Posledná pocta kardinálovi Tomkovi Poznal dobre celý svet. A celý svet poznal jeho

Charakteristický tón reči, rozvážne vyjadrovanie, múdre slová pomaly vychádzajúce z jeho úst boli vždy zrozumiteľné a zmysluplné. Kardinál bol človek od počiatku až do konca svojho života verný Katolíckej cirkvi.

5 minút čítania 5 min

Vypočuť článok

Autorka je bývalou veľvylankyňou Slovenskej republiky vo Vatikáne.

Ďalšie autorove články:

Spomienka bývalej veľvyslankyne pri Svätej stolici Moje posledné stretnutie s pápežom Benediktom XVI.

Do akej miery sa dá porovnávať Ježiša a Mohameda? (reakcia)

Čo ukázali vatikánske archívy o genocíde Arménov?

Všemocná ruka Stvoriteľa vložila každého človeka do určitého času a určitého priestoru. Pozemský čas sa vždy začína a končí a jeho trvanie nikto neovplyvní. Aj kardinál Jozef Tomko bol vložený do času, ktorý trval takmer sto rokov.

Naplnil svoj čas bohatými aktivitami, štúdiom, dosiahnutím najvyššieho uznania v cirkevnom, ale aj vo svetskom prostredí. Navštívil mnoho krajín a poznal dobre celý svet. A celý svet poznal jeho.

Pozemský priestor darovaný na jeho duchovný rozlet je úzko spätý s večným mestom. Rím sa stal pre neho predurčeným miestom na využitie talentov a vzácnych darov, ktoré mu boli dané do vienka. Via Concilliazione 44 bola úžasným miestom v tomto časopriestore.

Pútnici prichádzajúci do Baziliky svätého Petra nemohli obísť miesto jeho trvalého bydliska a nevenovať aspoň krátky pohľad na okná kardinála Tomka. Mnohí prosili o požehnanie. A určite veľakrát ich zo svojho okna žehnal a vyprosoval pre nich milosti. Tak ako povedal v Aule Pavla VI. na poslednom stretnutí počas ďakovnej púte po návšteve pápeža Františka na Slovensku: „Nosím vás všetkých vo svojom srdci.“

Výhodná poloha kardinálovej rezidencie sa mnohokrát veľmi osvedčila. Zvlášť vtedy, keď ako blízky priateľ a dobrý sused stál pred posteľou zomierajúceho svätého pápeža Jána Pavla II. A naše veľvyslanectvo sa dozvedelo z jeho úst termín pápežovho pohrebu medzi prvými. Táto informácia bola dôležitá, keďže po 26-ročnom pontifikáte Jána Pavla II. sa pohrebné obrady konali za účasti delegácií z celého sveta a príprava bola nesmierne náročná.

Rím sa stal pre neho predurčeným miestom na využitie talentov a vzácnych darov, ktoré mu boli dané do vienka. Via Concilliazione 44 bola úžasným miestom v tomto časopriestore.Zdieľať

V mojej pamäti navždy zostane rok 2002 a naše prvé stretnutie v Bazilike svätého Petra po vianočnej polnočnej omši s tromi slovenskými biskupmi, ktorí spolu s kardinálom Tomkom prežili v Ríme dlhé roky v službe Katolíckej cirkvi: biskup Hnilica vysvätil mnohých kňazov, arcibiskup Hrušovský patril medzi popredných zakladateľov Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda a vítal slovenských pútnikov po páde komunizmu vždy s ochotou a láskou a biskup Zlatňanský, blízky spolupracovník kardinála Ratzingera, oddaný a verný službe cirkvi až do konca svojho života. Všetci sú už po smrti pochovaní v rodnej zemi.

Ako posledný z nich odišiel do večnosti kardinál Tomko. Uzavrel tak časopriestor vynútených exilov, rizikových aktivít podzemnej cirkvi a ťažkých začiatkov života v cudzej krajine.

Boh ocenil ich vernosť Katolíckej cirkvi a sprevádzal ich svojou žehnajúcou rukou. A všetci sa vrátili po smrti do svojej vlasti. Mnoho v živote dosiahli a mnoho zanechali ako dedičstvo nielen slovenskému národu, ale celému svetu.

Kardinál Tomko žil v Ríme vyše 70 rokov. Napriek tomu sa túžil vrátiť domov a po smrti spočinúť v rodnej zemi. Nech ho Pán odmení za jeho oddanú a obetavú službu cirkvi.

Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti.