Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
09. január 2023

Slovák, ktorý spieval žalm na pohrebe Benedikta XVI.

Mohli by ho spievať aj operné hviezdy, ale liturgia nemá byť o celebritách

„Mal som stres, či budem počuť organ,“ približuje katedrálny organista z Nitry Vladimír Kopec zákulisie pohrebu vo Vatikáne.

Mohli by ho spievať aj operné hviezdy, ale liturgia nemá byť o celebritách

Organista Vladimír Kopec spieva žalm. Reprofoto: TV Lux

Ako ste sa dostali k tomu, že ste spievali žalm na pohrebe Benedikta XVI.?

Keď som študoval v rokoch 2008 až 2009 v Ríme na Konzervatóriu sv. Cecílie, pôsobil som ako príležitostný organista aj vo Vatikáne. Vtedy bol pápežom práve Benedikt XVI. Hrával som mu na audienciách, a keď sa podarilo, aj počas svätej omše v Bazilike sv. Petra.

Chodil som tiež spievať do pápežského zboru. S ľuďmi, ktorí pôsobia vo Vatikáne v oblasti hudby, sa preto poznám niekoľko rokov.

Keď sa zhoršil zdravotný stav Benedikta XVI., tak som sa informoval, či by som v prípade, ak by bol nejaký pohreb, mohol prísť spievať do zboru. S Benediktom XVI. som sa párkrát stretol, mal som k nemu ako hudobník aj vzťah, keďže Benedikt XVI. sa vyjadroval aj k hudbe v liturgii. Mal som od neho naštudované veci.

Cítil som, že by som sa rád zúčastnil na pohrebe aktívne a nielen ako človek v dave. Keď pápež Benedikt na Silvestra zomrel, napadla mi myšlienka, či by nebolo možné na pohrebe zaspievať aj žalm. Obrátil som sa s touto otázkou do Vatikánu. Prišla mi odpoveď, že žalm chce spievať veľmi veľa ľudí.

Pripomenul som sa šéfdirigentovi zboru, ktorý spieva počas pápežských bohoslužieb a s ktorým sa poznám. Aj keď si ma už nepamätal, pripomenul som mu, že už som spieval žalm vo Vatikáne na veľkonočnej vigílii v roku 2009. Povedal mi, nech mu pošlem nahrávku, aby si ma vybavil, že kto som, čo som.

O tri až štyri hodiny mi prišla správa v zmysle dobre, môžem spievať. Bolo to na Nový rok. Hneď 2. januára som cestoval do Vatikánu.

Aké pocity ste z toho mali? Bola to veľká tréma?

Pocity som mal dobré, ale aj troška stresujúce. Je to veľká zodpovednosť participovať na takejto liturgii. V to ráno bola na Námestí sv. Petra veľká zima, hoci deň predtým tam bolo 17 stupňov a veľmi príjemne. Už sa ma pýtal jeden redaktor, či som mal trému, tak som mu povedal, že neviem, či som sa triasol od zimy alebo od trémy. (Smiech.)

Ale nemal som veľkú trému, vo Vatikáne som už viackrát vystupoval ako organista aj ako spevák v zbore a takisto aj ako žalmista. Trochu som pociťoval nervozitu a stres počas prvého čítania, keď som čakal.

Všetko však zo mňa opadlo, keď som počul organovú predohru a tón, od ktorého som mal spievať. Potom som sa sústredil, aby som slová žalmu „Pán je môj pastier“ predniesol zrozumiteľne a intonačne správne.

Deň predtým som si žalm skúšal bez organa. Nevedel som, či ho vôbec budem počuť. Pri televíznych obrazovkách to počuť ináč, lebo tam to je všetko naraz zmixované. Ale na námestí som nemal žiaden odposluch, takže som organ počul iba z diaľky. To bolo pre mňa stresujúce.

Vypočujte si ešte raz žalm spievaný Vladimírom Kopcom.

Ale počuli ste ho.

Áno, potom som sa upokojil a začal som si uvedomovať, pri akej príležitosti spievam, čo spievam a že už si asi nikdy pri takej príležitosti nezaspievam. Začal som si to v dobrom slova zmysle aj liturgicky užívať, že prednášam Božie slovo, ktoré počuje celý svet, a chcel som to predniesť čo najlepšie.

Spievali ste oblečený v bielej albe. Išli ste aj v liturgickom sprievode?

Jedna časť Baziliky sv. Petra je počas pápežských bohoslužieb ohradená, je to napravo, ako je Pieta. Tam sa všetci účastníci liturgie prezliekajú. Najprv lektori a žalmisti, potom aj diakoni a kardináli, teda všetci, ktorí koncelebrujú svätú omšu alebo participujú na nej liturgickou službou. Tam sme si nechali aj veci ako batohy a podobne.

Bol som na Námestí sv. Petra už zavčasu. Keď sa pripravuje na omšu Svätý Otec, v bazilike už okrem najbližších spolupracovníkov nikto nie je. My sme už boli všetci vonku. Potom sme sa do baziliky šli prezliecť aj po svätej omši.

Boli tam aj rôzni kardináli. Hovoril som krátko aj s kardinálom Zenom, ktorého pustili na pohreb „na otočku“ z Hongkongu. Pozdravil som ho, pobozkal mu prsteň a povedal mu, že na neho myslíme aj na Slovensku. Hneď spomenul kardinála Tomka.

Pri oltári, kde je uložené telo Jána Pavla II., sa zasa modlil kardinál Dziwisz, tak som aj jeho pozdravil. On pochovával kardinála Korca a ja som vtedy na tej omši hral. Mal som možnosť stretnúť tam skoro všetkých kardinálov sveta, možno som sa rozprával aj s budúcim pápežom. (Smiech.)

Inzercia

Vladimír Kopec počas spievania žalmu v roku 2009. Foto: súkromný archív Vladimíra Kopca

Akí sú kardináli v súkromí? Sú prístupní?

Ako ktorí. Niektorí sa na vás hneď usmejú, keď idete okolo nich. Vtedy máte tendenciu prihovoriť sa im. Ani ja všetkých nepoznám a nebol vždy priestor niekoho osloviť. Rozprávali sa aj medzi sebou. Keď som videl, že je niekto sám alebo nemá čo robiť, tak som sa šiel porozprávať alebo ho pozdraviť.

Ako skoro ste museli byť na Námestí sv. Petra pred pohrebnou omšou?

Ako účastníci liturgie sme mali vstup cez bočný vchod, ako je Dom sv. Marty, kde teraz býva pápež. Museli sme tam byť už o siedmej ráno. Tak si viete predstaviť, koľko sme na tej zime stáli, keďže pohreb sa začal o pol desiatej. Čakali sme, že vyjde slnko, ale nejako sa mu nechcelo.

Vladimír Kopec s pápežom Benediktom XVI. Foto: súkromný archív Vladimíra Kopca

Už ste spomenuli, ako ste prežívali spievanie žalmu, ale predsa – uvedomuje si človek v tej chvíli okolo seba kamery, dav ľudí a že to ide do celého sveta?

Tam nebolo veľa priestoru na rozmýšľanie. Text žalmu bol v latinčine. V Nitre síce máme bežne latinské omše, preto to nie je pre mňa nič cudzie. Máme však latinskú výslovnosť po našom, Taliani latinčinu mäkčia. Sústredil som sa teda na správnu výslovnosť, na organ, ktorý som počul z diaľky, a na to, aby som neskomolil niektoré slová.

Ale, samozrejme, cez responzórium, ktoré spieval zbor, som sa troška pozrel na námestie, videl som tam ľudí a snažil som sa uvedomiť si, kde stojím, čo spievam a kto to sleduje. Chodili mi potom SMS správy od kamarátov z celého sveta.

Pýtali sa, či som to bol ja alebo či mám dvojníka. Až keď som prišiel domov, tak som si to všetko uvedomil. Mal som 5. januára narodeniny, takže to bol pre mňa darček.

Liturgia je však o inom, nie o predvádzaní sa. Nie je to ako pri nejakej árii, kde to zaspieva spevák so zborom a všetci mu tlieskajú. Benedikt XVI. to takisto veľakrát spomínal. Aj preto v liturgii väčšinou nespievajú svetoznáme operné hviezdy.

Žalm by mohol pokojne spievať napríklad Andrea Bocelli alebo niekto podobný a určite by to rád prijal. Ide tam však najmä o to, aby text Božieho slova bol zaspievaný dobre a dôstojne a aby to nebolo o tom, že ja sa nejako prezentujem, aký som úžasný hudobník alebo spevák.

Takéto inštrukcie sme dostávali aj vo vatikánskom zbore. Služba v liturgii, čo sa týka hudby, má slúžiť Božiemu slovu.

Čítajte tiež

Ešte vás uvidíme spievať alebo hrať vo Vatikáne?

Dúfam. (Smiech.) Keď som bol na ďakovnej púti za návštevu pápeža, tak som mal na starosti hudobnú stránku liturgie. Hral som vtedy v Bazilike sv. Petra. Potom som bol pozdraviť svojich známych, ktorí vo Vatikáne pôsobia. Povedali mi, že som druhý v poradí, čo sa týka hrania vo Svätopeterskom chráme. Ešte ma tam nejakým spôsobom evidujú.

Tak dúfam, že sa to niekedy podarí. Je to pre mňa vždy veľký dar a potešenie, keď môžem prísť do Vatikánu spievať. Ale či príde nejaká ponuka, neviem.

Doprial by som každému takúto skúsenosť. Aj na Slovensku máme veľa ľudí, ktorí sa obetujú ako organisti a speváci. Na akej dôležitejšej omši môžete spievať, ako na omši so Svätým Otcom? Aj keď každá svätá omša má, samozrejme, tú istú hodnotu. Omša s pápežom, Petrovým nástupcom, je však predsa len vždy slávnostnejšia a výnimočná.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.