pavlovej smrti pobudol dlhší čas v Boiótii (stredné Grécko) a zomrel v Tébach vo veku 80 rokov (podľa Hieronyma), nemožno doložiť z Nového zákona.
Ranokresťanská tradícia pripisuje Lukášovi autorstvo tretieho evanjelia a Skutkov apoštolov. Obidva spisy Lukáš venuje priateľovi Teofilovi (Lk 1, 3; Sk 1, 1) a vysvetľuje mu, že svoj materiál zozbieral ako starostlivý historik (Lk 1, 1 – 4).
Niet rozumných pochybností o tom, že sa to udialo hlavne v tých dvoch rokoch (Sk 24, 27), keď v Cézarei márne čakal na objasnenie Pavlovho prípadu. Počas tohto obdobia mohol navštíviť najstaršiu cirkevnú komunitu v Jeruzaleme a predovšetkým Ježišovu rodinu v Nazarete.
Medzi cirkevnými symbolmi štyroch evanjelistov, ktoré im boli dané na základe Zjavenia apoštola Jána (4, 7), možno Lukáša rozpoznať podľa vyobrazenia býka.