Štedrovečerné zamyslenie Deficit lásky

Pamätám sa na jednu návštevu v rodine, kde žena pracovala v zahraničí. Už to ťahala pár rokov. Rodinné dlhy sa im podarilo splatiť, deti zabezpečiť, ale popritom sa aj navzájom dosť vzdialiť.

Ich stôl bol vďaka jej zárobku každý rok pestrejší a krajší. Ale ich vzťahy chladnejšie. Stále to bola ich maminka. Ale za tie roky sa naučili žiť bez nej. Jej osobná blízkosť bola nahrádzaná telefonátmi a darčekmi.

Avšak jej skutočná blízkosť sa pomaly stávala príťažou. Zvykli si žiť bez nej. Zabehnutí vo svojom stereotype. Kým na začiatku bolo veľa plaču pre jej neprítomnosť v domácnosti, neskôr jej prítomnosť prinášala napätie a nedorozumenia.

Spomenul som si na ňu, keď som sa zastavil pri obraze Jozefa a Márie, ktorí putovali do Betlehema. Išli spolu. Náročnú cestu v ťažkom období. Ale spolu. Hľadali prístrešie, hľadali blízkosť, no nič vľúdne k nim neprišlo. Avšak ostali spolu. Utiekli do Egypta. Stále spolu. Vrátili sa do Nazareta, tiež spolu.

Ostať „spolu“ je náročné a niekedy aj nemožné. Ale práve vianočný čas nás tak viac pobáda do toho, aby sme nezabudli na blízkosť a urobili všetko pre to, aby sme ju dali zažiť sebe, ale aj tým, ktorí sú nášmu srdcu drahí. Aby sme oživili túžbu jeden po druhom. Aby sme nenechali nikoho samotného, nikoho bez lásky.

Výstižne to pomenovala Matka Tereza: „Život ma presvedčil, že najväčšou ľudskou biedou je pocit opustenosti.“

Na Vianoce počujeme viac ako inokedy o štedrosti a o tom, čo napĺňa nielen naše stoly, ale aj srdcia. Nie sú to len naše medziľudské vzťahy. No ako mnohí vyznávame, je to aj naše otvorenie sa Bohu, ktorý sa vo vianočnú noc približuje k nám.

Nenecháva nás v myšlienkach samoty a beznádeje. Lež prichádza s darom tejto noci. Vie, že láska, ktorá sa neobnovuje každý deň, sa stáva po čase porobou. Pozná našu neustálu potrebu obnovovať a zažívať, že k niekomu patríme.

On to vie.

Preto prichádza osobne, v malom dieťati, aby prelomil deficit našej lásky svojou blízkosťou.

Toto, ale aj ďalšie zamyslenia nájdete v novej knižnej zbierke Jozefa Kozáka Prvá a posledná (Inremax, 2022).