Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Prečítali sme knihu Georga Gänsweina

Nie je to útok na Františka, ale obsahuje poznámky, ktoré jednote nepomôžu

Ako vyznievajú pasáže o vzťahu dvoch pápežov v knihe bývalého Benediktovho tajomníka v širšom kontexte?

Nie je to útok na Františka, ale obsahuje poznámky, ktoré jednote nepomôžu
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Ako vyznievajú pasáže o vzťahu dvoch pápežov v knihe bývalého Benediktovho tajomníka v širšom kontexte?

Presne sedem dní od pohrebu pápeža Benedikta XVI. sa do predaja dostala kniha jeho osobného tajomníka Georga Gänsweina s názvom Nič len pravda: môj život po boku Benedikta XVI.

Minulý týždeň sme priniesli zhrnutie toho, čo o knihe, respektíve niektorých jej častiach uviedli svetové médiá a niektorí vatikanisti.

Kniha totiž vyvolala kontroverziu ešte pred uvedením na trh, a to pre pasáže, ktoré sa týkajú vzťahu medzi emeritným pápežom a jeho nástupcom.

Slová pápeža Františka z homílie na sviatok Zjavenia Pána o tom, že sa máme klaňať Bohu a nie „falošným modlám, ktoré nás zvádzajú lákadlom prestíže a moci, lákadlom falošných správ“, mnohí interpretovali ako odkaz autorovi publikácie.

Reagovali aj kardináli Pietro Parolin, Marcello Semeraro či Walter Kasper, podľa ktorého by bolo lepšie mlčať. „Teraz nie je tá správna chvíľa na niečo také,“ vyjadril sa 89-ročný nemecký prelát.

Ako informoval magazín Spiegel, istý kňaz z talianskej diecézy Bergamo verejne vyzval Gänsweina, aby predaj svojej knihy zastavil.

To sa nestalo a my sme si ju tak mohli prečítať.

Výhrady Benedikta k jezuitom a postoj Františka

Kniha sa začína rozprávaním o tom, ako si ho Joseph Ratzinger vybral za osobného sekretára, ďalej píše o výzvach, ktoré riešil neskorší pápež ako prefekt Kongregácie pre náuku viery. Dotýka sa aj viacerých rozmerov pontifikátu, ako napríklad výberu štátneho sekretára, ale aj zrady najbližších – kauzy Vatileaks. Venuje sa podrobne aj Benediktovmu rozhodnutiu rezignovať a dňom, keď sa tak stalo.

Následne vzťah František – Benedikt rozoberá v ôsmej kapitole s názvom Vzťah dvoch pápežov a sčasti aj deviata kapitola (Rušné ticho v kláštore). Z 330-stranovej knihy tak tvoria pasáže o tejto citlivej téme menej než 20 percent obsahu.

Gänswein v úvode 8. kapitoly pripomína, že Benedikt ešte pred zvolením Františka verejne sľúbil „úctu a poslušnosť novému pápežovi“.

Dodal, že pri slúžení svätých omší na dôchodku – cez týždeň v taliančine a v nedeľu latinsky (Gänswein podotkol, že podľa misála Pavla VI.) – Benedikt vždy spomenul v eucharistickej modlitbe „pápeža Františka“.

Vracia sa aj ku konkláve v roku 2013, podľa vlastných slov nestihol novozvolenému pápežovi z Argentíny ani zablahoželať, keď ho ten predbehol slovami, že chce zavolať Benediktovi, nech mu s tým pomôže. Potom nemecký monsignor podrobne opisuje príbeh s telefonátom do Castel Gandolfa.

Osobný tajomník Josepha Ratzingera sa snaží objasniť Benediktove verejné slová o tom, že nerátal so zvolením kardinála Bergoglia. Podľa Gänsweina sa mohol odchádzajúci pápež mylne domnievať, že argentínsky kardinál už prekročil vek 80 rokov.

Gänsweinovi sa spätne zdá, že Benedikt tipoval niekoho z favorizovanej trojice milánsky arcibiskup Angelo Scola, prefekt Kongregácie pre biskupov Kanaďan Marc Ouellet a arcibiskup brazílskeho Sao Paula Odilo Pedro Scherer.

Jorgeho Bergoglia poznal, ale nebolo veľa príležitostí na ich vzájomné stretnutie, lebo „argentínsky arcibiskup nemal v obľube cestovať do Vatikánu“.

Gänswein za významný, hoci nepriamy kontakt medzi Ratzingerom a Bergogliom označuje epizódu z roku 2007. Bolo to v čase, keď generálny predstavený jezuitov Peter Hans Kolvenbach ponúkal pápežovi svoju rezignáciu a zároveň pripravoval voľby svojho nástupcu.

Benedikt vtedy cez štátneho sekretára Bertoneho sformuloval list s výhradami voči teologickej a ekleziálnej príprave mladých jezuitov, ako aj k dodržiavaniu štvrtého rehoľného sľubu, ktorý u jezuitov spočíva v poslušnosti voči pápežovi.

Štátny sekretariát pátrovi Kolvenbachovi navrhol do príprav nových volieb zapojiť kardinála jezuitu Bergoglia, ktorý by poskytol stanovisko k stavu rehole a k hypotetickému zriadeniu komisionálneho dohľadu nad jezuitmi.

Nový generálny predstavený páter Adolfo Nicolás po stretnutí s pápežom Františkom 17. marca 2013 počul podľa Gänsweina od nového pontifika slová dôvery, ktorá bola v opozícii s ideou dohľadu nad rehoľou, pričom páter mal v pápežovom mene referovať Benediktovi „nevhodnosť tohto problematického smeru a dostal prísľub, že sa tak nestane“.

Gänswein epizódu ďalej nekomentuje, zrejme chcel poukázať na to, že Benediktove výhrady nevzal jeho nástupca do úvahy, respektíve sa zastal „svojich“.

Nasleduje však pozitívnejšia pasáž o tom, ako zostal Benedikt osobne zasiahnutý slovami pápeža Františka z 15. marca 2013, keď pred kardinálmi chválil Benedikta a hovoril o tom, že „v našich srdciach zapálil plameň, ktorý bude naďalej horieť vďaka jeho modlitbe, ktorá podporí cirkev na svojej duchovnej misionárskej ceste“.

Pri bývaní niet rozdielu

Monisgnor Gänswein sa v knihe vracia aj k téme bývania Benediktovho nástupcu. Spomína, ako ukázal Františkovi izby v Apoštolskom paláci a ako mu pontifik o nejaký čas povedal, že „bežne spí ako poleno, ale po tom, čo videl izbu, kde by mal bývať, spal zle“. A požiadal Gänsweina, aby mu našiel menšie ubytovanie vo Vatikáne.

Pripomeňme len, že František aj po odstúpení Benedikta ponechal Gänsweina v pozícii prefekta Pápežského domu, čo je funkcia spojená napríklad s plánovaním a so sprevádzaním zahraničných delegácií na súkromné audiencie k pápežovi či s asistovaním pri generálnych audienciách.

Osobný tajomník Benedikta teda hľadal nejaké riešenia, ale novému pontifikovi tlmočil, že by spôsobovali problémy s obsluhou a bezpečnosťou. Františkovi zároveň pripomenul, že množstvo ľudí prechádzajúcich večer po Námestí svätého Petra vzhliadalo na svetlo v oknách pápežovej izby v Apoštolskom paláci ako na referenčný bod, a ak by sa súčasný pápež presťahoval, ľudia by to vnímali s nostalgiou.

Gänswein mal dojem, že vzdialenosť tisícok kilometrov od Ríma spôsobila, že František nemal pre tento rozmer citlivosť, a opísal, ako vnímal toto rozhodnutie v otázke bývania jeho predchodca. „Aj Benedikt bol z toho prekvapený, ale jeho múdry záver znel, že ak teda nechce, nemožno ho nútiť.“

V ďalšej časti píše, že musí spochybniť tvrdenia kritikov, ktorí v otázke bývania vytvárali rozpor medzi pápežmi. Osobné priestory posledných pápežov boli podľa neho ekvivalentné apartmánu pápeža Františka v Dome svätej Marty, zatiaľ čo ostatné priestory – od kuchyne a jedálne po kaplnku – sú rovnako dostupné, hoci ako súčasť hotelovej časti domu.

„Vskutku, môžem dosvedčiť, že na základe toho, ako sme našli pápežský apartmán v roku 2005, Ján Pavol II. určite nežil v pohodlí princa a aj následné úpravy boli primálo honosné pre Svätú stolicu,“ tvrdí Gänswein s tým, že voči úradu pápeža prechovávajú úctu a rešpekt aj mnohí nekatolíci.

Podľa Gänsweina táto kontrastná pozícia medzi úradujúcim a emeritným pápežom vždy vyvolávala v Benediktovi smútok, najmä ak prichádzala zvnútra Vatikánu.

Mons. Gänswein deň pred pohrebom podpisuje dokument v latinčine, ktorý sa umiestnil do Benediktovej rakvy. Foto: TASR/AP

V knihe nachádzame aj momenty, kde arcibiskup Gänswein neskrýva Benediktovu vďačnosť voči svojmu nástupcovi.

Napríklad keď v júni 2016 Benedikt XVI. oslavoval 65. výročie kňazskej vysviacky, predniesol akúsi chváloreč na pápeža Františka, keď povedal aj to, že jeho „dobrota je miesto, kde bývam, cítim sa chránený“.

Publikácia obsahuje aj pasáže o návštevách Františka v kláštore Mater Ecclesiae, čítame tak, že úradujúci pápež na návštevu vždy priniesol víno a argentínsky krémový dezert. Benedikt sa zase revanšoval limoncellom vyrobeným z citrónov z kláštornej záhrady a tradičnými bavorskými sladkosťami.

Menej sladkosti však nachádzame v nasledujúcej časti knihy.

František po pripomienkach od Benedikta už nežiadal spätnú väzbu

Pol roka po svojom zvolení poskytol pápež František rozsiahly rozhovor jezuitskému časopisu La Civiltà Cattolica, ktorý viedol šéfredaktor Antonio Spadaro.

Taliansky publicista Massimo Franco v knihe Kláštor neskôr napísal, že pápež František poslal Benediktovi vytlačený rozhovor aj s dvoma prázdnymi stranami, čo znamenalo žiadosť o prípadné kritické pripomienky.

Podľa Gänsweina to však bolo inak. Úradujúci pápež mu podal obálku s výtlačkom jezuitského štvrťročníka až po publikovaní rozhovoru, teda 19. septembra 2013, a požiadal ho, či by sa na to Benedikt mohol pozrieť a prípadne dať k tomu nejaké komentáre. Benedikt to zobral vážne, pozorne si prečítal 30 strán a pripomienky zhrnul v liste, ktorý potom Gänswein odovzdal pápežovi Františkovi.

V úvode Benedikt vyjadril, že text si prečítal s radosťou a „s úplným súhlasom“. K dvom bodom mal však potrebu sa vyjadriť. Jeden sa týkal potratov a antikoncepcie a druhý homosexuality.

Benedikt v liste narážal na Františkove slová, že o týchto témach „veľa nehovoril“ a že „pastoračná misia nie je posadnutá nesúrodým odovzdávaním množstva doktrín“. Benedikt s tým podľa vlastných slov súhlasí, ale má potrebu k tomu niečo dodať a pripomína svojich 23 rokov pri pontifikáte Jána Pavla II., ktorý podľa neho viedol „boj za život“ nie ako moralizovanie, ale ako boj za Stvoriteľa, keďže spomínané praktiky idú priamo proti Stvoriteľovi, sú vyjadrením „nie“ voči Božej prítomnosti v ľudskom živote.

Podľa Benedikta v pro-life hnutiach často chýba táto perspektíva, takže akési znovunastolenie rovnováhy je potrebné, „ale verejný zápas proti tejto konkrétnej a praktickej negácii živého Boha zostáva určite nevyhnutnosťou“.

Aj pri téme homosexuality Benedikt oceňuje, že vo Františkových slovách nachádza rovnováhu, ktorá je prítomná aj v katechizme v zmysle, že na jednej strane je rešpekt voči osobe, pastoračná láska a potom doktrína viery.

Napriek tomu chcel emeritný pápež dodať jeden aspekt, ktorý je dôsledkom verejnej propagandy v tejto oblasti.

Podľa neho propaganda nemá vôbec záujem o dobro homosexuálnych osôb, ale len o manipuláciu bytia a radikálnu negáciu Stvoriteľa. „Viem, že mnohé homosexuálne osoby nesúhlasia s touto manipuláciou a cítia, že ich životný problém sa používa v ideologickej vojne. Preto silný a verejný odpor voči tomuto tlaku je nevyhnutný. Tento odpor musíme realizovať bez straty rovnováhy v pastorácii medzi láskou pastiera a pravdou viery,“ napísal Františkovi.

Gänswein sa následne nezdržal podpichnutia, keď uvádza, že list zaniesol Františkovi, ktorý ho požiadal, aby Benediktovi odovzdal jeho poďakovanie, „ale neviem, či a ako si tieto úvahy osvojil“.

Následne Benediktov tajomník rozpráva, ako ešte v novembri toho istého roka poslal František emeritnému pápežovi výtlačok apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium, pričom tak urobil aj v prípade svojich ďalších encyklík a exhortácií a podpísal sa vždy slovami „synovsky a bratsky František“.

„Avšak konkrétne žiadosti o pripomienky k týmto textom už neprichádzali,“ komentuje monsignor Gänswein.

Inzercia

Okrem toho poznamenáva, že niektoré vyjadrenia Františka v texte Evangelii gaudium vzhľadom na Benediktovu teologickú citlivosť zneli emeritnému pápežovi „cudzo“. Vymenúva tri konkrétne body, napríklad 41: „Stáva sa totiž, že veriaci – zvyknutí na svoju reč, ktorej rozumejú –, keď počúvajú bezchybný ortodoxný jazyk, odnesú si niečo, čo nezodpovedá skutočnému evanjeliu Ježiša Krista.“

Zrejme na vyváženie k tomu Gänswein dodáva, že Benedikt sa aj verejne vyjadril, že pápež František riadi cirkev s najlepšou snahou o dobro súčasnej cirkvi so zodpovednosťou Petrovho nástupcu.

Podrobne opisuje aj kauzu okolo knihy kardinála Roberta Saraha Z hlbín nášho srdca, ktorú mnohí vnímali ako kritiku Benedikta XVI. voči Františkovi, ktorý pripúšťa otázky týkajúce sa ženatých duchovných, o ktorých sa malo diskutovať počas synody o Amazónii.

Podľa Gänsweina „nedorozumenie“ spôsobilo, že emeritný pápež bol uvedený ako spoluautor Sarahovej knihy, čo potom žiadal afrického kardinála napraviť. Nemecký monsignor cituje celý list, v ktorom Benedikt všetko vysvetľuje svojmu nástupcovi (ten vraj neodpovedal, len potvrdil prijatie).

Africký kardinál z opisu incidentu v Gänsweinovej knihe nevychádza vôbec dobre, jej autor je voči nemu naladený veľmi kriticky, čo môže zdôvodňovať aj fakt, že práve s týmto škandálom si spája svoje odvolanie z postu prefekta Pápežského domu.

Don Georg a František si nesadli

Prichádzame k pasáži, ktorá je skôr o Gänsweinovom vzťahu s úradujúcim pápežom než spomienkami na Benedikta.

Autor otvorene píše, že už po pár mesiacoch po zvolení argentínskeho pápeža sa mu javilo, že sa medzi nimi nevytvorilo vhodné ovzdušie dôvery, pričom František už od začiatku prenechával čoraz viac zodpovednosti viceprefektovi Leonardovi Sapienzovi.

Spomína príklad z roku 2014, keď mal s pápežom Františkom navštíviť Komunitu sv. Egídia v rímskej štvrti Trastevere, ale pápež mu deň predtým – pred ostatnými – povedal, že s ním nemusí ísť, nech si zoberie voľno.

Na druhý deň telefonoval Gänsweinovi zakladateľ komunity Andrea Riccardi s tým, že aký problém má s nimi on alebo Benedikt. Arcibiskup Gänswein sa potom sťažoval u Františka, že ho to ponížilo, na čo mu pontifik povedal, že si neuvedomil tento problém, ospravedlnil sa, „no potom dodal, že pokorenia prospievajú“.

Podľa Gänsweina sa to zopakovalo viackrát, najmä pokiaľ išlo o návštevy v rímskych farnostiach.

Arcibiskup Georg Gänswein a pápež František v sprievode Mons. Leonarda Sapienzu sa rozchádzajú po pohrebe Benedikta XVI. Foto: Profimedia

Potom Gänswein rieši svoje ubytovanie vo Vatikáne a opisuje, ako mu František zakázal nasťahovať sa do bytu v Apoštolskom paláci, pôvodného apartmánu prefekta Pápežského domu, ktorý prechádzal rekonštrukciou, a preto býval Gänswein dočasne v kláštore s Benediktom.

Keď prišiel Františkovi v januári 2020 osobne vysvetliť kauzu so Sarahovou knihou, pápež mu vraj povedal, nech zostane v kláštore, kde Benedikt potrebuje jeho starostlivosť, a nech mu robí štít (faccia scudo).

„Zostanete prefektom, ale od zajtra sa už nevrátite do práce,“ povedal podľa Gänsweina úradujúci pápež. „Bol som šokovaný a onemel som,“ opisuje toto rozhodnutie zobrať mu výkonné právomoci prefekta Pápežského domu.

Keď to Gänswein oznámil Benediktovi, ten na to vraj ironicky poznamenal: „Zdá sa, že pápež František mi už neverí a chce, aby si bol mojím strážcom.“ A Gänswein vzápätí so smiechom položil otázku: „Mám byť strážca alebo dozorca?“ Podľa neho išlo o protest voči prípadu s knihou Saraha.

Benediktovi bolo vraj ľúto, ako sa vyvíjal tento prípad, a v závere listu pápežovi Františkovi z 13. februára 2020 venoval odsek aj svojmu osobnému tajomníkovi, keď sa ho zastával slovami, že pri kauze Sarah si počínal správne a že sa teraz „cíti byť atakovaný zo všetkých strán a potrebuje otcovo slovo“.

O pár dní úradujúci pápež Gänsweinovi potvrdil, že nič sa meniť nebude, a žiadnu odpoveď nedal ani na druhý apel Benedikta v liste zo 17. februára.

Keď sa Gänswein v septembri toho roku vrátil z nemocnice, kde mu diagnostikovali renálny syndróm, stretol sa s Františkom, ktorý mu povedal, že faktické odvolanie z postu prefekta nebolo trestom. Na Gänsweinovu námietku, že všetci to tak vidia, vraj povedal: „Mnohí píšu proti mne alebo vám a nestoja za zmienku.“

Gänswein tvrdí, že podľa vyjadrenia lekára jeho zdravotné problémy môžu mať aj psychosomatický pôvod.

Amoris laetitia a predkoncilová liturgia

Ako vnímal Benedikt apoštolskú exhortáciu pápeža Františka Amoris laetitia, ktorá obsahuje v poznámke pod čiarou zmienku o možnosti pristupovania k sviatostiam aj pre rozvedených a znovu zosobášených?

Podľa rozprávania Gänsweina v emeritnom pápežovi po prečítaní textu „vyvstal zmätok, a hoci ocenil mnohé pasáže, zamýšľal sa nad zmyslom niektorých, ktoré by za bežných okolností znamenali len citáciu zdroja, ale v tomto prípade predstavovali významný obsah“.

Benedikt vraj aj nasledujúce mesiace naďalej nechápal motív, prečo bola v dokumente ponechaná istá nejednoznačnosť. Podľa Gänsweina nesúhlasil so stratégiou nechať v obehu viaceré interpretácie a potom vypichnúť jednu (myslí tým list Františka argentínskym biskupom).

Emeritný pápež zostal vraj prekvapený z absencie akéhokoľvek náznaku odpovede štyrom kardinálom, ktorí napísali Františkovi list (tzv. dubiá) so žiadosťou o vysvetlenie niektorých pochybností. Kardináli sa dožadovali aj audiencie u Františka, čo sa nestalo. Podľa Gänsweina bol pritom František bežne ochotný stretnúť sa a rozprávať.

Pre úplnosť však vo svojich pamätiach zaznamenal aj ten fakt, že ani Benedikt neprijal v tom čase osobne niektorého zo štvorice kritických kardinálov.

Najpriamejšia kritika Benedikta smerom k Františkovi zaznamenaná v tejto knihe sa týka rozhodnutia o sprísnení pravidiel slúženia predkoncilovej liturgie.

Benedikt XVI. si vraj pozorne v L’Osservatore Romano prečítal Františkovo motu proprio Traditionis custodes, a keď sa ho Gänswein spýtal na názor, emeritný pápež povedal, že úradujúci pápež má zodpovednosť za rozhodnutia, ako je toto, a musí konať podľa toho, čo považuje za najlepšie pre cirkev. „Ale z osobného pohľadu videl rozhodujúcu zmenu kurzu a považoval to za chybu, pretože ohrozila pokus o mier, ktorý bol nastolený pred štrnástimi rokmi.“

Benedikt považoval za nesprávne aj zakázať slávenie omše v starom ríte vo farských kostoloch, „pretože je vždy nebezpečné zahnať skupinu veriacich do kúta, aby sa cítili prenasledovaní a aby sa v nich vzbudil pocit nutnosti chrániť si svoju identitu za každú cenu zoči-voči nepriateľovi“.

Do Gänsweinej knihy sa dostala aj zmienka o Slovensku. Benedikt XVI. sa podľa slov svojho osobného sekretára zamračil nad výrokom pápeža Františka, ktorý povedal na stretnutí so slovenskými jezuitmi v Bratislave v septembri 2021.

Išlo o Františkove slová, podľa ktorých dúfa, že „po rozhodnutí zamedziť automatický prístup k starému obradu sa vrátime k pôvodným úmyslom Benedikta XVI. a Jána Pavla II. Moje rozhodnutie je ovocím minuloročnej konzultácie so všetkými biskupmi sveta“.

Ako tvrdí Gänswein, Benediktovi sa to zdalo nesúrodé s jeho úmyslami povoliť mimoriadnu formu omše. Takisto mu „zostalo záhadou“, prečo neboli zverejnené výsledky prieskumu medzi biskupmi, na ktorý sa František odvoláva a ktorý viedla Kongregácia pre náuku viery.

Rovnako nemecký sekretár poznamenáva, že Benedikt bol tiež prekvapený, prečo došlo k presunu a rozkúskovaniu kompetencií v tejto otázke z Kongregácie pre náuku viery na Kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí a tiež Kongregáciu pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Benediktov osobný tajomník počas generálnej audiencie pápeža Františka 27. februára 2013. Foto: TASR/AP

Zvyšok poslednej kapitoly venuje Gänswein postoju Benedikta k prípadom sexuálneho zneužívania a vracia sa k udalostiam, keď musel pápež na dôchodku reagovať na obvinenia z nedostatočného riešenia sexuálnych škandálov v čase, keď bol mníchovským arcibiskupom.

V tejto súvislosti pripomína, že František vyjadril Benediktovi začiatkom roku 2022 osobnú blízkosť, úplnú podporu a modlitbu a poďakoval za list, ktorý emeritný pápež vtedy zverejnil.

V závere knihy cituje Benediktove homílie a opisuje život vo vatikánskom kláštore ako denný režim či stravovanie. Dozvedáme sa tak napríklad, že nedeľná večera bola v bavorskom štýle s čiernym chlebom, klobáskami a pivom, hoci Benedikt „naďalej pil svoju obvyklú limonádu, do ktorej si pridal trošku piva“.

Ani útok, ani láskavosť

Kniha Nič len pravda nie je rozhodne útokom na pápeža Františka, ale obsahuje zmienky, ktoré môžu zbytočne rozdúchavať vášne.

Arcibiskup Gänswein na jednom mieste píše, ako stavanie pápežov do kontrastu vždy zarmucovalo Benedikta, ale sám k tomu prispieva niektorými slovami v knihe.

Nekonzistentnosť badať aj v pasáži, keď spomína spisovateľa Vittoria Messoriho, ktorý verejne opísal, ako prebiehala komunikácia s Gänsweinom a stretnutie u emeritného pápeža. Benediktov tajomník sa v knihe sťažuje, že Messori zveličil niektoré veci a dovolil si povedať, že pápež Ratzinger ho nazval prostredníctvom Gänsweina priateľom.

On sám pritom zverejnil veci, ktoré nevieme nezávisle overiť, napríklad slová či gestá Benedikta, ktorými vraj reagoval na konanie svojho nástupcu.

Monsignor Gänswein sa v knihe púšťa aj do analýzy napätí, ktoré vyvolávalo spolužitie dvoch pápežov. Podľa neho je korektnejšie hovoriť o tom, že problém nespočíva v tom, že tu boli vedľa seba úradujúci a emeritný pápež, ale že vznikli dva tábory fanúšikov, pretože časom sa ukázalo, že „sú tu dve vízie cirkvi. A tieto dva tábory spôsobili napätie, ktoré sa potom odrazilo na tých, čo nepoznajú dobre cirkevné procesy“.

Škoda, že k napätiu prispieva aj sám Gänswein, už len tým, že v rozhovore pre nemecký týždenník Die Tagespost povedal, že Františkovo rozhodnutie obmedziť tridentskú omšu zlomilo Benediktovi srdce. Pritom toto slovné spojenie sa v knihe vôbec nenachádza.

Aby sme boli féroví, kniha Georga Gänsweina nepredstavuje Františka a Benedikta ako dve súperiace postavy, ale nie je ani dielom budujúcim pokoj a jednotu.

Možno je v niečom táto kniha ako spomínaný Benediktov „radler“. Nie je to „tvrdý alkohol“ plný klebiet a osočovania, ale ani nevinné nealko, osviežujúca limonáda spomienok a pamätí. Je niečím medzi tým, a to vďaka tomu, že don Georg do knihy „nalial“ aj isté množstvo kontroverzií a diskrétnosti medzi dvoma pápežmi.

Titulná fotografia: Georg Gänswein s pápežom Františkom počas generálnej audiencie v septembri 2019. Zdroj: Profimedia

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.