Do akej miery sa dá porovnávať Ježiša a Mohameda? (reakcia)

Do akej miery sa dá porovnávať Ježiša a Mohameda? (reakcia)

Ilustračné foto: flickr.com

Nie je správne robiť paralelu medzi Ježišom Kristom a Mohamedom, pretože obaja vychádzali z úplne odlišných postojov a zanechali iné ovocie.

Článok o postavení Ježiša v Koráne hľadá spôsob, ako sprostredkovať kresťanovi dobrú správu o uznaní Ježiša ako proroka islamským náboženstvom, ba dokonca na základe štúdií menovaných autorov tvrdí, že aj napriek tomu, že Ježiš podľa Koránu nie je Boží Syn, nemusí byť tento fakt hneď dokladom neúcty voči Ježišovi.

Paralela medzi dvoma prorokmi – Ježišom Kristom a Mohamedom neexistuje, pretože vychádza z dvoch diametrálne odlišných postojov. Zdieľať

Takáto interpretácia zvádza k dojmu, že vlastne prorok Mohamed urobil voči kresťanstvu úctivé gesto, keď sa zaoberal Ježišom ako prorokom a dovolil mu zaujať miesto pred sebou, keď on sám seba označil za „pečať prorokov“. Napokon islam vidí v Ježišovi Alahovho vyslanca – „On (Ježiš) nie je ničím iným ako služobníkom, ktorému (Alah) ukázal milosť a ustanovil ho ako vzor pre deti Izraela...“ (súra 43,60).

V tejto súvislosti však treba povedať, že pre kresťana pozícia Ježiša v islame nie je dôležitejšia ako pozícia Ježiša Krista v samotnom kresťanstve. Privilégium Ježiša ako Božieho Syna nám kresťanom sprostredkováva Ježišova obeta a zmŕtvychvstanie, na rozdiel od radikálneho islamu napĺňajúceho do bodky Mohamedovu víziu o svete, a tá je značne vzdialená od Ježišovho milujúceho ducha. Dovolím si pripomenúť, že paralela medzi dvoma prorokmi – Ježišom Kristom a Mohamedom neexistuje, pretože vychádza z dvoch diametrálne odlišných postojov.

K téme: 
Ako sa pozerá na Ježiša Korán Zdieľať

„Životná cesta Mohameda sa začala podľa islamskej tradície v jaskyni na vrchu Hira, kde ho vo veku štyridsať rokov povolal anjel Gabriel za proroka. Potom odišiel do Mekky a vyzýval obyvateľov, aby sa vzdali viery v mnohobožstvo a uctievali iba jedného boha Alaha. Poprední muži v Mekke odmietli Mohamedovo učenie, obávali sa o svoje príjmy z pútnického centra Kaaba, v ktorom sa uctievalo 365 božstiev. V roku 622 musel Mohamed utiecť s malou skupinkou svojich verných do Mediny, kde chcel získať nových prívržencov. Medinskí židia ho však ako proroka odmietli. Z Mohameda sa následne stával stále viac politický a vojenský vodca. Násilím sa snažil podrobiť všetkých svojich protivníkov, ktorí ho neuznali za proroka a nenasledovali jeho učenie. Zo skupiny svojich prívržencov vytvoril vojenskú mocnosť bojujúcu za pozemské Božie kráľovstvo. Vtedy Mohamed vyhlásil proti neveriacim džihád (svätú vojnu). Hneď nato sa v Medine presadil tak, že dal zmasakrovať 600 až 800 židov. V roku 630 dobyl svoje rodné mesto Mekku. Spolu viedol Mohamed ako vojvodca dvadsaťdeväť bitiek za náboženstvo, ktoré sám založil. V nasledujúcich rokoch ho uznali všetky arabské kmene. Zomrel v roku 632 a pochovali ho v Medine.“ (Peter Egger: Svetové náboženstvá z kritického pohľadu kresťana)

Mohamed nezomrel skôr, ako nepozabíjal všetkých svojich nepriateľov. Ježiš Kristus, Boží Syn, nezomrel skôr, pokiaľ nevylial svoju krv za každého človeka. Zdieľať

Na životnom príbehu Mohameda vidieť, aký vzdialený od Mohameda je Ježišov pohľad na svet a ako nad ním dominuje jeho vzťah k životu človeka ako Božiemu daru. Nechcem sa uchýliť k triumfalizmu, ale nedá mi nepovedať: Mohamed nezomrel skôr, ako nepozabíjal všetkých svojich nepriateľov. Ježiš Kristus, Boží Syn, nezomrel skôr, pokiaľ nevylial svoju krv za každého človeka. Mohamed bojoval šabľami, Ježiš Kristus Božím slovom. Mohamed viedol k nenávisti voči nepriateľom, Ježiš Kristus učí k láske ku všetkým ľuďom, aj k nepriateľom. Mohamed kázal zabíjať, Ježiš Kristus milovať.

Pre kresťana nie je chybou, že nepozná úlohu, ktorú zohráva postava Ježiša v Koráne. Bolo by však veľkou chybou, keby nepoznal, aké veľké milosrdenstvo a láska vychádza z Ježišovho učenia vo Svätom písme.

Kresťanstvo považuje Ježiša Krista za Syna Božieho. Na ňom sa naplnili mnohé starozákonné proroctvá. Jeho učenie zdokonaľuje človeka a spoločnosť. Jeho sila kriesi mŕtvych k životu. Jeho moc víťazí nad démonmi. Jeho odpustenie hriechov vedie k radikálnej obnove človeka. Svojím zmŕtvychvstaním premôže vlastnú smrť. Je nielen človekom, ale aj Božím Synom. Bol, je a zostane veľkou nádejou pre kresťana všetkých čias, a preto niet sa čoho obávať. Ani radikálneho islamu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo