Jednoduchý preklad tohto gréckeho slova znamená „zmenu zmýšľania“ či „obrátenie“. Ale čo to konkrétne je? Zmena k čomu? Je možná a nutná neustála zmena? A ako vnímať nutnosť zmeny voči všeobecnému oceňovaniu tých, ktorí nemenia svoje názory ani postoje?

Metanoia

Svätý Hieronym vo 4. storočí preložil slovo „metanoia“ do latinčiny ako „paenitentia“, čo posunulo jeho význam smerom ku „kajajte sa“ alebo „robte pokánie“.

Podľa Richarda Rohra tento gramatický posun „odvtedy skresľuje kresťanské chápanie evanjelií. Slovo ,metanoeite´ však hovorí v prvom rade o základnej zmene myslenia, pohľadu na svet, novom spôsobe uvažovania.“

Tomáš Halík slovo „metanoia“ zase vysvetľuje ako „zmeňte svoj strnulý postoj, urobte pohyb, obrat, ktorý vám umožní vidieť všetko ešte z iného uhla, inak, v širšej perspektíve“.

Anselm Grün zase upozorňuje na to, že „meta“ môže znamenať aj „za“. „Potom by obrátenie mohlo znamenať: ,vidieť za, v každom človeku a Božom stvorení vidieť Boha samého, v našich každodenných zážitkoch rozpoznať Boha, ktorý k nám hovorí´.“

Nezmenená zmena

Lenže poznáme sa. Komu by sa chcelo meniť vychodené chodníčky, ktorých samotné vyšliapanie vyžadovalo nespočetné zmeny smeru? Na druhej strane má človek zvyknutý na svoj životný komfort zo zmeny aj strach.

A napokon existujú aj ľudia, ktorí sami seba vidia v takej duchovnej výške, že žiadnu zmenu nepovažujú za nutnú.

Nedokonalí v nedokonalom

To, čo nazývame „dedičný hriech“, je okrem iného aj „poznávací znak“ toho, že nie sme dokonalí a žijeme v podobne nedokonalom svete.

Protipól našej viny však nie je depresia a zúfalstvo, ale odpúšťajúca Božia láska. Zdieľať

Môžeme sa filozoficky naťahovať, prečo dokonalý Boh stvoril nedokonalý svet. Aspoň z nášho pohľadu. Zrejme minimálne preto, aby v ňom nebola nuda. V každom prípade je to tak. A ako nedokonalí ľudia v nedokonalom svete robíme chyby, padáme, zraňujeme seba aj ostatných. Chtiac alebo nechtiac. A tak sa vynára otázka, či ide len o naše nedokonalosti alebo existuje reálne zlo.

Existuje zlo?

Opäť sa môžeme doťahovať, no zoči-voči človeku, ktorý nás či iných reálne nenávidí a škodí nám či ostatným, to už nie je otázka, ale fakt.

Dokonca aj to, či zlo voči nám onen bezmenný človek koná chcene alebo nechcene, slobodne alebo neslobodne, nie je rozhodujúce. Zlo tu je. A s ním aj pocity viny.

Pocity viny

Ten, kto má pocity viny, ešte načúva hlasu svojho svedomia. S pocitmi viny sa dá vyrovnať všelijako. Niektorí si ich uvedomujú a snažia sa s nimi pracovať. Iní ich zveličujú a iní zasa zľahčujú.

Preto jedna časť zmeny je pravdivé uvedomenie si svojich vín, limít a nedostatočnosti, čomu sa hovorí „pokora“.

Vyšetrovacia miestnosť

Protipól našej viny však nie je depresia a zúfalstvo, ale odpúšťajúca Božia láska. Tú má človek uvedomujúci si svoje viny zažiť počas sviatosti zmierenia.

V poslednom čase zažívame istý nárek nad úbytkom tých, ktorí sa spovedajú. Môžu za to už spomínané faktory zľahčovania viny, nevyhovujúca prax spovede, ale aj odsudzujúci prístup spovedníkov, ktorí, ako povedal pápež František, zaviedli ľudí do „súdnej siene“ či „vyšetrovacej miestnosti“.

Adventná príprava 2022 Celoživotný advent ako životný štýl

Jozef Husovský

Chvíle pre seba, sadnutie si v tichu a prítmí sviečky potrebujeme ako soľ.

Vrátil by som sa...

Dokonca aj zľahčovanie viny či popieranie reálnej existencie zla je reakcia na tisícročnú prax západnej cirkvi, ktorá viac ako na Božie milosrdenstvo kládla dôraz na trestajúceho Boha a večný trest v pekle.

Niektorým k spovednej abstinencii pomohol prístup „neprístupného“ kňaza. A keďže ide o veľmi krehké a dôležité skutočnosti, nemožno to odbiť tým, že do kostola nechodíme kvôli kňazovi.

Ako v jednej knihe napísal Jan Jandourek: „Vrátil by som sa, keby bolo kam.“ Aj títo ľudia by sa radi vrátili, keby našli otvorenú náruč plnú prijatia, pochopenia, súcitu a odpustenia.

Čistiareň

Spovednica síce nie je „súdna sieň“, ale ani „čistiareň“. Ježiš prišiel medzi Židov, ktorí dávali ako obety za svoje hriechy desiatky zo svojej úrody navyše (Lk 11, 42). A predsa im hovoril o nutnosti zmeny zmýšľania.

Boha nemožno oklamať nejakým formálnym trikom pouličného predavača. Formálnosť a povrchnosť ho uráža. Viac ako samotné viny, ktoré úprimne vyznáme. Preto Ježiš videl oveľa väčší potenciál medzi hriešnikmi, ktorí chcú so svojím životom niečo urobiť, ako medzi tými, ktorí sa cítili byť majstrami sveta v duchovnosti a stačilo im iba dávať Bohu viac byliniek.

Zodpovednosť

Preto je dôležitou súčasťou spovede nielen ľútosť nad hriechmi, ale aj to, čomu hovoríme „pokuta“ a Anselm Grün to nazýva „zodpovednosťou“.

Teoreticky je to jednoduché. Ukončenie spovede nenastáva vtedy, keď vyjdeme zo spovednice a prestanú nás bolieť kolená. Prosba o odpustenie vyjadrená sviatosťou zmierenia je nutne spojená s odhodlaním nehrešiť.

Boh má svoje cesty a dokáže využiť aj naše chyby na to, aby nás ešte viac pritiahol k sebe a mohol nás obdarovať. Zdieľať

A opäť sme pri zmene správania a postoja. Neraz to nie je ľahké a sviatosť zmierenia nepôsobí ako čarovný prútik, ktorý obratom spôsobí to, že tí, ktorých nemáme radi, budeme po odchode z kostola hneď milovať srdcervúcou láskou.

Ale už odhodlanie ísť v tomto procese krok po kroku znamená, že sme svoje zmierenie s Bohom, ľuďmi aj sebou samými vzali vážne.

Silný partner

Postupný proces premeny vzťahu k inému či inej spôsobuje, že sa azda aj celý život spovedáme z tých istých hriechov. To niektorým spôsobuje opäť pocity viny.

Na druhej strane je ťažko predstaviteľné, že by sme sa pri každej spovedi vyznávali z iných hriechov. Rovnaké či podobné viny sú znakom našej jedinečnosti. Máme svoje problémy. Niektoré nevyriešime počas celého života a ich hlavný dôvod, prečo tu sú, je jednoduchý – aby sme ich neustále riešili.

Boh má svoje cesty a dokáže využiť aj naše chyby na to, aby nás ešte viac pritiahol k sebe a mohol nás obdarovať. Je lepšie s pokorou opakovať tie isté viny, ako si pyšne myslieť, že „už sme dokonalí“. Nie sme a nebudeme. Jediné, čo je dokonalé, je Božie milosrdenstvo. A ako hovoria reklamné slogany niektorých bánk, dôležité je mať za sebou silného partnera.

Ak do svojich nedostatkov zaangažujeme Boha a jeho lásku, nemusíme sa báť. Volá nás k zmene, ale sám je v rozdávaní natrasenej miery odpustenia nemenný.