Dlhú životnú cestu pápeža Benedikta XVI. ukončil Pán v posledný deň roku. Symbolicky sa tak jeho životný príbeh uzavrel koncom kalendárneho roka v čase hodnotení a odpočtov počas prežitého roka. Boží čas uzaviera a hodnotí život človeka neobmedzene, celý život je ako jediný rok.

Pán života a smrti si povolal k sebe pápeža, ktorý miloval Katolícku cirkev a pápežský stolec chápal ako Božiu vôľu, keď povedal: „Pán Boh si prial, aby som sa stal pápežom.“ 

Pápež Benedikt XVI. bol človek s hlbokou sebareflexiou. Nepreceňoval svoje sily a pokorne odovzdal úrad svojmu nástupcovi. Urobil to všetko pre dobro cirkvi a odovzdal ju Najvyššiemu pastierovi Ježišovi Kristovi, ktorého miloval a zostal mu verný do konca svojho plodného života.

Na rozdiel od politikov sveta nikdy nemyslel na vlastný prospech. Nikdy nefiguroval v žiadnych aférach a nikdy nebol tým, čo pochybuje. Chcel cirkev zjednodušiť a očistiť. Ešte ako kardinál hovoril o nevyhnutnosti zásadnej očisty cirkvi, a to tak, že sa musí „zriecť dobier, aby si mohla zachovať dobro“.

Dobre poznal problémy cirkvi so štátom, spoločnosťou. Hovoril o „stvorení zotročenom v tme vytvorenej okolo Boha. Temno vyprázdnených duší, ktoré nepoznajú, čo je to dôstojnosť a správna cesta človeka... Ak sa zájde príliš ďaleko, stáva sa náboženstvo konzumným produktom, vezme sa z neho, čo sa komu hodí, a niektorí z neho dokonca profitujú“. 

Vízia budúcnosti cirkvi

Ako teológ načúvajúci svetu ponúkol v nezabudnuteľnom rozhovore v nemeckom rádiu ešte v roku 1969 svoju víziu o budúcnosti cirkvi. Hovoril o cirkvi závislej od tých, ktorých korene sú hlboké a žijú z čistej plnosti viery. Naopak, nebude závisieť od tých, ktorí sa s ňou zosúladia iba na chvíľu, alebo od tých, ktorí ju kritizujú a myslia si o sebe, že sú nejakým neomylným meradlom. Ani od tých, ktorí si zvolia ľahšiu cestu alebo ktorí sa vyhýbajú utrpeniu kvôli viere a vyhlasujú za falošné všetko, čo im ubližuje alebo núti k obeti.

Jeho presvedčenie o pravosti učenia Ježiša Krista v jeho nasledovateľoch apeluje na každého z nás, ale predovšetkým na kňazov. Ten, ktorý je iba sociálnym pracovníkom, môže nahradiť psychoterapeuta a ďalších odborníkov. Ale kňaz budúcnosti sa v mene Boha dáva k dispozícii človeku, je s ním spolu v bolesti i radosti, v strachu i v nádeji.

Benediktova vízia cirkvi budúcnosti môže naplniť nádejou každého z nás. Predpokladá, že cirkev bude po mnohých krízach duchovnejšou. Zdieľať

Už vtedy videl cirkev ako takú, ktorá stratila veľa, následkom čoho bude musieť viac-menej začať odznova. Už nebude môcť obývať mnohé budovy, ktoré si vybudovala počas svojej prosperity. Zmenšením jej prívržencov sa stratia mnohé sociálne privilégiá. Bude viac dobrovoľníckou na základe slobodného rozhodnutia. Preto sa budú vyžadovať omnoho väčšie nároky na iniciatívu jednotlivých členov. Už vtedy hovoril o nových formách služby, o kňazoch z radov osvedčených kresťanov vykonávajúcich nejakú profesiu.

Pápežova vízia cirkvi budúcnosti môže naplniť nádejou každého z nás. Predpokladá, že cirkev bude po mnohých krízach duchovnejšou, ktorá nepredpokladá politický mandát a neflirtuje ani s pravicou, ani s ľavicou. Nebude to ľahká cesta, lebo proces očisťovania ju bude stáť veľa energie.

Cirkev podľa pápeža Benedikta sa stane cirkvou pokory a proces bude o to náročnejší, keďže sa bude musieť zbaviť sektárskej úzkoprsosti aj pompéznej svojvôle. Bude to veľká skúška preosievania a až potom začne z tejto duchovnej zjednodušenej cirkvi prúdiť veľká sila. Ľudia stratia pohľad na Boha a ucítia hrôzu svojej úbohosti. Potom objavia malé stádo veriacich ako niečo nové. A bude to nová nádej pre svet.

Pápež verí, že cirkev budúcnosti sa bude tešiť z rozkvetu a každý v nej nájde život a nádej po smrti. Na dosiahnutie tohto cieľa vyzýva na sebazapieranie, vernosť, nesebeckú lásku, sviatostnú oddanosť, na život zameraný na Krista.

Teraz, keď prešiel bránou večnosti a spočíva v Kristovom náručí v bezčasovom priestore, vie, ako vážne sme si vypočuli jeho slová a či sa naplní všetko, čo predpovedal.

Prvé a posledné stretnutie

Moje prvé osobné stretnutie s pápežom sa uskutočnilo v začiatkoch mojej misie vo Vatikáne. V rozhovore s kardinálom Ratzingerom, prefektom Kongregácie pre náuku viery, som strávila necelú hodinu.

Prekvapil ma jeho záujem o našu krajinu, ktorú navštívil v roku 1992. Spomínal na stretnutie s kresťanskými politikmi v Bratislave, keď spolu hľadali formuláciu protipotratového zákona, ktorý mal nádej prejsť v parlamente. Tam sa zrodila myšlienka o umenšení zla, ktorá sa potom aplikovala v encyklike Evangelium vitae. Vtedy to vyzeralo nádejne a kardinál bol zjavne z iniciatívy našich politikov potešený.

Žiaľ, ani po mnohých rokoch sme sa na Slovensku s otázkou potratov nevyrovnali.

Čo znamenal Benedikt XVI. pre cirkev a svet Niekoľko aspektov pontifikátu tichého mučeníctva

Emília Hrabovec

Zosnulý emeritný pápež varoval cirkev, aby neredukovala Ježišovo posolstvo na neurčité hodnoty politického moralizmu.

Moje posledné osobné stretnutie s pápežom Benediktom XVI. sa udialo nečakane a bez akýchkoľvek protokolárnych zvyklostí. Bolo to počas jeho návštevy Českej republiky na brnianskom letisku. Božím riadením sme sa s manželom dostali po ukončení bohoslužby do priestoru vyhradeného pre kňazov na pozvanie asistentky kardinála Špidlíka. V tom čase mi neprišlo na um, že to bude naša posledná rozlúčka s kardinálom, ktorý onedlho nato zomrel.

Keď sme vyšli z ohradeného priestoru von, uvideli sme pápeža Benedikta stojaceho samého bez ochranky v papamobile. V prvom momente nám napadlo, ako to, že je tam sám. Odrazu sme zostali akoby uzamknutí v priestore letiska my a oproti nám sám pápež. Pozreli sme sa na seba a pápež sa máličko uklonil na znak toho, že nás spoznal, a potom zodvihol ruku k požehnaniu.

Ako veľvyslankyňa som zvykla odovzdávať požehnania pápežov celému Slovensku. A tak som urobila aj vtedy. Napriek tomu, že Slovensko nenavštívil ako pápež, pozdravil nás všetkých svojou žehnajúcou rukou.

Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti.